Britániu zachvátila vlna štrajkov

Stáhnout PDF

Sledujte nás na Telegramu: 👉  @cz24news

UK: Pred dvoma rokmi sa v Británii objavila webová stránka, ktorá obsahuje všetky informácie o štrajkoch v krajine. Je tam interaktívna mapa. Ak chcete, môžete do vyhľadávača zadať svoje PSČ a zistiť, kto a čo v okolí nefunguje.

Tento týždeň bola mapa farebnejšia ako kedykoľvek predtým: štrajkovali pracovníci pošty a 70.000 univerzitných a vysokoškolských profesorov. Blížia sa štrajky železničiarov, zdravotných sestier, zamestnancov ministerstiev dopravy a vnútra, pohraničnej stráže, učiteľov – zoznam sa neustále aktualizuje a miestni komentátori si kladú celkom rozumnú otázku: kam to všetko speje? Odpoveď, ako to už väčšinou býva, sa hľadá v histórii.

Spojené kráľovstvo zažilo niečo podobné takmer pred storočím. 4. mája 1926 sa v krajine začal celoštátny štrajk napriek tomu, že vláda oficiálne zakázala všetky protesty a hrozila použitím sily. Do štrajku sa zapojili takmer dva milióny ľudí. Štrajkovali železničiari, tlačiari, prístavní robotníci a nakladači, stavitelia lodí, hutníci a, samozrejme, baníci, kvôli ktorým sa aj táto protestná akcia začala. Bojovali proti majiteľom baní, ktorí sa rozhodli znížiť mzdy a zvýšiť pracovný čas.

Aby krajina nejako fungovala, vláda najala štrajkokazov, ktorí pracovali pod policajnou ochranou. Odborové zväzy sa zasa snažili o nastolenie vlastnej moci: v mestách sa objavili štrajkové výbory, ktoré kontrolovali mnohé aspekty života, predovšetkým išlo o zabezpečenie potravín. Kabinet ministrov bol týmto vývojom udalostí vážne vystrašený, najmä preto, že spomienka na revolúciu v Rusku bola čerstvá. kancelárom bol vtedy Winston Churchill a navrhol použitie vojsk, ale jeho návrh nebol podporený. No štrajkujúci vydržali len týždeň. 12. mája po rokovaní s predstaviteľmi vlády oznámili ukončenie generálneho štrajku. Baníci odolávali ešte niekoľko mesiacov, ale potom to vzdali aj oni — súhlasili s dodatočnými hodinami a nízkymi mzdami.

Rozhodnutie súčasnej vlády znížiť verejné výdavky a zvýšiť daňové zaťaženie určite prilieva olej do ohňa a pomáha odborovým predsedom presvedčiť zamestnancov, aby začali konať. Premiérovi Rishi Sunakovi neustále pripomínajú jeho niekoľkomiliónový majetok, čo mu údajne bráni porozumieť obyčajným ľuďom. Už sa zistilo, že bohatý Sunak využíva iba platených lekárov a nikdy sa nestretol so zvláštnosťami národného zdravotného systému Spojeného kráľovstva, ktorého stav je teraz žalostný.

Štrajk, do ktorého sa zapojí viac ako 300.000 sestier, je naplánovaný na 15. a 20. decembra. Uvádza sa, že jednotky intenzívnej starostlivosti a ambulancie budú fungovať normálne, aby neohrozili životy ľudí, ale prerušenia práce nemocníc sú v každom prípade vážnym problémom. Protest zorganizovala odborová organizácia s názvom „Royal College of Nursing“. Za viac ako storočnú históriu tejto organizácie sa štrajk uskutočňuje po prvý raz. Požiadavkou je zvýšenie miezd o 5% nad index spotrebiteľskej inflácie, ktorý je teraz na úrovni 14,2%. Rokovania s vládou uviazli. Premiér Sunak nahral video-odkaz, v ktorom povedal, že požiadavky sestier znamenali zvýšenie ich miezd o 19% a v súčasnej ekonomickej klíme je to „samozrejme neprijateľné“.

Jeden z najväčších britských odborových zväzov — UNISON, teraz organizuje agitáciu medzi 400.000 pracovníkmi v národnom zdravotníckom systéme a vyzýva ich, aby usporiadali protestnú akciu. „Národný odborový zväz železničiarov“ ohlásil štrajky v predvianočnom období a začiatkom januára nasledujúceho roka – bolo vyhlásených osem dní pracovného pokoja naraz. Štrajkujú členovia niekoľkých ďalších odborov, medzi nimi učitelia, vodiči autobusov, pracovníci prístavov a pivovarníci. Dôvod je pre všetkých rovnaký – inflácia, ktorá je 11%.

V Británii sú odbory tradične spájané s Labouristickou stranou. Premiér Sunak vyzval opozičného lídra Cyrusa Starmera, aby odborárov upokojil. V reakcii si vypočul, aby prestal ničiť krajinu. Dvanásť katastrofálnych rokov, potom 12 týždňov chaosu v strane toryov. Desaťročie sa ekonomika bezcieľne unášala a teraz jej odrezali padák a valia sa k zemi. Je čas, aby Starmer zaútočil. Manévrovací priestor vlády je obmedzený. Kabinet Sunaka si za svoj hlavný cieľ stanovil boj s infláciou, no je tu aj energetická kríza, ktorú nemožno prekonať iba rozpočtovými plánmi. Podľa britského energetického regulátora „Ofgem“ bude priemerný ročný účet majiteľa domu takmer 4500 libier. Na zabezpečenie cenového stropu 2500 libier bude musieť vláda minúť v priebehu nasledujúcich troch mesiacov 16 miliárd libier.

Britská ekonomika je v recesii. Sunakov kabinet podobne ako jeho predchodcovia zo všetkého viní Rusko, kvôli ktorému si vraj musia uťahovať opasky. Minister financií Jeremy Hunt vyzval Britov, aby začali šetriť elektrinou, aby nepodľahli „vydieraniu prezidenta Putina“. Bolo rozhodnuté vynaložiť 25 miliónov libier na informačnú kampaň na tento účel: v dôsledku toho budú daňoví poplatníci na vlastné náklady počuť z úst ministrov a celebrít, ako potrebujú znížiť teplotu v dome a prať v noci, aby nedošlo k preťaženiu energetických sietí.

Čo sa týka podnecovania rusofóbie, britskí lídri uspeli, no majú ekonomické problémy. Podľa prieskumov verejnej mienky 50% Britov verí, že vládou navrhované rozpočtové opatrenia len zhoršia ich situáciu, 70% prácu kabinetu neschvaľuje. „Kríza životných nákladov“, ako ju nazývajú v Británii, sa len zhoršuje. Vlna štrajkov pravdepodobne nič radikálne nezmení – budú ňou trpieť predovšetkým samotní Briti, ktorí sa nebudú môcť dostať k lekárovi, do práce ani na dovolenku. Tlak na Sunakovu vládu sa však bude očividne zvyšovať a okrem toho Británia za tohto premiéra nehlasovala: za svoje zvolenie vďačí 193 konzervatívnym poslancom, ktorí sa rozhodli, že krajina práve takého lídra potrebuje.

ZDROJ: ria.ru/20221126/velikobritaniya-1834373950.html/ News Front