Boj docenta Dudáša so slovenskou Justičnou a Vládnou mafiou. Odpoveď Kancelárii predsedu NR SR a Kancelárii predsedu vlády SR vo veci trestného stíhania – doc. Ján Dudáš, DrSc.

Stáhnout PDF

Sledujte nás na Telegramu: 👉  @cz24news

Odpoveď kancelárii predsedu NR SR

Doc. Ján Dudáš, DrSc.

Pokroku 9, 044 42  Rozhanovce, [email protected]

__________________________________________________________________________

Vážená pani Ing. Elena Fabová,

ďakujem Vám za vašu odpoveď ako štátneho radcu na moje podanie „Útok súdnej a výkonnej moci proti slobode vedeckého výskumu ako civilizačného základu spoločnosti“ ako aj za želanie „zdravia a taktiež múdrosťou, energiou a spokojnosťou naplnené dni“, pričom je Vám ľúto, že na základe  mojich negatívnych skúseností mám nedôveru voči súdnej a výkonnej moci.

Súhlasím s Vami v tom, že NR SR nie je v zmysle platnej legislatívy oprávnená zasahovať do činnosti súdov a prokuratúry.

Avšak ma prekvapilo Vaše konštatovanie, „že NR ani jej predseda nemá kompetencie v oblasti, v ktorej ste sa na nás obrátili“.

Dovolím si ešte raz uviesť, o čo žiadam a prečo žiadam:

„

1. O podniknutie účinných a efektívnych krokov na odstránenie pojmu extrémizmus z trestného poriadku SR, pretože sa nevyužíva právne, ale zneužíva sa na politické ciele určitých síl, ktoré vytvárajú snahu byť štátom v štáte;

• O podniknutie účinných krokov na potrestanie činiteľov súdnej a výkonnej moci, ktorí porušujú ústavu, zaštiťujúc sa pseudotrestným činom tzv. „extrémizmu“;

• O presadenie nezávislosti súdnej moci od výkonnej moci ako aj od zákonodarnej moci v Ústave SR, aby SR bola demokraticky právny štát nielen proklamatívne, ale aj „de facto“;

• V každej intelektuálnej či výrobnej činnosti je termínovanie jej činnosti, čo nie je zavedené pre Ústavný súd Slovenskej republiky resp. aj iné súdy Slovenskej republiky, čo je unikát, ktorý sa nevyskytuje a je nepredstaviteľný v iných intelektuálnych činnostiach či výrobných činnostiach, obzvlášť keď intelektuálna náročnosť právnickej praxe s výnimkou sofistikovaných prípadov je na úrovni riešenia lineárnej algebraickej rovnice, čo je učivo 6. triedy základnej školy. V CK monarchii tomu zodpovedalo pracovné zaradenie sudcu ako „vyššieho úradníka“. Absencia termínovania súdnych rozhodnutí resp. jej porušovanie legislatívne zakotvuje lenivosť či nečinnosť súdov, spôsobujúcu kolaps efektívneho a spravodlivého súdnictva, vyjadrenú aj stanoviskom zahraničných expertov:

„SÚDNICTVO SR JE NA ÚROVNI AFRICKÝCH KRAJÍN“ (TV Markíza, 28.3.2005)“

sú podstatné pre demokratický a právny štát.

Body 1), 3) a 4) sa týkajú legislatívy a na prijatie legislatívy je kompetentná NR SR, preto Vaše konštatovanie je v evidentnmom rozpore so skutočnosťou. O to viac je to nepochopiteľné a prekvapuje ma to a zaráža, že takéto tvrdenie prezentuje štátny radca.

Ignorovanie týchto z hľadiska funkčnej a nielen deklarovanej demokracie podstatných návrhov, ktoré by sfunkčnili a zdemokratizovali súdnictvo a odstránili z neho legislatívnu a súdnu schizofréniu – subústavná legislatíva v rozpore s ústavou a navyše aj s medzinárodnou legislatívou, legislatívne prvky a súdne inštitúty analogické tým v totalitárnych štátoch fašizmu (Taliansko) a nacizmu (Nemecko) a ktoré v mene boja proti vágnemu pojmu extrémizmu implementujú do legislatívy a súdnictva skutočný extrémizmus a právnický superextrémizmus,

navrhuje konštatovanie,

že predsedovi parlamentu resp. kompetentným z kancelárie predsedu NR SR sú irelevantné nasledovné činy

a)

1. Útok proti slobode slova, garantovanou Ústavou Slovenskej republiky ako aj ďalšími medzinárodnými, de facto medzištátnymi dokumentmi, ktorých flagrantným hrubým porušením sú uvedené činy štátnej súdnej a výkonnej moci;

• Útok proti slobode vedeckého bádania;

• Útok na slobodu a nedotknuteľnosť akademickej pôdy

a sú implicitným schválením týchto protiústavných zásahov, čo reprezentuje právnu a politickú absurditu – politický extrémizmus a právnickú schizofréniu – právnický superextrémizmus, čo je de facto právna perverzita, nepredstaviteľné v prírodných a technických vedách a činnostiach;

b) legislatívna schizofrénia, nepredstaviteľná a nemožná vo vedných disciplínach – subústavné zákony sú v rozpore s ústavou a  navyše aj s medzinárodnými dokumentami, čo vytvára antidemokratický chaos v legislatíve, súdnictve i v spoločnosti;

c) dobrovoľné podriadenie sa vládnej moci antihumánnym a anticivilizačným  machiavelistickým silám spoza opony, ktoré chcú byť štátom v štáte a pretláčajú paleolitické prvky do legislatívy, čo je dobrovoľná subordinácia vládnej moci, ignorujúca demokratické voľby;

d) otázka naplnenie deklarovaného demokratického právneho štátu irelevantná,

čo predstavuje podporu vytvárania dementného sveta v oblasti práva a politiky, podporu právnickej tyranie a súdneho teroru, podporu myšlienkovej polície ako nepriateľky slobody slova, ako ju malo fašistické Taliansko, hitlerovské nacistické Nemecko či Sovietsky zväz a jeho satelity, kde justícia v značnej miere vytvárala dobu totality, mala podobné výsadné postavenie ako štátostrana, bola nekritizovateľná. Sú to evidentné príklady zásadnej a podstatnej neschopnosti a inkompetencie, ktoré vedú štát do záhuby a to s priamym pričinením inteligencie v oblasti práva a politiky.

To navrhuje dedukciu

–o absencii a neznalosti činnej kompetencie

– ale aj absencii formálnej kompetencie.

a teda o politickom i právnom zlyhaní vo vedení štátu.

Na margo:

Keďže extrém je odchýlka od normálu, v tomto prípade od ústavy, ide o politický a právny superextrémizmus, právnickú i politickú zvrhlosť. Jedným z najpríznačnejších rysov zla je zakazovanie otázok a tabuizovanie alebo kriminalizácia úprimného hľadania odpovedí. Zakazovať ľuďom klásť otázky a hľadať odpovede znamená popierať to, čo nás robí ľuďmi.

Intelektuálna náročnosť právnych zamestnaní s výnimkou sofistikovaných prípadovje na úrovni riešenia lineárnej algebraickej rovnice, čo je predmet učiva v siedmej triede základnej školy.

Antihumánny a antidemokratický stav v oblasti práva predstavujú aj nasledovné konštatácie:

-z celkového počtu 10 atribútov právneho štátu, je v legislatíve SR po roku 1989 viacnásobne porušených 5 atribútov, teda polovica – a to tých najpodstatnejších (Bröstl, A. a kol. Základy štátovedy, 2000; Dudáš, J., Inteligencia v oblasti práva in J. Dudáš, Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku, 2011, s.285 – 306).

– právna inflácia, väčšia ako po komunistickom puči vo februári 1948 (JUDr. P. Varhalík)

– právnická dystopia – výťahové zákony

-formulácia gumových paragrafov

–dvojaký meter ba až kilometer majú niektorí vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia

– nepresnosť, interpretačná viacznačnosť formulácií legislatívnych zákonov odlišuje právnikov od vedcov, ktorí formulujú zákony  vylúčením dvoj- či viacnásobnej interpretácie

–liberalizácia práva, ktorá rozkladá spoločnosť

– žiaden text ústavy nepozná peniaze ako politickú veličinu. Všetky legislatívy  sú čírou náukou (Spengler, O., Zánik Západu,  2017)

–zrušenie nezrušiteľných amnestií – ojedinelý jav v euro-atlantickom priestore

– plénum ústavného súdu za predsedníctva JUDr. I. Macejkovej prijalo uznesenie, že sudcovia sa nemajú vyjadrovať k spoločensko-politickým témam (JUDr. P. B., sudca ÚS SR), čo je držhubný útok na slobodu slova sudcov, prijatý ústavným súdom v evidentom rozpore s jeho poslaním – chrániť ústavné zákony

a celý rad iných nedostatkov.

Zo širšieho hľadiska – ak o sudcoch rozhoduje politická moc, taký štát nie je právny. Veľká moc výkonnej moci spočíva s určovaním obsadenia všetkých súdov a tým má v rukách osud každého občana (Spengler 2017, s. 858). Slovenská republika či iný štát nie je a nebude nikdy právny štát, pokiaľ o sudcoch bude rozhodovať výkonná moc i zákonodarná moc a korumpovať ich.

Z uvedeného plynie, že SR nie je právny štát, o  SR ako o právnom štáte už len z pohľadu existujúcej legislatívy nemôže byť ani reči. „Navyše, je málo rozborov, aké zákony absentovali“ (Kultúra č. 3/2007). Z týchto dôvodov legislatíva má malú afinitu so spravodlivosťou, odbornou morálkou i humánnou morálkou. V sfére práva pokrok nenastal, modernizácia sveta 20. storočia na rozdiel od vedy a techniky ho obišla (Ferko, V., Zákon smotany, 2000). Absentuje systémovosť, ktorá je imanentnou vlastnosťou vedy. Ide o asynchrónny vývoj práva oproti prírodným a technickým vedám.

Požiadavkou sa stáva prestavenie celého právneho myslenia podľa analógie vyššej matematiky a fyziky (Spengler 2017, s. 514, 884). Náuka o práve je v stave, v akom bola náuka o elektrine pred Coulombovým kvantifikačným experimentom merania síl medzi dvomi bodovými nábojmi v roku 1795, ktorý túto náuku pozdvihol na úroveň vedy.

Otázka príčin antidemokratického stavu legislatívy a súdnictva sú viaceré. Jedna možná príčina je v absencii kvalitných právnikov (až na výnimky) – istým vysvetlením je, že sú absolventi právnych meštianok po roku 1948 (výrok JUDr. L. Chriašteľa, predvojnového absolventa práva) resp. právnických základných škôl (JUDr. P. Železník) či električkových škôl (JUDr. K.M. predseda Okresného súdu v Košiciach) i po roku 1989 ako dôsledkom pôsobenia „komplexných“ profesorov práva a istá hodnota ich IQ im nedovoľuje rozpoznať existujúcu schizofréniu práva a iné právne perverzity. Alternatívne vysvetlenie prezentoval dekan Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach: “Právnici vstupujúci do politiky opúšťajú oblasť práva“. Takýto jav je nepredstaviteľný a nemožný u inteligencie činnej v oblasti prírodných a technických vied a činností a tento prístup ich vyraďuje z najvyšších vrstiev inteligencie – intelektuál, inteligent, ktoré sú prospešné spoločnosti a zaraďuje ich medzi najnižšie vrstvy inteligencie . polointeligent, pseudointeligent a lumpeninteligent, ktoré sú spoločnosti na obtiaž (pozri napr. Dudáš, J., Kríza vysokých škôl, Kultúra č. 8/2013). Citovaný dobrovoľný útek právnikov čo i len od formálnej kompetencie navrhuje, že ide o duševný proletariát, nádenníkov v oblasti práva, a nie právnikov.

Iná príčina je v absencii odbornej i humánnej morálky (až na výnimky). Je podivné, že právnici a organizácie právnikov priam stachanovsky mlčali a mlčia k tomuto rozkladu právneho štátu a tým umožnili vládnej moci – predchádzajúcim vládnym koalíciám na spôsob komunistickej postsocialistickej lúzy zaviesť tyraniu tzv. extrémizmu a v mene boja proti extrémizmu zaviesť politický a právnický superextrémizmus. Ide o premnoženú pampersinteligenciu (predposratú právnickú inteligenciu). Právnici tak ako za komunistickej totalitarity boli jej súčasťou a ochranou – prokurátori museli byť členmi KSČ a presadzovať jej politiku a totalitárny  komunistický zákon o prokuratúre z roku 1964 ostal v platnosti aj po majetkovom prevrate v roku 1989 (?!) – tak aj teraz sú mnohí – najmä špeciálna prokuratúra a špeciálny súd a všetci, ktorí sa boja rozhodovať spravodlivo súc vystavení politickým tlakom – až na výnimky sú aktívnou súčasťou politického a právneho superextrémizmu. Je to prejav tristne najnižšej úrovne právnickej inteligencie a inteligencie v oblasti politickej činnosti, absencia dvoch najvyšších vrstiev inteligencie – intelektuál a inteligent (Dudáš 2013).

Amorálna mentálna gymnastika a mentálna ekvilibristika právnikov, intelektuálna prostitúcia právnikov – navrhovateľov a schvaľovateľov protiústavných zákonov vytvára podhubie a nekompetentní poslanci v NR SR prijmú zákony proti zdravému rozumu – aj podľa paleolitických princípov. Prokuratúra spiaca k závažným trestným činom páchateľov na najvyššej úrovni je iba optickou výplňou súdnictva.

Piatu kolónu práva v rámci tretieho sektora tvorí organizácia VIA IURIS avýsmechom otvorenej justície je Združenie za otvorenú justíciu – uvedené podstatné právne nedostatky ich nezaujímajú a ich anticivilizačne neoliberalisticky zameraná činnosť ich zaraďuje na najnižšiu úroveň lumpeninteligencie. Odmietnutie prijať účinný zákon, ako je to v Spojených štátoch, Ruskej federácii i aparthaidnom Izraeli (N. Saleh, Proč se vraždí v Izraeli,2002) o regulácii piatej kolóny – tretieho sektora de facto súkromníkov (financovaných zo zdrojov jednej upadajúcej superveľmoci) paralyzuje spoločnosť a je svedectvom neschopnosti a katastrofálneho zlyhania NR SR, vedenou koalíciou na čele s tzv. sociálnou demokraciou.

To sú javy, ktoré vedú k deevolúcii spoločnosti. Existujúce právo a politika tak robia z druhej Slovenskej republiky iracionálny štát. Kto vyčistí tento Augiášov chliev v práve a politike?

Existujúci chaos v súdnictve vyžaduje systémové zmeny, systém efektívnej kontroly práce prokurátorov , sudcov a súdov, ktorí sú bez relevantného dôvodu nadmerne  vysoko odmeňovaní (za neproduktívnu činnosť), nezávislým orgánom, pozostávajúcim zo zástupcov relevantných intelektuálnych disciplín, a nielen právnikov, nakoľko najvyšším zákonom je zdravý rozum, a väzbu ich miezd a odmien na skutočne vykonanú efektívnu prácu. Je potreba komplexnej analýzy legislatívy a na jej základe odstránenie legislatívnych dier a nápravy zákonov v súlade s princípmi právneho štátu. Tu zlyhávajú ministerstvá, vláda, parlament ako aj akademické inštitúcie vysokých škôl a SAV. Zabezpečenie nezávislosti súdnej moci od moci výkonnej a zákonodarnej v ústave – jej rekodifikácia a jej schválenie obyvateľstvom je atribútom právneho štátu, ktorý sa chce zakrývať dekou demokracie.

S pozdravom

Doc. Ján Dudáš, DrSc.

24.8.2020

Odpoveď Kancelárii predsedu vlády SR

Doc. Ján Dudáš, DrSc.

Pokroku 9, 044 42  Rozhanovce, [email protected]

__________________________________________________________________________

Vážený pán JUDr. Mgr. Kamil Rábara,

ďakujem Vám za oznam, že ste moje podanie – „Útok súdnej a výkonnej moci proti vedeckému výskumu ako civilizačnému základu spoločnosti“, odstúpili na priame vybavenie generálnemu prokurátorovi a generálnej riaditeľke s tým, že „daná záležitosť nepatrí do kompetencie predsedu vlády SR, odstúpiť na priame vybavenie v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ako vecne príslušným orgánom“ – je toto odstúpenie adekvátne citovaným právnym normám.

Avšak čo sa týka inkvizičného útoku proti slobode vedeckého bádania, uskutočnené proti mojej osobe, vzhľadom na to, že vláda má zákonodarnú iniciatívu, návrhy:

„

1. „O podniknutie účinných legislatívnych a iných krokov na zastavenie môjho šikanovania súdnou a výkonnou mocou za nezávislý vedecký výskum, ako aj za zastavenie šikany iných osôb obvinených z pseudotrestného činu „extrémizmu“;

• O podniknutie účinných a efektívnych krokov na odstránenie pojmu extrémizmus z trestného poriadku SR, pretože sa nevyužíva právne, ale zneužíva sa na politické ciele určitých síl, ktoré vytvárajú snahu byť štátom v štáte;

• O podniknutie účinných krokov na potrestanie činiteľov súdnej a výkonnej moci, ktorí porušujú ústavu, zaštiťujúc sa pseudotrestným činom tzv. „extrémizmu“;

• O presadenie nezávislosti súdnej moci od výkonnej moci ako aj od zákonodarnej moci v Ústave SR, aby SR bola demokraticky právny štát nielen proklamatívne, ale aj „de facto“;

• V každej intelektuálnej či výrobnej činnosti je termínovanie jej činnosti, čo nie je zavedené pre Ústavný súd Slovenskej republiky resp. aj iné súdy Slovenskej republiky, čo je unikát, ktorý sa nevyskytuje a je nepredstaviteľný v iných intelektuálnych činnostiach či výrobných činnostiach, obzvlášť keď intelektuálna náročnosť právnickej praxe s výnimkou sofistikovaných prípadov je na úrovni riešenia lineárnej algebraickej rovnice, čo je učivo 6. triedy základnej školy. V CK monarchii tomu zodpovedalo pracovné zaradenie sudcu ako „vyššieho úradníka“. Absencia termínovania súdnych rozhodnutí resp. jej porušovanie legislatívne zakotvuje lenivosť či nečinnosť súdov, spôsobujúcu kolaps efektívneho a spravodlivého súdnictva, vyjadrenú aj stanoviskom zahraničných expertov:

„SÚDNICTVO SR JE NA ÚROVNI AFRICKÝCH KRAJÍN“ (TV Markíza, 28.3.2005)“

sú podstatné pre demokratický a právny štát a ich riešenie je v kompetencii vlády, obzvlášť, keď má zákonodarnú iniciatívu.

Ignorovanie týchto z hľadiska funkčnej a nielen deklarovanej demokracie podstatných návrhov, ktoré by sfunkčnili a zdemokratizovali súdnictvo a odstránili z neho legislatívnu a súdnu schizofréniu – subústavná legislatíva v rozpore s ústavou a navyše aj s medzinárodnou legislatívou, legislatívne prvky a súdne inštitúty analogické tým v totalitárnych štátoch fašizmu (Taliansko) a nacizmu (Nemecko) a ktoré v mene boja proti vágnemu pojmu extrémizmu implementujú do legislatívy a súdnictva skutočný extrémizmus a právnický superextrémizmus,

navrhuje konštatovanie,

že predsedovi vlády resp. kompetentným z úradu vlády sú irelevantné nasledovné činy

a)

1. Útok proti slobode slova, garantovanou Ústavou Slovenskej republiky ako aj ďalšími medzinárodnými, de facto medzištátnymi dokumentmi, ktorých flagrantným hrubým porušením sú uvedené činy štátnej súdnej a výkonnej moci;

• Útok proti slobode vedeckého bádania;

• Útok na slobodu a nedotknuteľnosť akademickej pôdy

a sú implicitným schválením týchto protiústavných zásahov, čo reprezentuje právnu politickú absurditu – politický extrémizmus a právnickú schizofréniu – právnický superextrémizmus, čo je de facto právna perverzita, nepredstaviteľné v prírodných a technických vedách a činnostiach;

b) legislatívna schizofrénia, nepredstaviteľná a nemožná vo vedných disciplínach – subústavné zákony sú v rozpore s ústavou a  navyše aj s medzinárodnými dokumentami, čo vytvára antidemokratický chaos v legislatíve, súdnictve i v spoločnosti;

c) dobrovoľné podriadenie sa vládnej moci antihumánnym a anticivilizačným  machiavelistickým silám spoza opony, ktoré chcú byť štátom v štáte a pretláčajú paleolitické prvky do legislatívy, čo je dobrovoľná subordinácia vládnej moci, ignorujúca demokratické voľby;

d) otázka deklarovaného demokratického právneho štátu irelevantná,

čo predstavuje podporu vytvárania dementného sveta v oblasti práva a politiky, podporu právnickej tyranie a súdneho teroru, podporu myšlienkovej polície ako nepriateľky slobody slova, ako ju malo fašistické Taliansko, hitlerovské nacistické Nemecko či Sovietsky zväz a jeho satelity, kde justícia v značnej miere vytvárala dobu totality, mala podobné výsadné postavenie ako štátostrana, bola nekritizovateľná. Sú to evidentné príklady zásadnej a podstatnej neschopnosti a inkompetencie, ktoré vedú štát do záhuby a to s priamym pričinením inteligencie v oblasti práva.

To navrhuje dedukciu

–o absencii nielen činnej kompetencie

– ale aj absencii formálnej kompetencie.

a teda o politickom i právnom zlyhaní vo vedení štátu.

Na margo:

Keďže extrém je odchýlka od normálu, v tomto prípade od ústavy, ide o politický a právny superextrémizmus, právnickú i politickú zvrhlosť. Jedným z najpríznačnejších rysov zla je zakazovanie otázok a tabuizovanie alebo kriminalizácia úprimného hľadania odpovedí. Zakazovať ľuďom klásť otázky a hľadať odpovede znamená popierať to, čo nás robí ľuďmi.

Intelektuálna náročnosť právnych zamestnaní s výnimkou sofistikovaných prípadovje na úrovni riešenia lineárnej algebraickej rovnice, čo je predmet učiva v siedmej triede základnej školy.

Antihumánny a antidemokratický stav v oblasti práva predstavujú aj nasledovné konštatácie:

-z celkového počtu 10 atribútov právneho štátu, je v legislatíve SR po roku 1989 viacnásobne porušených 5 atribútov, teda polovica – a to tých najpodstatnejších (Bröstl, A. a kol. Základy štátovedy, 2000; Dudáš, J., Inteligencia v oblasti práva in J. Dudáš, Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku, 2011, s.285 – 306).

– právna inflácia, väčšia ako po komunistickom puči vo februári 1948 (JUDr. P. Varhalík)

– právnická dystopia – výťahové zákony

-formulácia gumových paragrafov

–dvojaký meter ba až kilometer majú niektorí vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia

– nepresnosť, interpretačná viacznačnosť formulácií legislatívnych zákonov odlišuje právnikov od vedcov, ktorí formulujú zákony  vylúčením dvoj- či viacnásobnej interpretácie

–liberalizácia práva, ktorá rozkladá spoločnosť

– žiaden text ústavy nepozná peniaze ako politickú veličinu. Všetky legislatívy  sú čírou náukou (Spengler, O., Zánik Západu,  2017)

–zrušenie nezrušiteľných amnestií – ojedinelý jav v euro-atlantickom priestore

– plénum ústavného súdu za predsedníctva JUDr. I. Macejkovej prijalo uznesenie, že sudcovia sa nemajú vyjadrovať k spoločensko-politickým témam (JUDr. P. B., sudca ÚS SR), čo je držhubný útok na slobodu slova sudcov, prijatý ústavným súdom v evidentom rozpore s jeho poslaním – chrániť ústavné zákony

a celý rad iných nedostatkov.

Zo širšieho hľadiska – ak o sudcoch rozhoduje politická moc, taký štát nie je právny. Veľká moc výkonnej moci spočíva s určovaním obsadenia všetkých súdov a tým má v rukách osud každého občana (Spengler 2017, s. 858). Slovenská republika či iný štát nie je a nebude nikdy právny štát, pokiaľ o sudcoch bude rozhodovať výkonná moc i zákonodarná moc a korumpovať ich.

Z uvedeného plynie, že SR nie je právny štát, o  SR ako o právnom štáte už len z pohľadu existujúcej legislatívy nemôže byť ani reči. „Navyše, je málo rozborov, aké zákony absentovali“ (Kultúra č. 3/2007). Z týchto dôvodov legislatíva má malú afinitu so spravodlivosťou, odbornou morálkou i humánnou morálkou. V sfére práva pokrok nenastal, modernizácia sveta 20. storočia na rozdiel od vedy a techniky ho obišla (Ferko, V., Zákon smotany, 2000). Absentuje systémovosť, ktorá je imanentnou vlastnosťou vedy. Ide o asynchrónny vývoj práva oproti prírodným a technickým vedám.

Požiadavkou sa stáva prestavenie celého právneho myslenia podľa analógie vyššej matematiky a fyziky (Spengler 2017, s. 514, 884). Náuka o práve je v stave, v akom bola náuka o elektrine pred Coulombovým kvantifikačným experimentom merania síl medzi dvomi bodovými nábojmi v roku 1795, ktorý túto náuku pozdvihol na úroveň vedy.

Otázky príčin antidemokratického stavu legislatívy a súdnictva sú viaceré. Jedna možná príčina je v absencii kvalitných právnikov (až na výnimky) – istým vysvetlením je, že sú absolventi právnych meštianok po roku 1948 (výrok JUDr. L. Chriašteľa, predvojnového absolventa práva) resp. právnických základných škôl (JUDr. P. Železník) či električkových škôl (JUDr. K.M. predseda Okresného súdu v Košiciach) i po roku 1989 ako dôsledkom pôsobenia „komplexných“ profesorov práva a istá hodnota ich IQ im nedovoľuje rozpoznať existujúcu schizofréniu práva a iné právne perverzity. Alternatívne vysvetlenie prezentoval dekan Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach: “Právnici vstupujúci do politiky opúšťajú oblasť práva“. Takýto jav je nepredstaviteľný a nemožný u inteligencie činnej v oblasti prírodných a technických vied a činností a tento prístup ich vyraďuje z najvyšších vrstiev inteligencie – intelektuál, inteligent, ktoré sú prospešné spoločnosti a zaraďuje ich medzi najnižšie vrstvy inteligencie . polointeligent, pseudointeligent a lumpeninteligent, ktoré sú spoločnosti na obtiaž (pozri napr. Dudáš, J., Kríza vysokých škôl, Kultúra č. 8/2013). Citovaný dobrovoľný útek právnikov čo i len od formálnej kompetencie navrhuje, že ide o duševný proletariát, nádenníkov v oblasti práva, a nie právnikov.

Iná príčina je v absencii odbornej i humánnej morálky (až na výnimky). Je podivné, že právnici a organizácie právnikov priam stachanovsky mlčali a mlčia k tomuto rozkladu právneho štátu a tým umožnili vládnej moci – predchádzajúcim vládnym koalíciám na spôsob komunistickej postsocialistickej lúzy zaviesť tyraniu tzv. extrémizmu a v mene boja proti extrémizmu zaviesť politický a právnický superextrémizmus. Ide o premnoženú pampersinteligenciu (predposratú právnickú inteligenciu). Právnici tak ako za komunistickej totalitarity boli jej súčasťou a ochranou – prokurátori museli byť členmi KSČ a presadzovať jej politiku a totalitárny  komunistický zákon o prokuratúre z roku 1964 ostal v platnosti aj po majetkovom prevrate v roku 1989 (?!) – tak aj teraz sú mnohí – najmä špeciálna prokuratúra a špeciálny súd a všetci, ktorí sa boja rozhodovať spravodlivo súc vystavení politickým tlakom – až na výnimky sú aktívnou súčasťou politického a právneho superextrémizmu. Je to prejav tristne najnižšej úrovne právnickej inteligencie a inteligencie v oblasti politickej činnosti, absencia dvoch najvyšších vrstiev inteligencie – intelektuál a inteligent (Dudáš 2013).

Amorálna mentálna gymnastika a mentálna ekvilibristika právnikov, intelektuálna prostitúcia právnikov – navrhovateľov a schvaľovateľov protiústavných zákonov vytvára podhubie a nekompetentní poslanci v NR SR prijmú zákony proti zdravému rozumu – aj podľa paleolitických princípov. Prokuratúra spiaca k závažným trestným činom páchateľov na najvyššej úrovni je iba optickou výplňou súdnictva.

Piatu kolónu práva v rámci tretieho sektora tvorí organizácia VIA IURIS avýsmechom otvorenej justície je Združenie za otvorenú justíciu – uvedené podstatné právne nedostatky ich nezaujímajú a ich anticivilizačne neoliberalisticky zameraná činnosť ich zaraďuje na najnižšiu úroveň lumpeninteligencie. Odmietnutie prijať účinný zákon, ako je to v Spojených štátoch, Ruskej federácii i aparthaidnom Izraeli (N. Saleh, Proč se vraždí v Izraeli,2002) o regulácii piatej kolóny – tretieho sektora de facto súkromníkov (financovaných zo zdrojov jednej upadajúcej superveľmoci) paralyzuje spoločnosť a je svedectvom neschopnosti a katastrofálneho zlyhania NR SR, vedenou koalíciou na čele s tzv. sociálnou demokraciou.

To sú javy, ktoré vedú k deevolúcii spoločnosti. Existujúce právo a politika tak robia z druhej Slovenskej republiky iracionálny štát. Kto vyčistí tento Augiášov chliev v práve a politike?

Existujúci chaos v súdnictve vyžaduje systémové zmeny, systém efektívnej kontroly práce prokurátorov, sudcov a súdov, ktorí sú bez relevantných dôvodov nadmerne vysoko odmeňovaní (za neproduktívnu činnosť),  nezávislým orgánom pozostávajúcim zo zástupcov relevantných intelektuálnych disciplín, nielen právnikov, nakoľko najvyšším zákonom je zdravý rozum, a väzbu ich miezd a odmien na skutočne vykonanú efektívnu prácu. Potreba komplexnej analýzy legislatívy a na jej základe odstránenie legislatívnych dier a nápravy zákonov v súlade s princípmi právneho štátu. Tu zlyhávajú ministerstvá, vláda, parlament ako aj akademické inštitúcie vysokých škôl a SAV. Zabezpečenie nezávislosti súdnej moci od moci výkonnej a zákonodarnej v ústave – jej rekodifikácia  a jej schválenie obyvateľstvom je atribútom právneho štátu, ktorý sa chce zakrývať dekou demokracie.

S pozdravom

Doc. Ján Dudáš, DrSc., v. r.

Košice, 24.8.2020