Analytik Žitný posielal pred troma rokmi Matoviča do psychiatrickej liečebne. Dnes to vidí rovnako: Premiér nie je psychicky v poriadku

SLOVENSKO: „Tu je asi genetický fond na typ voliča, ktorý ide za takýmito politikmi,” zamýšľa sa Žitný.

„Matovič je ako Mečiar. Obidvaja sú psychicky narušení. Obidvaja sú populistickí. Vôbec si neuvedomujú, aké riziká prinášajú ich počiny a výroky,” vyhlásil v rozhovore pre ParlamentnéListy.sk bezpečnostný analytik Milan Žitný. Rokmi nadobudol pocit, že na Slovensku najviac osloví voličov politik, ktorý “najviac vrieska”. „Tu je asi genetický fond na typ voliča, ktorý ide za takýmito politikmi,” zamýšľa sa Žitný.

Takto v máji pred tromi rokmi, keď bol Igor Matovič opozičným politikom a vyhlásil, že nebude chodiť do parlamentu, lebo sa mu vyhrážajú a zastrašujú ho fyzickou likvidáciou a že za tým  stojí predseda  parlamentu Andrej Danko, ste povedali, že:  „Jemu (Matovičovi – pozn. red.)  treba dať ochranu v psychiatrickej liečebni, to jediné ho môže zachrániť a nás tiež pred ním.“ Čas a udalosti sa posunuli, ako vnímate svoj výrok dnes,  keď je Igor Matovič premiérom SR? 

Tak by som povedal, že sa to potvrdzuje, čo som vtedy povedal. Myslím, že to vidia viacerí, a nielen ja. Keď som to zoradil do jeho predchádzajúcich výrokov a počinov, začínajúc tým, že krátko po nástupe vlády Ivety Radičovej vyhlásil, že mu ktosi ponúkol 20 miliónov, ak povalí vládu, potom na generálnej prokuratúre vysvetľoval, že to si on vymyslel, že to bol len žart. Neskôr, po roku aj niečo, on skutočne tú vládu povalil spolu s ďalšími, čo normálny politik predsa nemôže urobiť… A potom som našiel kopec všelijakých takýchto anomálií, ktoré vtedy zaklincoval tým nehoráznym výrokom, že predseda parlamentu ho ide dať zavraždiť – tak mi vychádza jedno jediné a síce, že tento človek nie je psychicky v poriadku.

Ale to sú všetko veci z hlbšej minulosti, on sa potom takpovediac aj stiahol, a dnes je z neho premiér a také silné výroky už nezaznamenávame… Hoci teda výrok o totálnom  blackdowne krajiny z úst predsedu vlády, kde sa z titulu  funkcie zvyknú brať veci úplne  vážne, vystrašil asi drvivú väčšinu Slovenska.

Totiž, to nemusí byť vždy výrok, že povalíme vládu alebo chcú ma dať zavraždiť. Tie výroky sú ale vždy anomálne, také, čo normálny človek nepovie… Uvediem ešte jeden príklad: pár  mesiacov  pred voľbami napadol Matovič na tlačovke Petra Kresáka, ktorý chcel kandidovať za ústavného sudcu. Vytiahol na neho zväzok a tvrdil, že pán Kresák bol konfidentom Štátnej bezpečnosti.

Áno, to si pamätáme asi mnohí.  Bola to silná tlačovka, odstavil ho ňou definitívne od možnosti stať sa ústavným sudcom.

Lenže pán Matovič to nemal naštudované, len mu tie dokumenty niekto dal. To je také pištoľnícke, strieľanie od pásu a potom sa až pýtame – respektíve on sa ani potom  nepýta…  Ja som si ten zväzok preštudoval a môžem stopercentne tvrdiť, že pán Kresák nebol žiadnym agentom Štátnej bezpečnosti a že ani nevedel, že ho niekto takto vedie. V tom zväzku sú o tom nevyvrátiteľné dôkazy. A toto je ďalšia, veľmi nebezpečná črta pána Matoviča. V jednej osobe je vyšetrovateľom, žalobcom, sudcom a katom. V demokratickej krajine je neprípustné, aby takýto politik fungoval, nieže bol premiérom krajiny.

Podľa niektorých politológov je Igor Matovič naopak prototypom moderného politika, ktorý žije vďaka sociálnym sieťam a dnes sú úspešné strany presne takýchto typov,  strany bez konkrétnych ideových zakotvení, dôležité je, aby bol na sociálnych sieťach. Matovič je v tomto podobný americkému prezidentovi Trumpovi, ktorý tvítuje a Matovič fejsbukuje. O všetkom.  

Ja by som to nepripisoval sociálnym sieťam, tu si dovolím s politológmi nesúhlasiť. Začiatkom 90. rokov žiadne sociálne siete neboli a na Slovensku zvíťazil a dlho bol jediným hegemónom Vladimír Mečiar, rovnako populista, rovnako uvrieskaný, rovnako nebezpečný, rovnako luhajúci, rovnako likvidujúci ľudí napravo naľavo, keď mu nevyhovovali. Nebol to žiadny demokrat. Po  ňom nastúpil  ďalší ukričaný politik Robert Fico. Ja  tvrdím, že na Slovensku najviac zaujme voličov politik, ktorý najviac vrieska.

Takže vy si myslíte, že Mečiar a Matovič sú osobnostne podobné typy a nazvime to – podobné druhy z kategórie politikov?

Obidvaja psychicky narušení. Obidvaja populistickí. Obidvaja nerozmýšľajú, vôbec si neuvedomujú, aké riziká prinášajú ich počiny a výroky. Istý americký diplomat kedysi povedal: história  sa neopakuje, história sa  rýmuje. Ja by som  Igora Matoviča považoval za istý druh veľmi nepodareného rýmu Vladimíra  Mečiara. Jednoducho, tu je voličský elektorát, ktorý presne počuje na tento typ  politika – ukričaného, agresívneho, nebezpečného.

Ale z tohto by asi Matovič nemal radosť. Aj  jeho voliči sú tí, ktorí by asi nevolili Mečiara. 

To kde je vyhodnotené? Od Mečiara uplynulo takmer 30 rokov, tu je asi genetický fond na typ voliča, ktorý ide za takýmito politikmi.

Exministerka vnútra Denisa Saková sa aktuálne vyjadrila aj k tomu, že Igor Matovič navrhuje detektor lži pri policajnom prezidentovi a ďalších čelných predstaviteľoch polície. Podľa Sakovej sa tým absolútne nabúrava dôvera ľudí v policajných funkcionárov, keď ich vláda plánuje v  časových intervaloch dávať na detektor  lži. Čo si o tom myslíte?  

My sme už u pána Matoviča detektor zažili, keď na jeho kandidátku mali ísť v roku 2012 Vlado Palko, Eugen Korda a politici OKS Peter Zajac, Peter Osuský a Ondro Dostál. A vtedy Matovič vytiahol požiadavku detektora lži, čo sa ich teda dotklo a pobúrilo ich. Nie  je to nový nápad z Matovičovho bláznivého  portfólia. Samozrejme, že sa s tým  nestotožňujem, je to nekompetentné niečo také presadzovať. Je to en block vyjadrenie nedôvery Policajnému zboru a jeho manažmentu.

A ďalšia vec – je to nespoľahlivé – poznám ľudí, čo detektorom prešli a nemali prejsť. Dnes máme dostatočne dobré  nástroje, ako zachovať čistotu Policajného zboru. A viete, toto je veľký problém. Sme demokratický štát západného strihu. A napriek tomu – po každých voľbách prinášame do jednotlivých rezortov svojich  ľudí, svoje hladné krky, ktoré treba nakŕmiť. A vyhádžeme tých starých. A tak prešľapujeme na mieste.

Polícia má v poslednom období veľmi aktívne obdobie.  Vo väzbe je bývalý predseda Správy štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura, rozbehnutá je akcia Dobytkár,  vypočúvajú sa sudcovia obvinení z korucie. Ako to vidíte, čím to je?  

Polícia začala makať po tom, čo sa policajným prezidentom stal Milan Lučanský a za šéfa NAKA vymenoval  Braňa Zuriana. Matovič si tu pripisoval zásluhy, a že Kičura je jeho prvý skalp. Ja si myslím, že on sa k tým informáciám o prebiehaní vyšetrovania dostal a hneď si to išiel privlastniť. To vyšetrovanie bežalo už predtým, ako išiel Matovič do Správy štátnych hmotných rezerv. Nieže Matovič prišiel a bolo.

Otázna je funkcia policajného prezidenta. Nikto sa priamo nevyjadruje, čo bude alebo nebude s Milanom Lučanským.

Mňa zaujíma systém, je mi jedno, kto tam je a bude. Momentálne tam je Lučanský a prináša to výsledky. Neviem, aký majú argument, aby to zmenili. Argument, že minister zodpovedá za policajného prezidenta, je nezmysel. Právna úprava je nastavená tak, že policajný prezident odíde, ak sa niečoho dopustí alebo systém nebude fungovať – to sa dá už teraz. Ale pokiaľ taká situácia nenastane – nie  je dôvod to meniť.

Premiér Matovič stále rozpráva a má aj pravdu, že vyhral voľby, aby bojoval s korupciou. Ľudia uverili, že pozatvára všetkých politikov typu “Počiatek” – ako to vidíte? Po koronakríze už možno príde ten čas, keď sa tomu bude môcť premiér venovať naplno.

Myslím, že to z rozhovoru už vyplynulo, ale zopakujem pre istotu – premiér Matovič nemôže byť vyšetrovateľom, žalobcom, sudcom a katom. Na to tu máme vyšetrovacie orgány a do ich činnosti nesmie žiadny politik vstupovať. To, že on vyhral s tými rečami o tom, ako všetkých pozatvára, to je len hlúpa, bezobsažná fráza.

Ak chcem bojovať proti korupcii, musím mať  v prvom rade obsiahlu analýzu – kde a za akých okolností ku korupcii najčastejšie dochádza, aké sú veľké škody, koľko peňazí to stojí štátny rozpočet, aký vplyv to má na verejný život…

Ja  som žiadnu takú analýzu, o  ktorú by sa premiér opieral, nepočul. Populista ju nepotrebuje. Hlúpi ľudia na to skočia: ááááno, urobí tu poriadok! No, neurobí. Korupcia je súčasťou každej krajiny a otázka je, aká je jej miera, ako ju dostať pod  kontrolu. A to už je odborná téma, ktorá nemá nič spoločné s populistami.