Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
SLOVENSKO: Ministerka Kolíková tvrdila, že advokát Krivočenko zomrel vo väzbe na kovid, lebo nebola voľná pľúcna ventilácia. Nie je to pravda.
Takú nedôstojnú smrť, akú mal môj manžel, si nikto nezaslúži, – vyhlásila vdova po advokátovi Ľubomírovi Krivočenkovi. Ten zomrel vlani vo februári vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. Vo väzbe sa nakazil koronavírusom a keď potreboval pľúcnu ventiláciu, nedostal ju. Advokát sa vo väzenskej nemocnici udusil.
V kauze Dobytkár
Krivočenko bol vo väzbe necelý rok, fungoval vraj ako vybavovač úplatkov v kauze Dobytkár. Od začiatku vinu popieral. Nech je, ako chce, viacerí jeho bývalí spoluobvinení sú dnes na slobode, on nie.
S Beátou Krivočenkovou sme sa stretli u nej na chalupe, o smrti manžela nemôže hovoriť ani po dlhšom čase bez smútku a nervozity.
„Neviem spracovať, akou dehonestujúcou smrťou zomrel. Keby som ja takým spôsobom niekde niekoho držala ako oni môjho manžela a on zomrie, tak mňa zavrú za vraždu,“ hovorí roztrpčene.
Nie sú to „len“ reči nešťastnej vdovy. Podľa správy bývalej ombudsmanky Márie Patakyovej má úplnú pravdu. Píše: „Považujem za preukázané, že v dôsledku nesprávneho manažmentu poskytovania zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu základného práva na ochranu zdravia pána Ľubomíra Krivočenka.“
Eskorta do nemocnice bez pľúcnej ventilácie
Kovid diagnostikovali Krivočenkovi 19. februára 2021 po výsledku antigénového testu. Ochorenie bolo vtedy vo väzení v Bratislave dosť rozšírené. Spočiatku to zvládal v pohode, mal len mierne zvýšenú teplotu, škriabalo ho v hrdle a boleli ho kĺby. Manželka presne vedela, čo sa s ním deje, lebo si každý deň volali. Ráno aj večer, cez víkendy aj popoludní. „Ak nie ste v kolúznej väzbe, môžete volať domov, ale musíte mať peniaze. Bolo tam veľa ľudí, ktorí si to nemohli dovoliť,“ vysvetľuje tichým hlasom.
O tri dni neskôr – 22. februára – sa priebeh ochorenia zhoršil. Teplota stúpla advokátovi na 38 stupňov, cítil sa veľmi slabý, bolela ho hlava, svaly, mal dusivý kašeľ. „Zavolal, že mi nebude volať, lebo že už nevládze. Bol veľmi slabý podľa hlasu,“ spomína manželka, ktorá mu radila, nech určite požiada o ďalšie vyšetrenie. Advokáta previezli na röntgen do jednej z bratislavských nemocníc a tam sa ukázalo, že trpí obojstranným zápalom pľúc. „Po röntgene mi ešte raz zavolal, že ,berú ma do Trenčína, to je katastrofa‘. Tak ho eskortovali z Bratislavy do väzenskej nemocnice v Trenčíne. Ani mi nenapadlo, že tam nemajú pľúcnu ventiláciu,“ hovorí Krivočenková. Netušila, že je to posledný raz, čo bola v kontakte s manželom. Už nikdy viac sa neozval, nikdy už spolu nehovorili.
Bezcitný prokurátor
Po prevoze do Trenčína nastalo teda ticho a ona netušila, čo sa s jej manželom deje, v akom je stave.
„Od ďalšieho dňa som už každý Boží deň volala do nemocnice. Vždy som dostala rovnakú odpoveď: všetko je v poriadku, manžel sa má dobre, chodí. Hovorím, prečo mi teda netelefonuje? Však je v kolúznej väzbe – odpovedali. Vravím, že on nie je v kolúznej väzbe, on môže telefonovať. Tak povedali, že ho asi lekári nechcú pustiť, nech sa neunaví. Keď som už neviemkoľkýkrát telefonovala, pani mi povedala: Už nevolajte, hovorila som vám, že manžel je v poriadku. Lekára mi odmietli dať, lebo nemám splnomocnenie na informácie od pacienta, hoci je to môj muž, vraj litera zákona hovorí jasne,“ trpko poznamenáva.
Je to tak. Na informácie o manželovom stave by potrebovala notársky overené splnomocnenie. Na to by však musel dať súhlas prokurátor. Rastislav Hruška z Úradu špeciálnej prokuratúry žiadosť o poslanie notára do väzby kvôli splnomocneniu pre manželku niekoľkokrát zamietol. Rodina teda ostala bez informácií.
„Apelovala som v telefóne na nejakú ľudskosť, lebo už týždeň neviem, čo je s chorým manželom, a keby bolo dobre, určite by sa ozval. Zopakovali len, že už nemám volať. A keď tam telefonoval syn, bolo to to isté – ,Otecko sa má dobre, hýbe sa‘,“ spomína Beáta Krivočenková, ktorá mala zlé tušenie a žiadne správy.
Vážne sa má dobre?
Ako vyzeral priebeh ochorenia vo väzenskej nemocnici? Evidentne neboli uspôsobení na rizikového kovidového pacienta. Je otázka, prečo ho po röntgene a zistení zápalu pľúc nehospitalizovali okamžite na kovidovom oddelení štandardnej nemocnice. Krivočenko mal päťdesiatdeväť rokov, nadváhu, vysoký tlak a obojstranný zápal pľúc – typický rizikový pacient, ktorého napriek tomu previezli do nepripravenej nemocnice.
Prvý deň po prevoze 23. februára dali v nemocnici Krivočenkovi kyslíkový prístroj. Na ďalší deň sa pri kontrole potvrdil pokračujúci zápal pľúc.
Ďalšie dva dni sa Krivočenko podľa slov na vizite cítil lepšie, ale stále bol pripojený na kyslík. A, žiaľ, ako to pri hospitalizovaných kovidových pacientoch býva – zlepšenie stavu neznamenalo, že choroba ustupuje. Na štvrtý deň podvečer saturácia kyslíka v krvi klesla na výstražných 68 percent, po prechodnom zvýšení prísunu kyslíka sa upravila na vyše 90 percent. Piaty deň hospitalizácie sa od rána Krivočenko cítil zasa veľmi slabý, nedalo sa mu zhlboka dýchať, opäť sa zvýšil prísun kyslíka.
Ku katastrofálnemu zhoršeniu zdravotného stavu došlo u advokáta 28. februára popoludní. Saturácia krvi klesla na 70 percent, podľa zdravotnej dokumentácie bol schvátený, dušný. Až v tento kritický deň podvečer konečne kontaktovali z väzenskej nemocnice oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Tí sa vyjadrili, že nemajú voľné lôžko s pľúcnou ventiláciou, a odporučili väzenskej nemocnici zvyšovať kyslík na maximum. O hodinu neskôr väzenská nemocnica znova kontaktovala trenčiansku nemocnicu. Primár anestéziológie nebol k dispozícii, mali volať neskôr.
Pred siedmou večer už saturácia klesla na nebezpečných 55 percent, v trenčianskej nemocnici zopakovali, že nemajú voľné kovidové lôžko s pľúcnou ventiláciou. O 19.35 sa väzenská nemocnica spojila s Operačným strediskom podpory transportu kriticky chorých osôb, kde im oznámili, že v celej Slovenskej republike nie je voľné lôžko pre pacienta, ktorý potrebuje pľúcnu ventiláciu. O 19.53 hodine zlyhali Ľubomírovi Krivočenkovi životné funkcie. Lekári konštatovali smrť.
„Zomrel v nedeľu večer a oznámili mi to až v pondelok na obed. Povedali mi, že manžel je mŕtvy, na to už nepotrebovali splnomocnenie,“ trpko konštatuje vdova.
Kolíková problém nevidí
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa postavila za svojich ľudí v Zbore väzenskej a justičnej stráže. „Posledný deň, keď sa stav zhoršil, hľadalo sa lôžko na pľúcnu ventiláciu,“ vyhlásila sucho po úmrtí advokáta, ktorého celý čas vo vystúpení nazývala „osobou“. Nepozastavila sa ani nad tým, že voľné lôžko s pľúcnou ventiláciou začali vo väzenskej nemocnici hľadať tri hodiny pred advokátovou smrťou iba v Trenčíne, v ostatných nemocniciach ani nie dvadsať minút pred tým, ako naposledy vydýchol!
„Bohužiaľ, v danom momente sa voľné lôžko nenašlo. V poradí boli ešte ďalšie osoby z ďalších nemocníc, ktoré sa nemohli zaradiť na pľúcnu ventiláciu,“ skonštatovala Kolíková.
Kolíkovej vystúpenie videla aj Beáta Krivočenková. Bola zdesená, ale ministerkin odťažitý prístup ju ani veľmi neprekvapil. „Keď ste vo väzbe, mizne fakt, že ste ľudská bytosť, prestávate byť človekom,“ hovorí nešťastne.
Zvrat: ventilácia bola
Kým ministerka Kolíková mala o kosatej za mrežami hneď jasno, bývalá ombudsmanka Mária Patakyová začala preverovať podnet na prešetrenie advokátovej smrti. Krátko pred odchodom zo svojej funkcie vydala stanovisko k prípadu, o ktorom informovala rezort spravodlivosti aj zdravotníctva. Uvádza v ňom, že minimálne v Trenčianskom kraji bolo podľa údajov NCZI jedno lôžko s pľúcnou ventiláciou voľné. O situácii v iných krajoch ju ministerstvo zdravotníctva neinformovalo.
Takže voľné lôžko bolo dokonca v blízkosti väzenskej nemocnice?! Pri troche šťastia mohol advokát ešte žiť.
Ministerstvo zdravotníctva na stanovisko ombudsmanky nereagovalo.
Medzitým Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dospel k záveru prešetrovania Krivočenkovho úmrtia. „Ani umelá pľúcna ventilácia nie je zárukou prežitia,“ napísali vo svojom závere vdove po advokátovi.
„Oni si azda myslia, že ma tým nejako presvedčia? To, že umelá pľúcna ventilácia nie je zárukou prežitia, neznamená, že ho na ňu nemali napojiť?!“ rozčuľuje sa Beáta Krivočenková.
„Úrad pre dohľad nerobí vyšetrovanie na mieste, vychádza len z predloženej dokumentácie. Neraz sa nám stalo, že vyvodili záver, ktorý sa potom pri odvolaní nepotvrdil,“ skonštatovala Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov. Vzhľadom na zdravotný stav väzneného Krivočenka mal podľa nej lekár vo väzenskej nemocnici jeho prijatie hneď na začiatku konzultovať a na základe toho, ak potreboval pľúcnu ventiláciu, mali ho previezť.
„Predmetná vec je v štádiu vyšetrovania, preto sa nateraz nebudeme ku skutku bližšie vyjadrovať,“ uviedla hovorkyňa trenčianskej polície Katarína Kuzmová. Závery súdnoznaleckého posudku by mali byť podľa našich zistení známe v dohľadnom čase.
A čo hovorí ministerka spravodlivosti Kolíková na nové zistenia? Zdá sa jej stále v poriadku, že pacient bol prevezený do väzenskej nemocnice bez potrebnej ventilácie a že väzenská nemocnica začala problém riešiť neskoro?
„Nemáme žiadnu vedomosť, že by mohol Zbor väzenskej a justičnej stráže urobiť niečo viac pre lepšie poskytnutie zdravotnej starostlivosti v danom prípade. V každom prípade nás veľmi mrzí, že došlo k úmrtiu. Boli by sme, samozrejme, najradšej, keby nám v ústavoch na výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody nezomrel nikdy nikto. Opakujeme však, že aj pri opätovnom prešetrení, čo sa týka poskytnutej zdravotnej starostlivosti a všetkých úkonov s tým súvisiacich zo strany zboru neboli nájdené žiadne pochybenia,“ uviedol Kolíkovej hovorca Peter Bubla.
Zbor väzenskej a justičnej stráže vidí prípad podľa vedúcej kancelárie riaditeľa Petry Tankovičovej takto: „Chápeme negatívne reakcie ovplyvnené takouto udalosťou, či už zo strany pozostalých, alebo verejnosti. Je však potrebné si uvedomiť, že tak ako v civilnom živote ani vo väzenských zariadeniach nie sú lekárske možnosti neobmedzené.“
Beáta Krivočenková vraví, že ona už nedokáže ani plakať, je len nesmierne smutná. „Manžel bol veľký pohoďák, stále veselý, milý a usmievavý človek. Prežili sme spolu vyše štyridsať rokov. Bol to môj manžel, ale bol to aj môj absolútne najbližší človek. On sa vo väzbe nedokázal chrániť, aj keď chcel,“ hovorí.
Lipšic problém nevidí
Po Krivočenkovej smrti jeho advokát Jozef Veselý žiadal špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica o preskúmanie postupu prokurátora Hrušku. Chcel odpoveď, či bolo správne nepustiť do väzby notára.
„Došlo k zanedbaniu preventívnej zdravotnej starostlivosti, nebola poskytnutá adekvátna liečba, pretože advokát Krivočenko bol nútený mať spoločnú celu s osobou pozitívnou na COVID-19, od ktorej sa zrejme nakazil,“ namietal Veselý na prokuratúre aj dôvod, ako vlastne nechali Krivočenka vo väzbe ochorieť. „Nemám na to slov, akoby môj muž nemal právo na nič, žiadnu dôstojnosť, potrebu ochrany zdravia,“ vraví Krivočenková.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic to vyhodnotil tak, že žiadny problém nie je. Oháňal sa pri tom kolúznou väzbou, hoci Krivočenko v kolúznej väzbe nebol. Asi si myslí, že ak je niekto vyšetrovaný väzobne, nemá čo jeho rodinu zaujímať jeho zdravotný stav.
Zničená rodina
Väzba výrazne zasiahla do života Krivočenkovcov, ešte aj kým bol advokát nažive. „Prokurátor zablokoval všetky manželove účty aj súkromný účet, kde som mala dispozičné právo. Zrazu som ostala len so šesťsto eurami vo vrecku,“ hovorí manželka advokáta, ktorá sa nedokázala zárobkovo manželovi vyrovnať. Našťastie jej pomohli na začiatku kamarátky. Dnes prenajíma turistom chalupu, kde trávili s manželom každé leto a plánovali tam stráviť starobu.
„Ja som sa nehanbila, že mám manžela vo väzbe. Bola som presvedčená, že vyjde von a všetko sa vysvetlí, ale to sa už nestane,“ hovorí Beáta Krivočenková. Napriek tomu, že manžel je mŕtvy už rok a pol a trestné stíhanie proti nemu bolo zastavené, účty nemá odblokované dodnes. Nevrátili jej ani hotovosť 4 500 eur, ktorú zobrali pri domovej prehliadke. Je na to nejaký zákonný dôvod, že účty neodblokovali? Úrad špeciálnej prokuratúry neodpovedal.
Manžela dala Beáta Krivočenková spopolniť. Len dva týždne predtým mu zomrela na kovid mama. „Nechcel sa ísť rozlúčiť s mamou s putami na rukách. Tak sme povedali, dobre, babku pochováme, keď prídeš domov. A o dva týždne zomrel aj on,“ spomína Beáta Krivočenková počas toho, ako pripravuje izbu pre ďalších hostí, ktorým z nutnosti prenajíma rodinnú chalupu.
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi