Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
SLOVENSKO: Pandémia COVID-19 aj naďalej výrazne ovplyvňovala takmer všetky oblasti života, boj s korupciou nevynímajúc. Vlaňajšie problematické nákupy zdravotníckych pomôcok vystriedali v druhom roku pandémie podozrivé čerpania koronadotácií či lopotné snahy vlády o zachovanie protikorupčného imidžu.
Rok 2021 z hľadiska boja proti korupcii určite nemožno označiť za nudný. Nielen pre výmeny na čelných pozíciách na prokuratúre či v polícii, pokračujúce i zastavené vyšetrovania, zriadenie Najvyššieho správneho súdu a nového úradu na ochranu oznamovateľov či otváranie dôležitej legislatívy od novely o verejnom obstarávaní až po trestný zákon. Nové výzvy, riziká i prekážky opäť vytvárala aj pokračujúca koronakríza, čo sa výrazne odrazilo aj na zábere slovenskej pobočky Transparency International.
Ryžuje sa aj na koronadotáciách
Témou číslo 1 sa v roku 2021 pre naše protikorupčné združenie rýchlo stala kontrola koronadotácií. Tie sme pre nízku transparentnosť ich prideľovania začali od rôznych rezortov systematicky žiadať a zverejňovať už od prvých mesiacov pandémie. V roku 2021 sme vlastnou analýzou dát odhalili aj viacero podozrivých či zjavne podvodných žiadostí.
Či už išlo o prievidzský hotel Magura, bojnicky penzión Zefír, bratislavských mestských poslancov, spolumajiteľa hokejového Slovana a ich rodinný zlatý vláčik alebo milióny pre brigádnicku schránku s pravdepodobnými bielymi koňmi v pozadí. Len v týchto prípadoch išlo o dotácie za vyše 6 miliónov eur, z ktorých časť bola po zverejnení našich zistení stopnutá alebo už dokonca vrátená. Vo všetkých prípadoch boli podané aj trestné oznámenia, či už nami alebo ministerstvom hospodárstva, resp. rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny.
V septembri sme popri pravidelnom zverejňovaní tabuliek s údajmi z viacerých schém vytvorili spolu s občianskym združením Alvaria aj unikátnu aplikáciu Koronadotácie. V tomto online registri si ktokoľvek môže jednoducho vyhľadať informácie o šiestich rôznych schémach aktuálne už dovedna so 176-tisíc žiadateľmi a dotáciami za vyše 2,4 miliardy eur. Náš online register využili napríklad aj kolegovia z Investigatívneho centra Jána Kuciaka pri pátraní po miliónoch putujúcich do schránkových firiem z pezinského úradu práce alebo Nadácia Zastavme korupciu pri reportáži o cudzincoch, ktorí si slovenskú Prvú pomoc nechávajú vyplácať do zahraničia.
Aj tento tlak nepochybne prispel k vyššej aktivite štátu pri kontrolách a vymáhaní podozrivých dotácií. Z hľadiska transparentnosti však v tomto ohľade viaceré inštitúcie stále zaostávajú. Špecifickým prípadom sú štátna Eximbanka a Slovenská záručná a rozvojová banka, ktoré údaje o prijímateľoch štátnej pomoci vo forme koronaúverov a bankových záruk odmietajú sprístupňovať úplne. V prípade Eximbanky sme sa preto obrátili aj na súd.
Odpolitizovanie štátnej správy viazne
Ako protikorupčná mimovládka sme v uplynulom roku veľa energie venovali aj personálnym výmenám v štátnej správe. Sľuby o odpolitizovaní a sprofesionalizovaní verejnej správy formou transparentných výberových konaní patrili v programovom vyhlásení aktuálnej vlády k tým najzdôrazňovanejším. Oproti únosu štátu z predošlých období sme aj v tejto oblasti nepochybne zaznamenali pokrok. Či už išlo o obsadzovanie pozícií na Ústavnom súde, v Súdnej rade, prokuratúre, Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, Finančnej správe či v niektorých štátnych firmách. Pri viacerých z nich nás Úrad vlády či ministri ako zástupcov verejnosti prizvali aj do výberových komisií, čo oceňujeme.
„Naďalej sme však boli svedkami aj obsadzovania funkcií predovšetkým na základe straníckych preferencií, bez riadneho výberu, zohľadňovania odbornej kvalifikácie či morálnej integrity uchádzačov. A predovšetkým bez dostatočnej verejnej kontroly,“ napísali sme však zároveň v októbri 2021 v spoločnej výzve mimovládnych organizácií premiérovi Eduardovi Hegerovi.
Príkladov bolo množstvo – od obsadzovania prednostov okresných úradov, cez riaditeľov úradov práce, štátnych nemocníc či banského úradu až po šéfov štátnych firiem a podnikov ako Všeobecná zdravotná poisťovňa či Vodohospodárska výstavba.
Špičkou ľadovca bolo nerešpektovanie dvoch výberových konaní na šéfa korupčnými škandálmi poznačeného Slovenského pozemkového fondu, kde premiér napokon priamo dosadil bývalého poslanca OĽaNO Jána Marosza, či netransparentné výberové konanie na šéfa Protimonopolného úradu, do ktorého sa prihlásil jediný kandidát blízky ministrovi hospodárstva a šéfovi koaličnej SaS Richardovi Sulíkovi.
Sklamaním však pre nás bol napríklad aj rezignovaný postoj ministerstva kultúry k odporu koaličného Sme rodina k odpolitizovaniu voľby šéfa RTVS.
Tieto, ale aj ďalšie prípady, nás spolu s kolegami z ďalších mimovládok koncom novembra doviedli až k žiadosti o stretnutie s premiérom. Ten by sa mal podľa nás k problematickej praxi „výberových konaní iba na oko“ postaviť čelom a aj od kolegov vo vláde žiadať návrat k sľubom o transparentnosti z programového vyhlásenia. Prvé rokovanie s jeho aparátom sa uskutočnilo tesne pred Vianocami, začiatkom roka by malo nasledovať aj druhé – priamo s predsedom vlády. O výsledku budeme informovať.
Protikorupčné trápenie
Pandémiou a rozbrojmi vyčerpaná a nepopulárna vláda, ktorá pôvodne získala svoj mandát aj pre silné vymedzenie sa proti korupčným praktikám z minulosti, dokázala na tento étos nadviazať len sčasti. Hoci vo viacerých oblastiach istý pokrok naozaj vidno, pri mnohých sľuboch vláda zatiaľ za očakávaniami skôr zaostáva. Zďaleka pritom nešlo len o rozpačité výberové konania. V nedohľadne sú stále konkrétne zmeny v legislatíve o preukazovaní pôvodu majetku, hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov či lobingu. Nás v Transparency však trápili predovšetkým zmeny či zlá prax smerujúca k obmedzovaniu verejnej kontroly.
Takým z nášho pohľadu nepochybne bola prvá verzia novely zákona o verejnom obstarávaní z dielne vicepremiéra zo Sme Rodina Štefana Holého. Tá mala posúvaním limitov pre voľné prideľovanie zákaziek dostať spod verejnej kontroly až miliardu eur ročne. Spolu s ďalšími mimovládkami sme proti takémuto návrhu zorganizovali hromadnú pripomienku, ktorú podporilo takmer päťtisíc občanov. Holý svoj návrh po tvrdej kritike napokon v máji stiahol a na jeseň prešla kompromisná verzia, ktorú pripravil spolu so šéfom Úradu pre verejné obstarávanie Miroslavom Hlivákom. Aj tá síce zvýšila limity pre nákupy bez súťaže a obmedzila možnosti námietok, oproti pôvodnému návrhu však miernejšie.
Znepokojivú prax sme zaznamenali aj pri odpovediach podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. K informáciám ako boli cestovné výnimky pre členov vlády počas lockdownu, zápisnice z rokovaní pandemických komisii alebo rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie o porušení zákona pri nákupe antigénových testov Správou štátnych hmotných rezerv sme sa nedostali ani po ping-pongu žiadostí a zamietnutí.
Verejný tlak naopak zabral pri zmluve na nákup ruskej vakcíny Sputnik V, ktorú ministerstvo zdravotníctva napokon dva mesiace od našej prvej infožiadosti zverejnilo. Po rokoch sa nám podarilo do úspešného konca dotiahnuť aj súdny spor s druhou najväčšou stopercentne štátnou akciovkou Slovenským plynárenským priemyslom, ktorý verejnosti musel sprístupniť odmeny jej manažérov v predstavenstve a dozornej rade.
Nepriaznivú pozíciu žiadateľov o informácie, ktorí sa neraz k požadovaným údajom dokážu dostať iba po mnohoročných súdnych ťahaniciach, žiaľ veľmi nezlepší ani práve pripravovaná novela infozákona. Ministerstvo spravodlivosti nateraz rezignovalo na jeho veľkú novelizáciu, hoci ju má už roky pripravenú v zásuvke.
K malej novele zameranej primárne na zosúladenie s európskou legislatívou ministerka Mária Kolíková (SaS) pridala aspoň niekoľko zmien z programového vyhlásenia vlády ako je napríklad rozšírenie informačnej povinnosti pre štátne firmy. Riešenie viacerých závažnejších nedostatkov však odsunula na neskôr. Obávame sa, že presadenie veľkej novely bude s rastúcimi rozpormi v koalícii a blížiacimi sa voľbami stále ťažšie. V Transparency sa preto spolu s kolegami z tretieho sektora budeme snažiť presvedčiť ministerstvo i poslancov aspoň o najdôležitejších zmenách už pri aktuálnej novele.
Kto vlastní Slovensko
Rok 2021 bol z pohľadu Transparency významný aj otvorením pre nás celkom novej, no dôležitej spoločenskej témy. V júni sa nám podarilo spustiť portál KtoVlastni.sk s pilotnou mapou vlastníkov drvivej väčšiny slovenských hotelov. K myšlienke na projekt zameraný na etické nakupovanie v ubytovacom segmente nás viedla aj skúsenosť s vlastnými dilemami, keď sme dostávali pozvánky na konferencie do hotelov Širokého, Brhela či Lexovcov.
Presvedčenie, že pre časť klientov je pri výbere zariadenia pre dovolenku, firemný seminár či svadbu dôležitá okrem ceny, služieb a prostredia aj reputácia vlastníkov hotela, nám potvrdil aj reprezentatívny prieskum verejnej mienky. Viac ako tretina ľudí by podľa neho úplne prestala navštevovať hotel, o ktorom by sa dozvedeli, že ho vlastní človek, ktorý zbohatol na podvodoch a korupcii. Pre takmer dve tretiny ľudí by bola prekážkou informácia, že hotel vlastní človek spájaný s kriminálnou činnosťou.
Naša analýza vlastníckych štruktúr za vyše 600 slovenskými hotelmi odhalila, že až za zhruba štvrtinou z nich stoja podnikatelia v médiách označovaní ako oligarchovia a privatizéri. Na portáli KtoVlastni.sk môžete nájsť aj linky na ich prípadné medializované kauzy, ale aj informácie o daňových rajoch v pozadí ich firiem či ich dlhoch voči štátu. Pri všetkých zariadeniach nájdete aj zhodnotenie komisie renomovaných analytikov a investigatívnych novinárov vrátane dlhoročného riaditeľa Transparency Gabriela Šípoša, ktorý s ideou prišiel.
V rozpletaní vlastníckych štruktúr zariadení v cestovnom ruchu pokračujeme aj po jeho odchode z Transparency a už onedlho aj vďaka úspešnej crowdfundingovej kampani pripravujeme rozšírenie portálu o informácie o vlastníckom pozadí slovenských lyžiarskych stredísk, aquaparkov, kúpeľov a termálnych kúpalísk, golfových rezortov či ďalších rekreačných komplexov.
Justícia a samospráva
Pozornosť sme v uplynulom roku venovali aj ďalším kľúčovým oblastiam verejného života, či už ide o očistu sa usilujúcu justíciu alebo samosprávu chystajúcu sa na prvé spoločné komunálne a župné voľby. V justícii považujeme za dobrú správu rozbeh Najvyššieho správneho súdu, pod ktorý majú postupne prechádzať dôležité oblasti od finančného, daňového či environmentálneho práva až po volebné sťažnosti a žaloby pre porušovanie infozákona.
Vieru v očistný proces v justícii, prokuratúre a polícii naštrbili konflikty v silových zložkách, sklamaním je zatiaľ aj nový generálny prokurátor Maroš Žilinka. Jeho zvolenie sme ocenili, vo funkcii však začal viacerými spornými rozhodnutiami, ktoré, žiaľ, nedokázal verejnosti dôveryhodne vysvetliť. Naopak, nový špeciálny prokurátor Daniel Lipšic nebol počas verejného vypočutia pre jeho dlhoročné pôsobenie v politike a hroziace konflikty záujmov našim favoritom. Jeho zvolenie sme však privítali ako garanciu, že stíhanie veľkých korupčných rýb bude na Slovensku pokračovať aj nasledujúcich sedem rokov, čo je po mizernom dvojnásobnom pôsobení jeho predchodcu Dušana Kováčika nepochybne dobrá správa.
V samospráve považujeme za príbeh roka problémy s prímestskou autobusovou dopravou v Bratislavskom kraji. Župe sa tu na rozdiel od pokusov v iných regiónoch podarilo usporiadať reálnu súťaž a dosiahnuť významnú úsporu. Na bezproblémové prebratie celého kolosu novou spoločnosťou však napokon zostalo málo času a tá už nedokázal zabezpečiť dostatok vodičov.
V Transparency sme sa preto pozreli, ako sú na tom so súťažami na poskytovateľov prímestskej autobusovej dopravy aj v ďalších krajoch. Náš záver, žiaľ, veľmi potešiteľný nebol. So značnými ťažkosťami i meškaniami bojujú takmer všetky župy, v niektorých prípadoch dokonca riskujú neplatnosť zmlúv. V najkomplikovanejšej situácii sú aktuálne v Košickej župe, kde súťaž ukončiť do konca roka nestihli a pristúpiť tak zrejme budú musieť k veľmi spornému predlžovaniu kontraktov s aktuálnymi dopravcami.
Väčšie analýzy o miestnej aj regionálnej samospráve pripravujeme aj v najbližších mesiacoch. Prvou bude veľké hodnotenie objektívnosti a verejnoprávneho charakteru radničných novín, ktoré najmä pred voľbami časť primátorov a starostov vníma ako nástroj na vlastnú volebnú kampaň za verejné zdroje. Naši kolegovia preto už niekoľko týždňov detailne lúskajú stovky vydaní radničných novín, výsledky zverejníme už čoskoro na portáli Hlásne trúby.
Mimovládna hodnota za peniaze
Ako sme napísali v úvode, rok 2021 nebol z hľadiska boja proti korupcii rozhodne nudný. Dynamický bol aj pre Transparency, a to nielen pre všetky spomínané i mnohé ďalšie aktivity, ale aj pre viaceré organizačné a personálne zmeny. Končiaci rok uzatvárame s deviatimi zamestnancami (časť so zníženým úväzkom) a rozpočtom zhruba 240-tisíc eur. Len podozrivé či podvodné koronadotácie z úvodu článku, na ktoré sme upozornili a ktoré prešetruje polícia, tak predstavujú 25-násobok tejto hodnoty.
Transparency však nie je iba pár ľudí zo zašlej administratívnej budovy v širšom centre Bratislavy. V roku 2021 našu prácu podporilo aj vyše 400 individuálnych darcov a 70 dobrovoľníkov, našich školení sa zúčastnili stovky aktívnych občanov z celého Slovenska. Vďaka patrí aj všetkým inštitucionálnym či firemným donorom, ktorí nás v boj proti korupcii, plytvaniu a zneužívaniu moci podporili.
Nudiť sa isto nebudeme ani v roku 2022. Okrem spomínaných aktivít chystáme v súvislosti s miestnymi i regionálnymi voľbami aj monitoring volebných kampaní či tradičné rebríčky transparentnosti samosprávnych krajov a stovky najväčších miestnych samospráv. Pracujeme na novom hodnotení sudcov, pripravujeme analýzy registra partnerov verejného sektora, verejných obstarávaní či aktualizáciu dát o činnosti prokuratúr. Sledovať ďalej mienime aj prideľovanie koronadotácií, výberové konania, legislatívne kroky i zlyhania vlády. Pokračujeme ďalej, držme si palce!
Milióny z koronadotácií pretiekli aj do brigádnickej schránky
Schránková firma sprostredkujúca brigádnikov patrí medzi najväčších poberateľov pandemickej pomoci od štátu. Do apríla tohto roku stál za ňou viackrát stíhaný podnikateľ Peter Puškár alias Tony Tesla. Firme sa v koronadotáciach darilo aj po prepísaní na pravdepodobné biele kone so schránkovými adresami z Česka.
Milióny eur pre schránkové firmy od pezinského úradu práce, na ktoré v októbri upozornilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka, nie sú jedinými podozrivými koronadotáciami zo schémy Prvej pomoci. Tá spadá pod Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a slúžiť má predovšetkým na podporu zamestnávateľov, ktorým pre pandémiu výrazne poklesli tržby alebo časť ich zamestnancov nemohla plnohodnotne pracovať. Aktuálne z tejto schémy čerpalo pomoc už vyše 168-tisíc firiem či živnostníkov v celkovej výške 2,12 miliardy eur.
Medzi najväčšími príjemcami sú automobilky Volkswagen, PCA, Kia a Jaguar i ďalšie veľké podniky ako U.S. Steel, Železiarne Podbrezová či Železničná spoločnosť Cargo Slovakia. Na 23. mieste však prekvapivo figuruje spoločnosť Brigádnici s.r.o., ktorá z Prvej pomoci dosiaľ získala už 3,44 milióna eur. Táto málo známa personálna agentúra je tak násobne úspešnejšia ako jej zavedená konkurencia. Najväčšej slovenskej agentúre sprostredkujúcej dočasných zamestnancov – Index Nosluš – sa podarilo získať milión eur (156. miesto v rebríčku).
Top príjemca z bytovky
Úrad práce v bratislavskom Starom Meste odosielal od mája minulého roka každý mesiac vysokú sumu firme, ktorá nemá prevádzku a spolu so stovkami ďalších firiem sídli na adrese malej garsónky v blízkosti Prezidentského paláca (Lermontovova 3). Je to klasická schránková adresa, na ktorej špecializované spoločnosti ponúkajú za pár eur mesačne vedenie takzvaného virtuálneho sídla. „Každú chvíľu sa sem chodia policajti vypytovať na niektorú z nich,“ povedala nám pri návšteve domu jedna z jeho obyvateliek.
Brigádnikov dnes podľa registra partnerov verejného sektora vlastní český občan – Vladimír Macaj. Podľa svojho verejného profilu na sociálnych sieťach má za sebou učňovku v moravských Ivančiciach a zdieľa statusy o marihuane, hracích automatoch a kamiónoch.
Na Slovensku si Macaj uvádza ako bydlisko ďalšiu schránkovú adresu (Karpatské námestie 7770/10A) a schránkovým je i jeho trvalý pobyt v Česku, kde má bydlisko zaregistrované v budove obecného úradu v juhomoravskom mestečku Drhnolec. Starosta Jan Ivičič nám potvrdil, že Macaj je jedným z vyše päťdesiatich ľudí s trvalým pobytom napísaným na tamojší obecný úrad. Na obecnú adresu samosprávy zapisujú napríklad ľudí bez domova alebo zaťažených exekúciami, ktorých rodiny nechcú prísť o majetok.
Macaj však Brigádnikov vlastnícky prevzal až v apríli 2021 od občianskeho združenia s názvom Podnikateľské združenie. Za tým stojí viackrát stíhaný podnikateľ Peter Puškár, ktorý sa krátko predtým premenoval na Tonyho Teslu a presťahoval do prihraničnej obci Wolfstahl v Rakúsku. Zmluvu aj dodatok medzi Brigádnikmi a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava – Staré mesto podpisoval práve Tesla.
Brat populárnej televíznej moderátorky bol v minulosti obvinený z miliónových daňových podvodov a finančná správa ho zaradila aj na uniknutý zoznam takzvaných bielych koní. Puškár sa snažil dostať aj do veľkej politiky ako zakladateľ strany Právo a Spravodlivosť a len celkom nedávno sa pokúšal kandidovať na predsedu úradu na ochranu osobných údajov.
Puškár bol až do septembra 2020 aj konateľom Brigádnikov, keď túto úlohu najskôr previedol na Macaja a neskôr na ďalšieho pravdepodobného bieleho koňa – Ludvíka Nováka. Aj ten má pobyt zaevidovaný na schránkovej adrese v Brne, na Slovensku si uvádza adresu v robotníckej ubytovni. Macaj sa do vedenia opäť vrátil vo februári 2021 a o dva mesiace neskôr prebral firmu podľa registra aj vlastnícky.
Tisíce zamestnancov
V prípade schránkových firiem, odhalených Investigatívnym centrom Jána Kuciaka, išlo o úplnú „drzovku”. Schránky neukladali do štátneho registra účtovné závierky a dlhovali na daniach desaťtisíce. Brigádnici oficiálne deklarujú miliónové obraty na úrovni veľkých personálnych agentúr. Na základe takýchto čísiel mohli vykázať pätinový pokles tržieb, ktorý ich oprávňoval čerpať Prvú pomoc z opatrenia 3B (pokles tržieb z predaja služieb z 4,98 milióna eur v roku 2019 na 3,8 milióna eur v 2020). Takýto podnikateľský úspech pri firme, ktorá dlhé roky vykazovala tržby na úrovni desiatok tisíc eur, pôsobí veľmi podozrivo.
Veľké pochybnosti vzbudzuje aj údaj, že schránková firma, ktorá oficiálne nemá registrovanú ani jedinú kanceláriu, zamestnávala celkovo tisíce zamestnancov v trvalom pracovnom pomere, čo je pre získanie takej enormnej pomoci nevyhnutné. Podľa firmou predložených účtovných závierok ich v roku 2018 firma zamestnávala 48, no rok nato už 3125. V prvom roku pandémie ich počet údajne klesol na stále pozoruhodných 1524. Agentúra má pritom prázdnu webovú stránku, na ktorej nesvieti ani jedna jej unikátna pracovná ponuka či referencia. Žiaden náborový inzerát sa nám nepodarilo dohľadať ani inde na internete.
Nečakaný darca
Pri preverovaní podozrení, či milióny eur na platy zamestnancov z protipandemických opatrení neskončili úplne inde, sme narazili aj na veľmi podozrivé správanie predstaviteľov Brigádnikov.
Mobil uvedený na stránke spoločnosti zdvihol muž, ktorý sa nám odmietol predstaviť. Tvrdil, že je iba brigádnik a nevie odpovedať na naše otázky. O chvíľu naspäť zavolal iný muž, ktorý sa nás snažil presvedčiť, že všetko je v úplnom poriadku a ich agentúra aj v tejto chvíli zamestnáva v pracovnom pomere 1500 ľudí. Neochotne sa nám predstavil ako „Novák” (telefonát prebehol po slovensky). Muž volal zo zlatého telefónneho čísla, ktoré má na internete uvedené Tony Tesla. Naspäť sa nám na číslo dovolať nepodarilo. Jeho majiteľ ho presmeroval opäť na spomínaného brigádnika.
Vzápätí sa našej organizácii cez platformu DARUJME.sk prihlásil nový darca – Vladimír Macaj –, ktorý nám na účet poslal 100 eur s prísľubom pravidelného opakovania daru. Pri poznámke „Držíme palce a ďakujeme za vašu prácu” bola uvedená emailová adresa macaj@brigadnici.sk a rovnaké telefónne číslo, z akého nám volal Novák a aké má na internete uvedené Tesla. Dar sme obratom vrátili s vysvetlením, že firmu preverujeme.
Zároveň sme sa pustili do preverovania tvrdení údajného Nováka, že zabezpečujú zamestnancov pre také giganty ako Volkswagen, Kia či Železiarne Podbrezová. Všetci títo zamestnávatelia nám popreli, že by s Brigádnikmi spolupracovali. Fakt, že Brigádnici neinzerujú čo i len jedinú pracovnú ponuku, nám Novák vysvetlil tým, že nábor pre nich robia iné agentúry, ako napríklad zavedená pracovná agentúra Proplusco.
Bývalý majiteľ Brigádnikom neverí
Za Propluscom sídliacom v bratislavskej Mlynskej doline stoja ľudia, ktorí Brigádnikov do roku 2019 vlastnili. Spolumajiteľ firmy Peter Uličný nábory pre Brigádnikov odmietol. Tvrdí, že Brigádnikov v roku 2019 Puškárovi „posunuli“ a ten im zabezpečoval dohodárov v rozsahu stoviek ľudí ročne. To sa dialo až do tohto roku, keď sa s ním vraj nerozišli v najlepšom. Bližšie podobnosti Uličný neprezradil. Nevysvetlil nám ani okolnosti, za akých firmu „posunuli“ človekovi, o ktorom sa vie, že bol v minulosti trestne stíhaný z veľkého podvodu.
Uličný však odmietol, že by cez Proplusco pretieklo čo i len jedno euro z masívnej pandemickej pomoci vyplatenej Brigádnikom. Tvrdil nám, že on osobne nevie ani o jedinom zamestnávateľovi, s ktorým by Brigádnici spolupracovali. Ich deklarované miliónové tržby na úrovni Proplusca označil za nereálne.
Na náš vrátený dar medzitým opäť zareagoval aj aktuálny český majiteľ Brigádnikov Vladimír Macaj. V emaili, napísanom opäť v slovenčine, trval na tom, že v lepších časoch zamestnávajú tisíce ľudí a aj aktuálne majú 778 zamestnancov. Na 721 z nich podľa neho žiadali koronadotácie aj za november. Tie im vraj boli pre naše preverovanie stopnuté.
Ústredie práce nám túto informáciu zatiaľ nepotvrdilo, z nami pravidelne aktualizovaného online registra koronadotácií však vyplýva, že zatiaľ posledné peniaze im boli vyplatené v auguste 2021. Opatrenie 3B (pokles tržieb), z ktorého dovtedy dotácie čerpali, ústredie práce v lete pozastavilo. Brigádnikom sa však v polovici augusta podarilo získať ešte vyše 100-tisíc eur aj v rámci opatrenia 3A (zamestnanci na prekážke v práci).
„V roku 2020 keď prišla pandémia sme začali čerpať pomoc ale kým sa nám dostala sme sa zadlžili aby bolo na výplaty a odvody pretože pomoc meškala. Len vďaka tejto pomoci sme udržali pracovné miesta a vyplácali sme zamestnancom mzdu. Boli to časy keď sme sa cítili ako keby sme spisovali Schindlerov zoznam. Neviem či si dokážete predstaviť tú zodpovednosť keď je všetko zavreté, odberatelia nevyužívajú vaše služby a meškajú úhrady faktúr,” napísal predstaviteľ firmy v emotívnom stanovisku.
Nech sa páči, tu je zoznam
Na doloženie pravdivosti svojich tvrdení nám poslal aj zoznam mien a priezvisk zamestnancov firmy, na ktorých údajne dotácie žiadajú. Zároveň nás vyzval, aby sme si zoznam preverili. „Priznávam, že niektoré veci sú v našej spoločnosti neštandardné, všetky sú však vysvetliteľné a o to vás žiadame aby ste analýzu urobili s ohľadom na ľudí. Máte moc pomôcť ale aj uškodiť a niektoré škody sa nedajú napraviť,“ uzavrel človek podpísaný ako Macaj.
Ani tieto jeho slová sa nám však nepodarilo potvrdiť. Oslovili sme štyroch zamestnancov zo zoznamu, ktorých mená sú unikátne. Nikto z nich o firme Brigádnici nepočul. Potvrdili len, že príležitostne v minulosti brigádovali pre iné agentúry, ani to však nie v novembri, keď mala na nich agentúra požadovať príspevok.
V novembri mali už traja zo štyroch oslovených prácu na trvalý pracovný úväzok, štvrtá je stále vysokoškolská študentka. Ako jediná z oslovených ešte občas chodí na nárazové brigády cez inú agentúru, na firmu Brigádnici si však nevedela spomenúť. Všetci štyria zároveň potvrdili, že pre žiadnu agentúru nevykonávali pracovný pomer, len občasné agentúrne brigády. Informácia, že by firma sprostredkujúca prácu na nich mala žiadať pandemické dotácie, všetkých zaskočila.
Ako sme už zdôraznili, o príspevky z Prvej pomoci v rámci opatrení 3A aj 3B možno žiadať len u zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere. Že musí ísť o zamestnancov, ktorí „odpracovali minimálne polovicu fondu pracovného času v danom mesiaci” sa uvádza aj priamo v zmluvnej dokumentácii medzi úradom práce a Brigádnikmi. Takáto pomoc sa teda nemôže vzťahovať na bežných brigádnikov, ktorí pre agentúru vykonávajú občasné práce alebo prácu popri zamestnaní.
Krajniak mlčí, obraciame sa na políciu
Uvedené zistenia naznačujú, že milióny zo štátnej pomoci mohli aj v tomto prípade skončiť v nesprávnych rukách. Ak Brigádnici svoje podnikanie naozaj iba fingujú, musia tak robiť vrátane falošného nahlasovania údajných zamestnancov do poisťovní. O tom sa, žiaľ, takíto fiktívni „zamestnanci” nemusia vôbec dozvedieť. Dotácie, ktorých výšku firma postupne zvyšovala až na 300-tisíc vyplatených v júli 2021, tak mohli pretiecť na neznáme účty organizátora v pozadí.
Celková suma 3,44 milióna eur dosiaľ vyplatená z koronadotácií schránkovej firme Brigádnici je pre lepšie porovnanie asi taká, ako výdavky na zimnú údržbu v Košiciach, alebo takmer toľko, ako celoročný rozpočet Mesta Čierna nad Tisou.
S našimi podozreniami sme sa obrátili na Ústredie práce, aj na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vedené Milanom Krajniakom zo Sme rodina. Odpovedí sme sa však nedočkali ani po viac ako týždni. Čerpanie koronadotácií firmou Brigádnici z programu Prvá pomoc preto sami posúvame na políciu.
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi