Dánska televízia TV-2 zverejnila reportáž o nehoráznej diskriminácii Rusov v Estónsku (VIDEO)

Stáhnout PDF

Sledujte nás na Telegramu: 👉  @cz24news

ESTÓNSKO: Mainstreamový pohľad na pobaltské krajiny hovorí, že tam všetci chcú iba EÚ a NATO. Zabúda sa však na obrovskú ruskú menšinu v týchto krajinách, ktorá tam zažíva pomery, ktoré by napríklad maďarská menšina žijúca na Slovensku okamžite označila za šokujúco diskriminačné

Dánska televízia TV-2 navštívila tretie najväčšie estónske mesto Narva, ktoré leží na hranici s Ruskom. Etnickí Rusi v ňom tvoria drvivú väčšinu obyvateľstva. A to, čo zistila, odporuje idylke, ktorú prináša západný mainstream. V príspevku „Všetci tu budú na strane Ruska“ konštatuje, že veľká väčšina obyvateľov mesta, veľkého asi ako Trnava, v ukrajinskom konflikte podporuje Rusko. Dokonca podporujú pripojenie Narvy k Rusku, keďže Rusi sú v Estónsku diskriminovaní, hovorí príspevok dánskej televízie. Obyvatelia sa sťažujú, že deti nesmú v škole hovoriť svojím materinským jazykom a pre dospelých je komplikovanejšie získať prácu vo verejnom sektore.

Rusko sa opakovane sťažuje na životné podmienky svojich krajanov v pobaltských štátoch, ale Západ tieto sťažnosti popiera a ignoruje. A situácia v krajine, kde až štvrtina obyvateľov sú etnickí Rusi, sa nezlepšuje, najmä ak estónska vláda, podobne ako aj vlády v iných európskych krajinách, nedávno de facto prinútila proruské médiá, aby ukončili svoju činnosť.

James Hughes, americký sociológ z Trinity College tvrdí, že Estónsko, podobne ako Lotyšsko, využíva „sofistikovaný a rozsiahly politický režim diskriminácie“ voči ruskojazyčnému obyvateľstvu. Spomína tri piliere diskriminácie: odmietnutie občianstva, používanie jazyka a práva na účasť.

Dokonca aj Amnesty International priznáva, že jazykové menšiny v Estónsku čelia diskriminácii v mnohých oblastiach, najmä v zamestnaní a vzdelávaní. Hovorí o veľmi obmedzených jazykových a menšinových právach a o vylúčení z trhu práce a vzdelávacieho systému. Diskriminačná politika Estónska podľa tohto zdroja viedla k neúmerne vysokej miere nezamestnanosti medzi rusky hovoriacou jazykovou menšinou a jej sociálnemu vylúčeniu a zraniteľnosti voči iným porušeniam ľudských práv.

Správa osobitného spravodajcu Rady OSN pre ľudské práva o rasizme uvádza, že najdôležitejšou formou diskriminácie v Estónsku nie je etnická, ale skôr jazyková diskriminácia.

Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie konštatuje, že v Estónsku je nedostatočná ochrana menšín pred nenávistnými prejavmi, silný dôraz na estónsky jazyk v štátnej integračnej stratégii, použitie represívneho prístupu za propagáciu estónskeho jazyka, obmedzenia používania menšinového jazyka vo verejných službách, nízka miera zastúpenia menšín v politickom živote, trvalo vysoký počet osôb s neurčeným občianstvom atď.

Spomínané osoby s neurčeným občianstvom, to sú väčšinou etnickí Rusi, ktorí estónske občianstvo buď nedostali, alebo ho ani nechceli, aby mohli jednoduchšie cestovať do Ruska. Aj tridsať rokov po rozpade ZSSR zostáva v krajine stále mnoho ľudí bez štátnej príslušnosti.

Prieskumy tiež potvrdzujú, že väčšina etnicky ruských obyvateľov Estónska považuje etnickú diskrimináciu za veľmi alebo dosť rozšírenú v krajine. Až 72 percent účastníkov prieskumu sa vyjadrilo, že odlišný etnický pôvod je prekážkou kariérneho postupu.

Ale možno je všetko inak. V súčasnosti je v Estónsku 2-tisíc vojakov NATO a podľa televízneho kanála TV-2 títo vojaci „monitorujú situáciu s ruskou menšinou v krajine“ a nič zlé nepozorujú. Žiadne systematické, vážne porušovanie ľudských práv v oblasti občianstva nepozoruje ani Human Rights Watch, ani Európske centrum pre otázky menšín, ani misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). A predsa by sme nepochybovali o slovách takých renomovaných inštitúcií, no nie?

ZDROJ:  Internet/HSP

Zpracoval:  Ivan Lehotský