Český týždenník Reflex čelí zlobe ekologických aktivistov pre zverejnenie článku ekonóma Karla Kříža, v ktorom sa pokúša vyvrátiť niektoré argumenty okolo globálneho otepľovania. Istý pán Jiří Malík napísal: „Článok je obrovským nezmyslom a Reflex sa priblížil k zástancom dutosti a plochosti Zeme.“ Šéfredaktor Marek Stoniš prišiel s jasnou odpoveďou. „Ako šéfredaktor Reflexu mu teda odkazujem… Reflex bude rozhodne priestor racionálnej diskusii o klímaalarmizme dávať aj naďalej,“ napísal a ohradil sa proti „zelenej nenávisti“ na sociálnych sieťach.

Ekonóm Karel Kříž v skoršom článku v Reflexe kritizoval preceňovanie príčin a dosahov globálneho otepľovania, ako sa teraz modernejšie hovorí, klimatických zmien.

Ako prvé sa venuje téme oxidu uhličitého, ktorý sa pre aktivistov a politikov stal témou číslo jeden. „Fanatici chcú bezuhlíkovú ekonomiku skoro hneď (2025), vykoľajený Brusel len o trochu neskôr. Predseda Európskej rady Donald Tusk… vyhlásil, že ´Európa vyhrá preteky o prvý klimaticky neutrálny kontinent na svete‘,“ píše Kříž.

Podľa neho týmto prístupom hrozí vznik nového feudalizmu. „Pokiaľ by sa oxid uhličitý… dostal snahou EÚ mimo zákona, potom vitajte na prahu nového feudalizmu,“ podotýka.

„S takzvanou bezuhlíkovou ekonomikou sa totiž razom dostaneme do sveta, v ktorom elektrina bude na prídel, bude násobne drahšia a mnohokrát nebude vôbec,“ varuje Kříž a dodáva, že CO2 je v atmosfére s 0,04 % podielom úplne marginálny plyn a za posledných dvesto rokov sa jeho obsah zvýšil len o 0,01 %.

Oveľa väčší skleníkový efekt má podľa Kříža vodná para, ktorú ani neriešia. „Celkovo má vodná para zreteľne väčší vplyv na skleníkový efekt ako všetky ostatné plyny dohromady. Keď už chceme ešte viac mrznúť, prečo nebojujeme s ňou?“ pýta sa rečnícky a pokračuje obľúbenou témou klimatológov, ktorou je topenie ľadovcov.

„V skutočnosti nevieme, či ľadovcov na Zemi naozaj ubúda,“ podotýka. „Horské ľadovce v Európe sa zväčša v poslednom čase síce zmenšili, ale v Severnej aj Južnej Amerike to je v rade miest naopak. Okrem toho hrajú horské ľadovce v bilancii svetového ľadu ničotnú rolu,“ píše Kříž. A vyvracia aj informácie, že „efektné“ padanie ľadovcov do mora je spôsobené topením.

Pevninské ľadovce „sa svojou váhou rozpínajú k pobrežiu a padajú do mora“. „Pribúda ich, rastie ich hrúbka, sunú sa k pobrežiu. Kým na Zemi bude jedno jediné miesto, kde nebude mrznúť, doputujú aj tam a budú sa topiť, niekam tiecť a padať,“ predkladá svoju teóriu Kříž.

Uvádza, že „globálnootepľovací cirkus“ je len zmesou lživých kampaní, varovaní, fabulácií a výziev. Varuje však najmä pred svetom, ktorý sa snažia „zelení blázni a klímahysterici“ vybudovať. „Ako nevyrábať, ako necestovať, ako neobchodovať, dokonca ako nebyť. A pre tieto svoje ciele vymýšľajú aj spoločensko-ekonomický systém, ktorým chcú zlikvidovať prirodzený trhový poriadok. Vrátiť civilizáciu do stredoveku, do predkapitalistického politického a ekonomického uvažovania, konania a žitia,“ píše ekonóm.

Zelení aktivisti sú podľa neho v skutočnosti odporcami kapitalizmu ako takého. Máme vraj čo do činenia s novým nastupujúcim nešvárom.

„Noví dogmatici, noví elitári, vedci a aktivisti vnucujú ľudstvu svoje bláznivé – a úplne vykoľajené – predstavy, ako sa má vyrábať elektrina, čo sa má jesť, na aké palivo či dokonca motor sa má jazdiť. Klimatické ciele, percentá, záväzky, normy. Subvencie, dotácie, podpory, kvóty, pokuty… Rozvrat trhu,“ varuje Kříž a ako príklad uvádza fotovoltaické elektrárne.

„Solárne elektrárne, ďalšia zelená špinavosť,“ podotýka. Temelín vraj za rok vyrobí skoro desaťkrát viac elektriny, pritom za menej ako desatinu ceny.

„Fotovoltaika navyše zaberá veľké množstvo pôdy, ničí ju nadobro betónovými úchytkami a pre jej úplnú nespoľahlivosť treba súbežne udržiavať stopercentnú zálohu výkonu v tradičných zdrojoch,“ pokračuje Kříž s tým, že „je v Česku dotovaná spolu 35 miliardami korún (čo je v prepočte asi 1,4 miliardy eur – pozn. red.) ročne, a pritom je úplne zbytočná“. Podľa neho by tieto peniaze mohli byť rozumnejšie investované napríklad do diaľnic, bytov alebo železnice.

„Ani v stredoveku sa od nikoho nechcelo, aby si kupoval u obuvníka trikrát drahšie topánky, ktoré by boli jedovaté a vydržali by polovicu času. Teraz sa to chcieť bude. Oxid uhličitý pritom jedovatý nie je, je to potrava pre rastlinstvo. A vlastne kvôli všetkému predtým uvedenému sa bude len chcieť, aby ste auto už vôbec nemali. Aby ste dotovali šľachtu, pretože vy už nikdy na nové topánky (auto) mať nebudete. Budete chodiť naboso a okolo vás občas prefrčí nejaký ten Bursík v elektrickom aute, na ktoré ste sa mu zložili,“ napísal na záver Kříž.

Tento článok vyvolal veľkú vlnu nevôle v radoch klimatických aktivistov. Jednu z reakcií citoval aj šéfredaktor Reflexu Marek Stoniš. „Napísal mi pán Jiří Malík, že nás od dneška považuje za hlúpy Reflex,“ píše vo svojom komentári Stoniš. „Článok je obrovským nezmyslom a Reflex sa priblížil k zástancom dutosti a plochosti Zeme,“ napísal mu vraj Malík a dodal, že „ani BBC už neposkytuje priestor popieračským táraninám“.

Podľa Stoniša však klímaalarmisti len kopú okolo seba, ale nediskutujú o konkrétnych argumentoch, číslach a východiskách.

„Pána Malíka tu uvádzam ako typického predstaviteľa tohto postupu; on by totiž bol najradšej, keby sa také texty nesmeli vôbec tlačiť. Aby mali ľudia jeho typu pokoj na prácu,“ píše posmešne Stoniš a dodáva, že Malík organizuje ekologické spolky na ochranu vody, boje proti bridlicovým plynom alebo azbestu.

Pre všetkých aktivistov potom pridal jasný odkaz: „… je mi úplne jedno, aké argumenty, fakty a názory o klíme BBC zakazuje šíriť, Reflex bude rozhodne priestor racionálnej diskusii o klímaalarmizme dávať aj naďalej.“ A dodal, že predsudková zelená nenávisť akurát straší deti, že „do desiatich rokov zhorí planéta“.