Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
FRANCÚZSKO: Dôvera francúzskeho ľudu vo vodcovstvo prezidenta Emmanuela Macron sa prepadla na najnižšiu úroveň od protestov Žltých viest roku 2018, zatiaľ čo populisti Marine Le Pen a krajné ľavice rastú, keď sa okolo vládneho kroku z tohto mesiaca s prerazením dôchodkovej reformy aj bez hlasovania v parlamente .
Podľa prieskumu Kantar Public-Epoka vykonaného pre noviny Le Figaro zažil teraz prezident Macron medzi verejnosťou prepad dôvery na iba 26 percent, keď sa to len za posledné dva mesiace prepadlo o štyri percentá. To pre tohto globalistického vodcu predstavuje najnižšiu mieru od jeho minuloročného znovuzvolenia a najnižšiu od protestov Žltých viest roku 2018.
Prieskum dospel k zisteniu, že počet občanov, ktorí Macronovi neveria, vzrástlo z 57 na 70 percent. Možno najviac zatracujúce je to, že v uplynulom mesiaci došlo k viac ako deväťpercentnému nárastu tých, ktorí hovoria, že mu ako prezidentovi „vôbec neverí“, takže predstavujú 50 percent všetkých opýtaných.
To boli zase najvyššie zaznamenané čísla od povstania Žltých viest v apríli 2018 v reakcii na Macronove pokusy uvaliť ťažké uhlíkové dane, kedy vtedy 57 percent ľudí pociťovalo to isté. Avšak Macron má stále ešte ďaleko k dosiahnutiu najvyššej nedôvery, ktorá bola dosiahnutá proti prezidentovi Fracois Hollandovi roku 2015, kedy jeho vedenie úplne odmietalo 60 percent krajiny.
Prepad dôvery v Macrona len rok po začiatku jeho druhého funkčného obdobia prichádza uprostred celonárodného chaosu, kedy po celej krajine protestujú milióny ľudí, čo využili aj radikáli ako príležitosť na búrky v mestách vrátane Paríža na vylupovanie obchodov a na zapaľovanie smetí, keď sa tam nahromadili tisíce ton odpadov, pretože odbory smetiarov nechali svoje práce. Rovnako dochádzalo k rozsiahlemu nedostatku palív u púmp, keď štrajkujú pracovníci rafinérií a organizujú sa aj blokády na zabránenie dodávok benzínu zo zásobovacích staníc.
Spolu s tým, ako tie štrajky a protesty vlani v lete začali kvôli životným nákladom, inflácii a kríze núdzového stavu zachvacujúcej krajine v dôsledku lockdownom čínskeho koronaviru, nastal rozvrat dodávateľských reťazcov a vypukla vojna na Ukrajine, tak sa v januári protesty ešte vystupňovali, pretože Macronova vláda pretláčala plány na zvýšenie dôchodkového veku zo 62 na 64 rokov.
Bod zvratu nastal, keď tento mesiac najvyššia Macronova zástupkyňa v Národnom zhromaždení ministerská predsedníčka Elisabeth Borne, ktorej miera dôvery sa prepadla o 6 percent na iba 21 percent, použila článok 49.3 ústavy, aby túto reformu zaviedla bez hlasovania, keď začalo byť jasné, že za takýto krok nie je podpora väčšiny, čo vyvolalo rozsiahly hnev proti vláde.
Takéto použitie protidemokratickej taktiky na zvýšenie dôchodkového veku, na ktoré sa pozerá ako na útok na pracujúcu triedu, v mysliach mnohých ľudí vo Francúzsku na ľavici aj na pravici potvrdilo, že Macronovu globalistickú vládu zaujíma len ochrana záujmov elitárov, ktorým sa ich bankové účty nafukovali ako balóny, zatiaľ čo národ drel biedu, čo do veľkej miery privodili politiky Elyzejského paláca pod Macronom.
Aj tak bol vlani znovu zvolený do druhého funkčného obdobia, jeho protivnica vo voľbách pravicovo populistická burička Marine Le Pen získala 41,5 percent hlasov, prevažne ukradnutých medzi mladými mileniáncami a voličmi z pracujúcej triedy znechutených Macronovou globalistickou agendou. O dva mesiace neskôr sa Macronova väčšina v Národnom zhromaždení vyparila a bol nútený sformovať koalíciu s centro-pravicovými Republikánmi, aby si v parlamente udržal funkčnú väčšinu. V týchto voľbách tiež Národná obroda (RN) Marine Le Pen urvala prekvapujúce výsledky, kedy bolo do Národného zhromaždenia zvolených najviac, tj, 89 kandidátov RN.
Kríza okolo dôchodkovej reformy je pre túto populistickú stranu požehnaním, keď bývalý zástupca Le Pen a súčasný prezident Národnej obrody Jordan Bardella, 27, zažil najprudšie zisky podpory verejnosti zo všetkých politických osobností, keď v prieskume Le Figaro vyskočil o šesť percent na 29 percent, ak ide o preferencie budúcich politických vodcov. Medzitým tiež Le Pen získala dva body na 39 percent, kedy je len v ľahkom závese za bývalým Macronovým poslancom a súčasným starostom Le Havre Edouardom Philippom.
Prieskum tiež zistil skok v podpore Fabien Roussela, 53, ktorý je od roku 2018 šéfom Francúzskej Komunistickej strany (PCF). Tento komunistický politik po získaní troch percent na 22 teraz prekonal krajne ľavicového prezidentského kandidáta Jen-Luc Mélenchona, 71, ktorý napriek aktívnemu podnecovaniu posledného protestného hnutia zažil pokles svojej dôvery o percento na 18 percent.
Ešte sa uvidí, či bude Macron schopný v Národnom zhromaždení udržať svoju koalíciu, keď mnohí členovia Republikánov kvôli dôchodkovej reforme opúšťajú loď a niektorí sa tento mesiac pridali aj k zatiaľ zlyhavejšej snahe o odhlasovanie nedôvery v jeho vládu. Aj keď nie je jasné, či jeho vláda súčasnú krízu ustojí, tak sa Macron rovnako snaží vyšplhať sa na pozíciu vodcu svorky v Európe, aby v tom nahradil stále prázdne miesto po už penziónovanej nemeckej kancelárke Angele Merkel, čo mu teraz asi nebude veľmi vychádzať.
AUTOR: Kurt Zindulka
Překlad: ReformyCz
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi