Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
SVĚT: Kto všetko v ostatných stáročiach chcel vládnuť svetu alebo minimálne Európe? Mnohé národy boli podrobované Britmi, Nemcami, Francúzmi, Švédmi, Turkami, Talianmi, Španielmi a niektorými ďalšími ašpirantami na úlohu známeho kráľa Kazisveta. Každá moc skrachovala, každá ríša sa rozpadla, každý vládca skôr či neskôr skončil presne, ako filmový kráľ Kazisvet VI. Čo čert nechcel, už vyše 100 rokov sa svetu snaží vládnuť ďalší kráľ – Kazisvet VII., jeho arogantné, agresívne, bezcitné, anglosaské veličenstvo…
Tak sa stalo, že po skončení Prvej svetovej vojny začali Anglosasi vládnuť svetu. Pokrytecký Churchill uzavrel falošné „spojenectvo“ s Francúzskom a ZSSR a potom Londýn poštval Nemcov proti Rusom. Presne, ako v roku 1812, keď britská „diplomacia“ poštvala Napoleona proti Rusku a Francúzi podnikli jednu z najneúspešnejších a zahanbujúcich výprav vo svojej histórii. Ako sa to skončilo? V roku 1813 Rusi dobyli Paríž. O 132 rokov rovnako dobyli aj Berlín. Anglosasi si to neuvedomujú, nechápu, čím sa pre nich skončí nepriateľstvo s Ruskom. Anglosasi po oboch brehoch Atlantiku najradšej dosahujú svoje ciele, poškodzujú oponentov a likvidujú nepriateľov cudzími rukami. Navyše tí zaoceánski Anglosasi ochotné napadajú mnohé krajiny, ale ešte najradšej organizujú krvavé štátne prevraty, farebné revolúcie a majdany…
Po druhej svetovej vojne Anglosasi mienili zrealizovať nimi vymyslený Marshallov plán v snahe zlikvidovať konkurenta – ZSSR a zotročiť Európu. Moderní „otrokári“ z Veľkej Británie a USA začali „veľkú vlakovú lúpež“ Európy. Pomaly v každom viac či menej významnom podniku v ktorejkoľvek európskej krajine bol prítomný ich priamy ekonomický záujem. Po politickej, vojenskej a hospodárskej stránke Anglosasi robili v Európe čo chceli. Ale hlavné si želali, aby európske krajiny nemali ani hospodárske, ani priateľské vzťahy s Sovietskym zväzom, ktorý, podľa moderného Kazisveta VII., mal byť zničený.
Tento „Berlínsky múr – 2“, ktorý oddeľoval Západnú Európu od ZSSR, sa podarilo prelomiť až 23 rokov po skončení druhej svetovej vojny. V roku 1968 podpísali sovietsky podnik „Sojuznefteexport“ a rakúska spoločnosť „Osterreichische Mineralolverwaltung OMV“ dohodu o ročnej dodávke 142 miliónov kubických metrov ruského zemného plynu. Vybudovaná Anglosasmi bariéra bola prelomená a nasledujúci rok, po Rakúsku, Moskva uzavrela podobné dohody s Talianskom a Francúzskom.
Najdôležitejším partnerom ZSSR v oblasti obchodu s plynom sa stalo Nemecko, ktorému chýbali suroviny a energetické zdroje pre jeho rýchlo sa rozvíjajúci priemysel. Podľa dohody „plyn – rúry,“ uzavretej v roku 1970, západonemecké spoločnosti poskytli ZSSR vysokokvalitné oceľové rúry s veľkým priemerom pre budúce dodávky plynu (ktoré v tom čase vyrábali vo svete iba Nemci a Japonci), z ktorých plynovody, tiahnuce sa zo Sibíri, boli vybudované. ZSSR nadviazal spoluprácu s Nemeckom – práve s krajinou, s ktorou Američania najviac nechceli, aby Sovietsky zväz mal akékoľvek kontakty a spoluprácu.
Anglosasi boli nútení znova čeliť ich večnej nočnej more – priateľstvu Rusov s Nemcami na základe pevného vzájomného prospechu. Napriek prudkému odporu Londýna a Washingtonu, sa dodávky Sovietskeho zemného plynu do Európy za 20 rokov zvýšili 35-krát. Do konca roka 1980 15% všetkého plynu, spáleného vo Francúzsku, pochádzalo zo ZSSR, v Nemecku toto číslo dosiahlo 30%. Sovietsky zväz dal Európu na plynovú ihlu, ale zároveň jej poskytol rýchly hospodársky rast, ktorý bol oveľa silnejší a rýchlejší ako vo Veľkej Británii.
Sovietsky zväz sa rozpadol – Anglosasom sa podarilo poškodiť a takmer zlomiť najväčšieho konkurenta a nepriateľa. Rozbili celú socialistickú Varšavskú dohodu, prakticky všetkých bývalých „bratov“ poštvali proti Rusku. Ako na bežiacom pase, Anglosasi vyprovokovali, zorganizovali a „preinvestovali“ desiatky krvavých štátnych prevratov, farebných revolúcií a majdanov. Žeby sa uspokojili? Kdeže! Pokračovali vo svojom úsilí zneškodniť a ešte radšej zničiť – tento raz Rusko… Euroázijská veľmoc sa však postavila na nohy a začala ešte viac jedovať Anglosasov, stala sa skutočnou kosťou v hrdle nenásytných a krvilačných potomkov anglosaských otrokárov. Bolo zrejme, že znova vypukne dráma…
Anglosasov po oboch brehoch Atlantiku najviac štvali dodávky ruského plynu a ropy do Európy. Prekážali najviac tým zaoceánskym Anglosasom, marili ich hospodárske a obchodné aktivity. A sa to začalo! Pred niekoľkými rokmi, 8. novembra 2011 bol k existujúcim ruským plynovodom pridaný prvý „Nord Stream.“ Dodávka lacných energetických zdrojov z Ruska začala hrať strategickú a rozhodujúcu úlohu nielen v nemeckej ekonomike. Z Nemecka sa plynovody OPAL a NEL tiahli do Dánska, Holandska, Belgicka, Francúzska – a ďalej v celej Európe. Americké, anglosaské kšefty boli vážne ohrozené.
Ruský vplyv prišiel do Európy spolu s ruským plynom a s ním sa prejavilo rastúce priateľstvo Nemcov s Rusmi. Práve to priateľstvo Britov najviac strašilo… Spojené kráľovstvo aj Spojené štáty dobre videli, že európske hospodárstvo rastie míľovými krokmi na ruských zdrojoch a rastúce hospodárstvo Európanov ich robí slobodnými a nezávislými. Anglosasi takúto Európu nechceli a nepotrebovali – otrokári sa nikdy nezmenia a snažili sa zotročiť celú Európu, najnovšie Európsku úniu. Prekážalo im však v tom Rusko – svojimi dodávkami plynu a ropy. Nasledovala tvrdá reakcia Anglosasov.
Krok číslo jedna: v marci 2012 Londýn na samite EÚ odmietol podpísať takzvaný rozpočtový pakt, ktorý zaviedol prísne pravidlá finančnej disciplíny. Spojené kráľovstvo začalo procedúru výstupu z Európskej únie. Briti sa rozhodli podkopať rastúci potenciál Európy, plánované a hrozné pre Anglosasov spojenectvo Nemecka a Ruska. Konečné rozhodnutie o potrebe pripraviť Európu o toky plynu z Ruska bolo prijaté presne vtedy – v marci 2012. Spojené kráľovstvo 29. marca 2017 oficiálne oznámilo Bruselu svoje vystúpenie z Európskej únie.
Zostali už posledné kroky na práci, cieľom ktorej bolo odpojenie Európy od ruského plynu. V skutočnosti existovali dva hlavné spôsoby dodávania ruského plynu do Európy – cez Ukrajinu a pozdĺž dna Severného mora. A „zhodou náhod“ vypukol konflikt na Ukrajine, bol takmer prerušený tranzit ruského plynu cez jej územie a „niekto“ vyhodil do povetria „Severné prúdy“ 26. septembra 2022. Všetko je logické: ekonomika európskych krajín bez ruských lacných a kvalitných energetických zdrojov rýchlo krachuje a premrštené bremeno platieb za vojnu na Ukrajine úplne zabíja Európsku úniu v konkurencii Anglosasov. Okrem toho, v súčasnosti je celý systém prepravy plynu na Ukrajine úplne v rukách Anglosasov a zničia ho kedykoľvek potrebujú.
Podkopávajúc „Severné prúdy“, Anglosasi takmer nemysleli na poškodenie Ruska: absolútne zreteľne si predstavujú, že Rusko v každom prípade predá svoj plyn a ropu inde a nebolo by možné Rusom spôsobiť značné škody. A tak sa aj stalo: Ruské príjmy z ropy a zemného plynu sa od sabotáže zvýšili a diverzifikácia jeho dodávok energie výrazne zlepšila geopolitickú pozíciu Ruska. Podkopávajúc „Severné prúdy“ sa Anglosasi zamerali predovšetkým na krajiny Európskej únie a dosiahli svoje ciele: Európania stratili lacný ruský plyn a „na oplátku“ dostali premrštené náklady na vedenie vojny na Ukrajine. Na svetovej šachovnici Anglosasi aj naďalej hrajú geopoliticko-obchodnú hru vo svojom štýlu: zúrivo, cynicky, agresívne, pokrytecky, chladnokrvne a absolútne nemilosrdne.
Rusko vo svojej histórii, v priebehu mnohých a mnohých stáročí si dokázalo nájsť spoločnú reč a dohodnúť sa takmer so všetkými štátmi a národmi Európy, ktoré v určitých obdobiach hrali jednu z hlavných rolí na kontinente – s Nemcami, Francúzmi, Švédmi, Turkami, Rakúšanmi, Španielmi atď. Takmer nikdy však nemohli nájsť spoločnú reč a dohodnúť sa iba s Anglosasmi a ich vernými poskokmi – Pobaltmi. Nie je náhodou, že aj v súčasnosti Rusko nemá tie najlepšie vzťahy práve s pobaltskými štátmi, Veľkou Britániou a USA.
Nuž, veď aj Spojené štáty to sú tí istí Anglosasi, aj keď sú v ostatných desaťročiach poriadne „pomiešaní“ s mnohopočetnými inými „krvnými skupinami…“ Ale ako aj pred stáročiami, chcú vládnuť svetu, zotročovať iné národy a diktovať im svoju vôľu. Anglosasi sa nemenia. Zmenia sa iba vtedy, kedy sa konečne zmení celý svet, keď väčšina obyvateľov iných krajín si uvedomí, že sa nedá spoliehať a priateliť sa s Anglosasmi. Anglosasi vedia iba zotročovať, nikdy nemali priateľov. A určite ešte veľmi dlho nebudú mať…
AUTOR: Eugen Rusnák
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi