Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
S príchodom čoraz novších a menších meracích prístrojov, ako aj s rozšírením informačných technológií a behaviorálnej psychológie sa dynamicky rozvíja tzv. kultúra life-hackingu, ktorej cieľom je hľadať jednoduché riešenia zložitých problémov v ére rastúcej nestálosti a neistoty. Jedným z jej prejavov je hnutie Quantified Self. Jeho členovia chcú prekročiť svoje bytie a zažiť mystické osvietenie.
Fenomén quantified self (qs) spojený so získavaním „čistého poznania“ vymazáva zo života pravdivú vieru a ničí človeka, okrem iného v dôsledku prílišného sústredenia sa na vlastné „ja“ a ignorovania pôsobenia Božej Prozreteľnosti. A čo je ešte horšie, zasahovaním do takmer každej oblasti života podporuje budovanie spoločnosti dohľadu zloženej z odcudzených egocentrických jednotlivcov. Anglický termín quantified self sa zvyčajne neprekladá, hoci v niektorých akademických štúdiách sa používa termín „kvantifikované ja“ či „kvantifikované ego“ atď.
Skupina ľudí, ktorá sa stotožňuje s týmto hnutím, poukazuje na to, že všetko sa dá merať pomocou počítačov, smartfónov a iných elektronických prístrojov, ako aj tradičnejšími metódami, ako je papier a ceruzka. Na základe získaných údajov sa tvoria ukazovatele, z ktorých možno vyvodiť ďalekosiahle závery o zdokonalení svojho tela či o zlepšení vlastnej výkonnosti, pričom sa neberie do úvahy širší kontext.
Zrod hnutia
V septembri 2008 sa v San Franciscu – ako uvádza Joseph M. Reagle, autor knihy Hacking Life: Systematized Living and Its Discontents – v sídle Kevina Kellyho (bývalého šéfredaktora časopisov Wired a Cool Tools) zišlo asi tridsať nadšencov, ktorí sa zaujímali o zlepšenie zdravia, najmä o zlepšenie genetiky a predĺženie života. Medzi nimi bol aj Gary Wolf, Kellyho kolega z časopisu Wired. Toto stretnutie malo byť počiatkom hnutia Quantified Self (QS), ktorého účastníci sa každoročne počas mítingov „Show & Tell“ delia o svoje najintímnejšie príbehy z merania svojich každodenných činností, pričom veria, že sa tým zvýši „poznanie seba samého prostredníctvom čísel“ – motto QS. Kelly naznačuje, že QS sa nezastavuje pri odpovediach na svetské otázky, ale ide ďalej a dotýka sa transcendentálnych otázok.
Táto zvláštna móda merania všetkého má nielen pomôcť lepšie hospodáriť s časom, ale aj predĺžiť život, či dokonca zabezpečiť nesmrteľnosť a dať odpoveď na hlavné otázky: Čím je človek v digitálnom veku? Možno zmeniť ľudskú prirodzenosť, a ak áno, ako? Ako prekonať obmedzenia biológie? Ako sa človek môže „nekonečne rozširovať“? Tieto otázky de facto súvisia s koncepciou transhumanizmu a túžbou zbaviť sa obmedzení biologickej povahy a zabezpečiť kontinuitu po fyzickej smrti vo virtuálnej realite.
Sebapoznanie a zdokonaľovanie sa prostredníctvom parametrizácie
QS podporuje tzv. sebapoznanie tela, mysle a ducha. Sebapoznanie má človeku zabezpečiť šťastie. Hnutie je rozšírené medzi zamestnancami Silicon Valley, IT odborníkmi a analytikmi, ale vzorce správania, ktoré propagujú, sa šíria v celej spoločnosti. Reagle sa domnieva, že ide o určitý druh variácie myšlienky, že „ak niečo nemôžete zmerať, nemôžete to riadiť“. Toto príslovie sa pripisuje konzultantovi v oblasti manažmentu Petrovi Druckerovi.
Reagle pripomína aj ďalší aforizmus slávneho fyzika Alberta Einsteina: „Niekedy sa stáva, že to, čo sa počíta, sa nedá spočítať, a to, čo sa dá spočítať, sa nepočíta.“ Ako naznačuje, merania môžu rovnako dobre skresľovať obraz reality a ako zvyčajne, pri vnímaní javov je potrebná širšia perspektíva. Niekedy jeden ukazovateľ môže zatieniť iný, ktorý je podstatný a tak skresliť celý obraz. Pre toto možno plánovať opatrenia, ktoré neprinesú zamýšľaný účinok.
Vedci, ktorí recenzujú vedecké práce, sa sťažujú na zvláštnu módu všetko kvantifikovať, všetko bodovať, a obávajú sa, že „v dobe metrizácie“ a „pretekov o život“ môžeme prehliadnuť a stratiť cenné práce, ktoré skutočne posúvajú stav vedeckého poznania. Prečo?
Lebo „keď sa stane cieľom, prestáva byť dobrým meraním“. Predstaviteľom hnutia QS však táto zdravá skepsa chýba. V článku The Data-Deiven Life v New York Times Magazine v roku 2010 Wolf napísal: „Tolerujeme patológie kvantifikácie – suché, abstraktné, mechanické poznatky, pretože výsledky sú také silné. Meranie vecí vám umožňuje testovať, porovnávať, experimentovať. Čísla znižujú emocionálnu odozvu problémov a racionálne riešenie je pravdepodobnejšie.“ Členovia hnutia teda merajú všetko, čo sa dá, od toho, čo jedia, cez rôzne životné funkcie, fyzickú aktivitu, sexuálnu aktivitu, úroveň stresu, kvalitu spánku, pocit osobného šťastia až po to, čo vylučujú.
Nezastavujú sa pri meraniach, ale verejne sa delia o svoje skúsenosti na výročných stretnutiach a na sociálnych sieťach. Výsledkom je nezvyčajne vysoký počet publikovaných príručiek, ktoré pomáhajú ostatným riešiť takmer všetky problémy v práci i v súkromnom živote. Extrémnym prípadom tejto činnosti je meranie exkrementov, vrátane exkrementov svojich partnerov – pred a po pohlavnom styku. Ľudia prekonávajú nové tabuizované bariéry a zbavujú sa zvyškov intimity.
Ich očakávaniam vychádzajú v ústrety spoločnosti, ktoré sú na čele pokročilých technológií, vyrábajú a predávajú pomôcky a zariadenia na všetky druhy meraní. Nedávno sa napríklad začali presadzovať tzv. inteligentné toalety, ktoré sú vybavené množstvom senzorov, videokamerami koordinovanými so softvérom, ktorý umožňuje zhromažďovať údaje vrátane tzv. jedinečného análneho odtlačku používateľov. Údaje sa majú ukladať v cloude a koordinovať s informáciami z iných zdrojov. Veľké technologické spoločnosti tak získajú „holistický pohľad“ na človeka, ktorému budú navrhovať konkrétne produkty a služby a zároveň nad ním budú mať čoraz väčšiu kontrolu.
Kvantifikované „ja“ a oddelenia ľudských zdrojov
Od rozšírenia tzv. QS kultúry (vhodnejšie by bolo anti-kultúry) si veľa sľubujú nielen veľké technologické spoločnosti, ale aj poisťovne, biotechnologické korporácie a, samozrejme, manažérsky sektor, najmä oddelenia ľudských zdrojov (HR).
Emine Saner vo svojom článku The smart toilet era is here! Are you ready to share your analprint with big tech? (Éra inteligentných toaliet je tu! Ste pripravení zdieľať svoj análny odtlačok s firmami Big Tech?), ktorý sa objavil 23. septembra tohto roku na guardian.com, ktorý podrobne opisuje komercializáciu myšlienok súvisiacich s popularizáciou tzv. inteligentných toaliet a nadšenie niektorých profesorov, ktorí veria, že existuje „úžasná nevyužitá príležitosť pre získavanie zdravotných údajov“, cituje o. i. prof. Eeerke Boithena, špecialistu na kybernetickú bezpečnosť na Univerzite De Montfort. Upozorňuje na možnosť, že sa tieto údaje môžu dostať do nežiaducich rúk a na profilovanie spotrebiteľov. Phil Booth, koordinátor MedConfidential, ktorý vedie kampane za zachovanie dôvernosti lekárskych záznamov, varuje pred obchodovaním s údajmi zo strany spoločností Google, Facebook alebo Amazon. Trh so zdravím má hodnotu mnohých biliónov dolárov a spoločnosti Big Tech sú v ňom po uši. Spoločnosť Google si už v roku 2016 nechala patentovať senzor toaletnej stoličky.
Vedci vysvetľujú, že prostredníctvom celého radu tzv. inteligentných zariadení umiestnených v tzv. inteligentných domácnostiach (internet vecí), na verejných priestranstvách (inteligentné mestá) a na pracoviskách sa de facto vytvára systém dohľadu. Človek verí, že má inteligentný dom, a ten sa jednoducho – s jeho súhlasom – stane väzením. Booth poznamenáva, že údaje zo vzoriek stolice a moču môžu poskytnúť rôzne informácie o zdraví, riziku ochorenia, životnom štýle, užívaní drog alebo alkoholu. A tiež o tom, či je žena tehotná, či trpí nespavosťou, depresiou, úzkosťou atď. Analytici varujú, že tieto údaje by mohli využívať personálne oddelenia spoločností na zbavenie sa neefektívnych zamestnancov.
Integrované údaje sú sústom pre políciu a služby, ktoré môžu sledovať osoby, ktoré zanechávajú nielen odtlačky prstov, obraz zachytený monitorovacími kamerami, ale taktiež – s rozšírením inteligentných toaliet v budúcnosti – análne odtlačky po použití verejných toaliet a pod.
„Predstavte si svet, v ktorom by inteligentné toalety na pracovisku dokázali zistiť, ktoré pracovníčky sú tehotné, ktoré berú drogy alebo sú ohrozené fyzickými či duševnými chorobami, čo by znamenalo, že sú potenciálne menej produktívne, alebo budú čoskoro absentovať v práci,“ varuje The Guardian.
„Ľudia si kupujú aplikácie na meranie krokov,“ poznamenal Booth, „a myslia si, že je to jednoducho skvelá nová vec na monitorovanie fyzickej aktivity. Prebral ju však Google. Všetky tieto bohaté dáta absorbuje firma, ktorá má iné ciele.“ Na vlastné želanie sa podieľame na vytváraní systému „digitálneho dohľadu“, ktorý je postupne podsúvaný digitálnymi gigantmi smerujúcimi k transhumanistickej transformácii a ére kyborgov.
Zvedavosť a transhumanizmus
Samotná potreba všetko merať vychádza – ako hovorí Wolf, jeden z iniciátorov hnutia QS – z určitej „silnej zvedavosti“, ktorá je charakteristickou črtou určitého typu osobnosti. Sledovanie a experimentovanie má často terapeutickú funkciu. Napríklad Kay Stonerová v mladosti trpela hroznými migrénami, ako tínedžerka zbierala údaje a svoje pozorovania si zapisovala do denníka. Ako väčšina tzv. life-hackerov, aj ona pracovala s počítačmi. Na základe vlastných skúseností vyvinula aplikáciu na zaznamenávanie príznakov migrény a spôsobov ich zvládania. Následne vydala príručku na túto tému.
Mnohí ľudia, ktorí kladú veľký dôraz na meranie a sebakontrolu na základe vlastných skúseností (ktoré v ich konkrétnom prípade fungovali), napísali bestsellery o chudnutí, zdravom štýle života, úspechu v podnikaní a sexuálnom živote. Tým, že „liečia“ seba, chcú „liečiť“ aj ostatných. Stáva sa to priam životným cieľom. Reagle pripomína, že za QS stojí transhumanizmus a ľudská snaha prekonať biologické bariéry, optimalizovať sa a stať sa nadčlovekom: agilnejším, silnejším, rýchlejším. V konečnom dôsledku, aby bol človek v „ére agility“ produktívnejší v osobnom živote a podnikaní.
Veľkej popularite sa tešia príručky Tima Ferrisa, šoumena a podnikateľa z New Yorku, ktorý radí, ako rýchlo schudnúť, stať sa „neprekonateľným milencom“, „supermanom“ a obchodným titanom. Zástancovia hnutia QS sa odvolávajú na fascináciu spojenia vedy a technológie s cieľom zvýšiť výkonnosť človeka, ktorá bola populárna v 70. rokoch 20. storočia. Ako poznamenáva Reagle, Ferrisova obľúbená mantra znie: „Nemusíte byť nadčlovek, aby ste dosiahli nadľudské výsledky (…) potrebujete iba lepšiu sadu nástrojov.“
Podľa učenca ide o ďalší pokus prekročiť svoje možnosti, podobne ako sa o to kedysi pokúsil Ikaros či staviteľ babylonskej veže, ktorí sa istým spôsobom snažili prekabátiť Boha. Ani Ikarovi, ktorý sa vzniesol príliš vysoko, ani tvorcom babylonskej veže („zjednoteného ľudstva“) sa nepodarilo byť ako sám Boh. Experimenty sa pre nich skončili tragicky. Dnes si však ľudia z nejakého dôvodu myslia, že vďaka technológiám budú konečne schopní dobehnúť prírodu. V roku 1957 evolučný biológ Julian Huxley vo svojej eseji o transhumanizme navrhoval, že „ľudský druh môže, ak chce, prekročiť sám seba“. Výsledkom prekročenia hraníc biológie bola eugenika, ktorú presadzoval, a ktorej cieľom bolo mať evolučný proces pod kontrolou.
Huxley, prvý generálny riaditeľ UNESCO, veril, že na dosiahnutie najvyššej dokonalosti a blahobytu a šťastia na zemi treba využiť všetky možné prostriedky. Obhajoval propagáciu všetkých duchovných techník, ktoré pomáhajú rozvíjať výnimočné schopnosti a dosiahnuť mystickú extázu. Chcel nový svet postavený na troskách ideí a inštitúcií, ktoré obmedzovali rozvoj potenciálu človeka a bránili mu stať sa pánom vlastného osudu. Veril v budovanie sveta odlišného od toho „odporného“ a „brutálneho“, ktorý opísal Thomas Hobbes (mysliteľ 17. storočia). Dúfal, že technológia ho zbaví chudoby, chorôb, krutosti, útlaku a prepracovanosti. Dúfal, že „zmapovaním ľudských schopností“ sa človek stane „riaditeľom evolučného procesu“.
Dá sa povedať, že na túto myšlienku sa dnes odvolávajú aj populárni intelektuáli ako Harari a da Wall, ktorí sa obávajú prílišného zasahovania do prírody a predpovedajú, že to pre ľudstvo skončí zle. V 80. rokoch 20. storočia začali transhumanisti vkladať veľké nádeje do genetického inžinierstva a nanotechnológií. V 90. rokoch 20. storočia sa väčší význam prikladal počítačom s umelou inteligenciou. V súčasnosti sa hovorí o konvergencii NBIC (nanotechnológie, biotechnológie, informačné technológie a kongnitívne technológie).
Šéfovia spoločností Google, Microsoft, Facebook a Tesla naznačujú blízku budúcnosť strojovej inteligencie. Niektorí predstavitelia veľkých technologických firiem varujú pred dôsledkami týchto zmien, medzi nimi napríklad Elon Musk, zatiaľ čo iní nadšene dúfajú, že sa čoskoro objaví superstroj, „postčlovek“, ktorý bude inteligentnejší ako my.
Tomu by sa mali venovať technológovia a manažéri zo Silicon Valley. Vízie transhumanizmu rozvíja v spoločnosti Google Ray Kurzweil – muž, ktorý denne užíva stovky výživových doplnkov a optimisticky verí, že do roku 2045 sa ľudský život stane nehmotným a ľudia budú žiť večne vďaka spojeniu so strojmi. Je predstaviteľom prúdu extrémistov propagujúcich technognózu, panteizmus a ideológiu New Age. Tí pripisujú veľký význam tvorivosti a rozumu. Extropianizmus je založený na piatich princípoch: neobmedzené rozširovanie múdrosti, efektívnosť, dlhovekosť, sebapremena (prostredníctvom rozumu a experimentu); dynamický optimizmus (racionalizmus a akčnosť), inteligentné technológie (na prekonanie prírodných obmedzení) a spontánny poriadok, ktorý vznikne z decentralizovanej sociálnej štruktúry.
Podľa Riegela zakladatelia hnutia QS veria, že sa im podarí nájsť odpovede na odveké otázky o zmysle ľudskej existencie ako superdokonalého informačného organizmu. Odvolávajú sa na ideológiu healthizmu, tzn. zamerania sa na zdravie, ktoré je podľa nich najdôležitejšou životnou hodnotou. Zdravie je klasifikované ako „individuálna cnosť“ a choroba ako „morálny nedostatok“. V digitálnom veku sa ešte viac rozšírilo samoliečenie a sebapozorovanie, ako aj magické myslenie propagované v príručkách manažmentu, ktoré menia spôsob chápania produktivity a stanovovania cieľov na jej dosiahnutie.
Gal Rimon (riaditeľ spoločnosti GameEffective, ktorá sa zaoberá gamifikáciou novej generácie a zameriava sa na riadenie zmien v organizáciách) vo svojom článku The Quantified Self Is the Future of HR, ktorý vyšiel v decembri 2014 na stránke socialmediatoday.com, výslovne uvádza, že „budúcnosť ľudských zdrojov je poháňaná silnými trendmi, ktoré sú základom Quantified Self“. Hnutie vzniklo s cieľom spojiť používateľov nástrojov a vývojárov, ktorí sa zaujímajú o sebapoznávanie prostredníctvom sebasledovania.
„QS sa rozširuje z fyzickej na duševnú oblasť. Niektorí ľudia odporúčajú sledovať a kvantifikovať svoj vnútorný emocionálny život. Svet personálneho softvéru si to uvedomuje a spoločnosti Google, Intel, Zynga, Twitter, Oracle, Sears a LinkedIn majú jedno spoločné. Všetky používajú metódu OKR – Ciele a kľúčové výsledky – na zosúladenie svojich ľudí a tímov.“ Metóda, ktorú po prvýkrát vymyslel Andy Grove v spoločnosti Intel a potom spopularizoval (najmä Google v roku 1999, používa sa dodnes), vyžaduje, aby každý definoval svoje ciele a výsledky, ktoré ukazujú, že je na dobrej ceste k ich dosiahnutiu. OKR je rámec na stanovenie individuálnych, tímových a celoorganizačných cieľov. Štvrťročne sa skúma, ako sa plnia individuálne ciele, ktoré sú prepojené s tímovými cieľmi. Ciele musia byť merateľné, aby bolo možné sledovať výsledky.
Podľa zakladateľa spoločnosti BetterWorks, ktorá túto metódu používa, je základom OKR práve koncept QS – „pravidelné monitorovanie, ktoré človeka zapája a povzbudzuje“. Myšlienkou Big Tech je zjednotiť osobné ciele. Ako vysvetľuje Rimon, dôležitý je tzv. vnútorný pracovný život. Zamestnanci sami definujú a sledujú svoj pokrok. Vzájomne na seba vyvíjajú tlak. Ľudia neustále prežívajú emócie, pretože vedia, že ich ostatní neustále hodnotia, čo ich má motivovať k činnosti vedúcej k lepším výkonom. Veľký význam sa prikladá aj gamifikácii, ktorá má na jednej strane podporovať súťaživosť a na druhej strane prinášať zamestnancom pocit naplnenia a šťastia.
Gamifikácia využíva mechanizmy z hier v iných oblastiach života. Jej cieľom je udržať angažovanosť, naučiť určité návyky a formovať žiaduce správanie, ktoré vedie k majstrovstvu. Používa mechanizmy, ako je ukazovateľ progresu, bodovanie, rýchla spätná väzba atď. Prakticky všetky korporácie, ktoré bežne využívajú koučing (technické poradenstvo), majú svoje hry, napr. Leader of the Future spoločnosti Leroy Merlin, KGHM gamifikácia budovania značky zamestnávateľa, gamifikácia náboru pracovníkov v spoločnosti Deloitte, gamifikácia projektového riadenia a znalostí inovácií spoločnosti ORLEN atď.
Hnutie QS a ideológia qs môžu fungovať, len ak sa zbierajú údaje. Kým kedysi sa ľudia zdráhali ich zdieľať, v súčasnosti ďalšie tabu miznú a korporácie vstupujú do intimity ľudí a chcú nielen kontrolovať ich myšlienky, ale aj „pretvoriť“ ich podľa seba.
Vedci tvrdia, že sebapozorovanie môže byť užitočné napríklad pri monitorovaní určitých životných aktivít, ak kompetentné osoby správne interpretujú získané údaje. Môže však byť aj veľmi škodlivé, spôsobovať stres, úzkosť, depresiu, psychózu, nehovoriac o rizikách pre bezpečnosť údajov.
Reduktívne vnímanie a absurdity parametrizácie
Na stretnutiach „Show & Tells“ účastníci QS odpovedajú na tri otázky: Čo ste robili? Ako sa vám to podarilo? A čo ste sa naučili? Vedci skúmajúci fenomén QS varujú pred vyvodzovaním ďalekosiahlych záverov z takýchto pozorovaní a experimentov. Pripomínajú nám, že ukazovatele odrážajú to, aký význam im dali ich tvorcovia. Algoritmy sa vytvárajú tak, že určití ľudia na začiatku zadajú do systému určité údaje. Umelá inteligencia na základe údajov v systéme zobrazuje výsledky a navrhuje konkrétne riešenia. Navrhované vzory však môžu byť iluzórne v dôsledku redukcionistického pohľadu na realitu a navrhované riešenia nebudú fungovať v komplexnej realite, ak sa nezohľadní širší kontext. Mnohí manažéri to zistili pri zavádzaní zmien v organizáciách, ktoré riadia.
Chris Anderson, bývalý šéfredaktor časopisu Wired, vyvolal v apríli 2016 rozruch medzi členmi hnutia QS, keď oznámil, že sa vzdal praxe sebapozorovania a merania všetkého, pretože na sebe pozoroval mnoho negatívnych účinkov. Priznal, že to považoval za druh viery. Pre niektoré typy osobnosti prestáva mať sebapozorovanie utilitárnu funkciu. Samotný proces dáva zmysel vtedy, keď sa človek vyrovnáva s neistotou. Pre Marka Rittmana, dátového analytika a nadšenca pre internet vecí, sa parametrizácia ukázala ako pasca. Uvariť šálku čaju mu trvalo jedenásť hodín. Musel – vo svojej „inteligentnej domácnosti“ – preprogramovať „automatický systém rannej rutiny“, ktorý sa stal nestabilným v dôsledku pripojenia tzv. „inteligentnej kanvice“ k systému, ktorý synchronizuje všetky činnosti v dome s údajmi pochádzajúcimi z jeho tela.
Ľudia, ktorí sa dobrovoľne sebamoniturujú (nezamieňať si ich s tými, ktorým lekár predpíše vykonávať rôzne merania), sú často narcistické, do seba zahľadené osoby. Tzv. kultúra založená na QS takýchto ľudí rešpektuje. Podporuje aj ich väčšie odcudzenie v spoločnosti, ktorú tvorí čoraz viac egocentrických ľudí, frustrovaných z čohokoľvek a neustále sa pretvarujúcich, maskujúcich sa, aby vyzerali dobre pred svojimi šéfmi, nadriadenými, susedmi atď. „Kultúra QS“ podporuje biopolitiku – novú formu riadenia spoločnosti povzbudzujúcu ľudí, aby sa zamerali na zdravie ako najvyšší cieľ. Vedie to k masifikácii a štandardizácii a k nepriateľstvu voči tým, ktorí nezapadajú do zavedených noriem.
Medicína a kvantifikácia prevzali funkciu nového morálneho poriadku. Vznikajú noví devianti, tzn. tí, ktorí sa odmietajú podriadiť sebapozorovaniu. Šíri sa medikalizmus a samodrezúra, javy charakteristické pre kognitívny kapitalizmus (ktorý manipuluje s ľuďmi a ich emóciami). Táto „kultúra“, v ktorej sa ľudia neustále skúmajú a trpia v dôsledku toho, že ich ukazovatele nezodpovedajú normám kalibrovaným niektorými „odborníkmi“ na veľké technológie, psychológmi, celebritami atď., podporuje šírenie depresie a iných úzkostných duševných stavov.
Výskum ukazuje, že ľudia, ktorí venujú veľa času „optimalizácii“, častejšie trpia stresom a úzkosťou. Jednotlivec sa totiž stáva parametrizovaným v snahe dosiahnuť merateľný cieľ: „dokonalosť“. V tejto koncepcii sa s človekom zaobchádza ako so strojom, ktorý sa optimalizuje, testuje, zlepšuje, aby lepšie fungoval v prospech nejakého kolektívu. Rachel Ashmanová, Julia Wolnyová, Michael R. Solomon vo svojej štúdii The Routledge Companion to Consumer Behavior z roku 2018 naznačujú, že sebapozorovanie nemá vplyv iba na narcistické osobnosti, ale už zmenilo spôsob, akým vo všeobecnosti ľudia vnímajú sami seba.
Prosperujúci priemysel produkujúci najrôznejšie senzory uspokojuje túžbu po sebaocenení. Mnohé startupy vsádzajú na to, že spotrebitelia budú čoraz hlbšie vstupovať do oblasti sebapozorovania v nádeji, že sa stanú lepšími, bystrejšími, „vylepšenými verziami seba samých“. A budú chcieť o sebe poskytnúť viac údajov online, aby získali podporu, spätnú väzbu, občas aj zahanbenie, aby dosiahli lepšie výsledky. Následne platformy „wellness“ budú tvoriť ešte väčšie súbory dát a poskytnú ich spoločnostiam na sledovanie nášho najintímnejšieho správania. Vedci dodávajú, že každý človek má osobnú stratégiu sebaregulácie, ktorá sa riadi jeho hodnotami a životnými skúsenosťami. Tento zdroj používa na upokojenie, keď je rozrušený, na odolávanie pokušeniam alebo na dosiahnutie nejakého cieľa. Výsledkom neúspešnej sebaregulácie je strata kontroly, ktorá následne vedie k závislostiam a rôznym psychofyziologickým poruchám.
Ashmanová, Wolnyová a Solomon naznačujú, že nedostatok „zdravej samoregulácie“ (ovplyvnenej systémom hodnôt osvojených v rodine, zo skúseností v detstve atď.) a jej nahradenie nejakou vymyslenou normou napr. firemného života, ktorej extrémnym príkladom je tzv. kultúra prepracovanosti v Japonsku, vedie k extrémnemu správaniu, vrátane prípadov samovraždy zo strachu pred spoločenskou ostrakizáciou. Pripomínajúc teóriu Cooleyho, ktorý pred viac ako sto rokmi v roku 1902 predstavil koncept „odzrkadleného ja“, zdôrazňujúc vplyv vonkajších informácií na vytvorenie vlastnej identity, tvrdia, že dnes nové technológie silne zasahujú do procesu samoregulácie.
„Staré dobré časy nervózneho váženia hmotnosti raz týždenne a tajného písania výsledku do zápisníka sú z veľkej časti preč. Náš pokrok teraz v čoraz väčšej miere sledujú technológie, aj keď si ich prítomnosť neuvedomujeme. A často sa s týmto pokrokom automaticky zdôverujeme s ostatnými, aj keď by sme to najradšej nerobili,“ upozorňujú autori publikácie Routledge Companion to Consumer Behavior. Preto je také dôležité vytvoriť si správny postoj k technológiám a parametrizácii, aby sme nekriticky neprijímali podnety z prístrojov a ukazovateľov, ktoré používame na určenie toho, či sme „dobrí“, „zdraví“, „inteligentní“ a pod.
Používanie meracej techniky na kontrolné účely má dlhú tradíciu, lenže, ako upozorňujú výskumníci v oblasti samoregulácie, pravidlá kalibrácie zvyčajne prestali platiť, keď pracovníci opustili brány továrne alebo vojenskej základne. Dnes každý z nás žije v „digitálnom akváriu“ s prístupom k oveľa väčšiemu množstvu biometrických informácií a technológií na ich zdieľanie. Preto panuje svojská móda porovnávať vlastnú normálnosť s „normálnosťou“ druhých. Najnovšie nástroje a aplikácie dnes zahŕňajú sledovacie zariadenia – otvorené aj skryté. Čím viac sa vyvíja technológia spracovania informácií, tým viac sa stávame kyborgmi.
„Myseľ kyborga však nie je v jeho hlave ako takej; jeho identita je skôr kolektívne definovaná jeho prepojeniami s inými informačnými uzlami.“ QS odkazuje na biopolitiku, ktorej cieľom je samodrezúra a riadenie spoločnosti prostredníctvom zdravotnej politiky. Silná spoločenská ostrakizácia a neustály tlak na parametrizáciu a sebapozorovanie vytvárajú systém dohľadu, z ktorého bude čoraz ťažšie sa vymaniť a v ktorom bude každý nenávidieť každého.
AUTOR A. Stelmachová Publikoval: christianitas.sk
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi