FED a ministerstvo financií USA pripravili 6 biliónov dolárov na boj proti hospodárskej Korona kríze . Vlastníci peňazí sa pomocou FED-u pripravujú na skupovanie hospodárstva a znárodňovanie

Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

„Desivý znak kapitalistického blahobytu“  

Federálny rezervný systém USA (Fed) a ministerstvo financií USA začali v histórii Ameriky bezprecedentné pumpovanie ekonomiky peniazmi. Oznámili, že na boj proti vírusovej hospodárskej kríze bolo vyčlenených okolo 6 biliónov dolárov, ktoré by sa mali použiť v krátkom čase. Ak by toto množstvo peňazí nestačilo, môže do konca roka nasledovať nový prísun  peňazí. Z týchto 6 biliónov prideľuje 2,2 biliónov dolárov  ministerstvo financií USA.  Zostávajúce bilióny sú pôžičky od Federálneho rezervného systému (Fed).

2,2 bilióna dolárov sú peniaze, ktoré ministerstvo financií USA dostane na dlh od Fedu. Dovoľte mi pripomenúť, že federálny rozpočet USA bol schválený Kongresom USA s deficitom 1 bilión dolárov. Ukazuje sa, že koncom marca prijatý zákon o pomoci a zmierení pandémie a hospodárskej bezpečnosti v  čase koronavírusu (The Coronavirus Aid, Relief and Economic Security [CARES] Act , ktorým sa stanovilo pridelenie 2,2 bilióna dolárov, sa deficit amerického federálneho rozpočtu USA v jedinom poklese zvýšil na sumu rovnajúcu sa 3,2 bilióna dolárov.

Na začiatku boli rozpočtové výdavky na bežný fiškálny rok stanovené na sumu 4,8 biliónov dolárov. Po zohľadnení dodatočných rozpočtových prostriedkov podľa zákona CARES sa rozpočtové výdavky zvýšia na 7,0 bilióna  dolárov. To sa v histórii USA ešte nestalo. Tieto čísla vytvárajú fantastickú aritmetiku: na konci fiškálneho roka bude takmer 46% výdavkov rozpočtu USA krytých pôžičkami.

Toto je moje hodnotenie na začiatku mája a do konca bežného finančného roka (30. septembra) ostáva ďalších päť mesiacov. Môže dôjsť k novým veľkorysým rozpočtovým vkladom na boj proti vírusovej hospodárskej kríze sprevádzanej automatickým zvýšením vládneho dlhu USA. Ak bude tento trend pokračovať, nebudú sa v budúcom roku príjmy federálneho rozpočtu USA skladať z daní, ale z pôžičiek.

V minulosti sa väčšina úverov vydávaných vo forme štátnych dlhopisov umiestňovala mimo USA (tvorba medzinárodných rezerv zahraničnými centrálnymi bankami), ako aj medzi amerických inštitucionálnych investorov (penzijné fondy, poisťovne, investičné fondy rôznych typov). Dnes sa však hlavným veriteľom americkej štátnej pokladnice stáva Fed.

Štátne dlhopisy nakupoval Federálny rezervný systém aj predtým, ako súčasť programov „kvantitatívneho uvoľňovania“. V októbri 2019 sa obnovili nákupy štátnych dlhopisov Federálnym rezervným systémom. Ak predtým  americké menové orgány stanovili limity mesačných nákupov štátnych dlhopisov, teraz, na vrchole vírusovej hospodárskej krízy, boli zrušené všetky obmedzenia objemu a podmienok  ich nákupu.

Za jediný týždeň v marci nakúpil Federálny rezervný systém štátne dlhopisy v hodnote 375 miliárd dolárov (porovnateľné s objemom predchádzajúcich nákupov cenných papierov Federálnym rezervným fondom za daný rok). V skutočnosti sa v blízkej budúcnosti výdavky vlády USA uskutočnia na úkor peňazí Americkej centrálnej banky a ministerstvo financií bude iba technickou prílohou Federálneho rezervného systému.

Vzniká nová finančná a menová dystopia.

Napísal som, že Federálny rezervný systém začína aktívne nakupovať nielen štátne dlhopisy, ale aj iné dlhové cenné papiere. Sú to rôzne podnikové dlhopisy (obligácie) ako aj obchodné cenné papiere (zmenky); komunálne dlhopisy; cenné papiere zabezpečené bankovými pôžičkami (sekuritizácia úverového dlhu), záruky Small Business Administration atď. Menové orgány sa neostýchajú vyhlásiť, že sú pripravené byť nápomocnými  aj pri  nákupe  „nevyžiadaných“ dlhových cenných papierov, len aby zabránili masívnym bankrotom a rastúcej nezamestnanosti.

Má sa to uskutočniť prostredníctvom  špeciálnych spoločností (SPV).  Spoločnosti sú zriaďované a kapitalizované Štátnou pokladnicou USA, ktorá sa stane garantom pôžičiek, ktoré bude Fed poskytovať týmto špeciálnym spoločnostiam.

Špeciálne spoločnosti, ktoré hromadia nevyžiadané dlhopisy vo svojich portfóliách,  môžu kedykoľvek zbankrotovať, ale ministerstvo financií USA im nedovolí  zahynúť  a pomôže im plniť všetky ich záväzky voči veriteľovi poslednej inštancie – Federálnemu rezervnému systému  pomocou nových rozpočtových injekcií. A rozpočtové injekcie pôjdu na vrub nových pôžičiek od Federálneho rezervného systému.

Vykonštruovaný začarovaný kruh! Revitalizačný účinok takejto schémy na ekonomiku mimo začarovaného kruhu bude minimálny. K ilúzii „oživenia“ by malo dôjsť na úkor toho, že sa na burzách a vo finančných výkazoch amerických spoločností  v nefinančnom sektore  budú nafukovať bubliny.

Známy americký finančný analytik John Rubino 30. apríla na svojom portáli DollarCollapse.com napísal: „Predstavte si, že je teraz začiatok roku 2021 a Fed skúpil väčšinu existujúcich štátnych dlhopisov USA, významnú časť podnikových dlhopisov investičného stupňa a dokonca aj veľký podiel na trhu s nevyžiadanými dlhopismi.  Ale prekliata ekonomika sa aj tak nepostaví na nohy. To preto, lebo 10 biliónov dolárov už nemá tú hodnotu ako predtým! “ Rubino verí, že americké menové orgány môžu podniknúť  ešte šialenejší krok – začnú nakupovať nielen dlhopisy, ale aj akcie. Inak  povedané, začnú skupovať celú americkú ekonomiku

Takýto nápad sa tu potuluje už dávno.

Napríklad, publikácia na vebovej stránke Federálneho rezervnej banky v San-Francisku z novembra 2005. Jej názov je: Can the Fed conduct monetary policy through the purchase and sale of stocks on the New York Stock Exchange?  (Môže Federálny rezervný systém, uskutočňovať menovú politiku formou predaja a nákupu akcií na burze v New-Yorku?) Až donedávna úradníci Fedu  a ministerstva financií  takúto možnosť kategoricky odmietali, pretože zákony upravujúce  činnosť týchto inštitúcií takéto operácie  zakazujú. Je tu však  americký kongres, ktorý môže meniť a dopĺňať zákony …

Uvediem slová bývalej predsedníčky Fedu Janet Yellenovej, ktoré povedala 6. apríla 2020: „ … z dlhodobého hľadiska  by bolo dobré, keby Kongres prehodnotil právomoci Fedu týkajúce sa aktív, ktoré môže vlastniť“  Všetci pochopili, že týmito slovami dala Janet Yellen signál na vykonanie  úprav amerického práva, ktoré by v prípade zhoršenia ekonomickej situácie v krajine umožnili uchýliť sa  k najkrajnejšiemu, revolučnému prostriedku – nákupu akcií americkou centrálnou bankou.

Vo svojom vystúpení sa Janet Yellen dotkla veľmi chúlostivej otázky, na ktorú čaká odpoveď veľa  expertov a zástupcov obchodu. Inovácie týkajúce sa menových orgánov  USA rátajú s tým, že špeciálne spoločnosti môžu nakupovať dlhopisy nie priamo, ale s pomocou tak zvaných Indexových  fondov. Iné názvy pre tieto fondy sú   –Exchange Traded Fund (Burzový obchodný fond), Exchange Investment Fund (Burzový fond investícií.)  V ruských zdrojoch sa často označujú anglickou  skratkou ETF – Exchange Traded Funds.

ETF tvorí portfólio akcií, dlhopisov a komodít. V rámci vytvoreného portfólia emituje ETF svoje cenné papiere, ktoré sú v zásade akcie. Niekedy sa nazývajú akcie, certifikáty. Federálny rezervný systém teda môže nakupovať cenné papiere ETF, avšak za predpokladu, že portfóliá takýchto fondov obsahujú iba dlhové nástroje, ale žiadne akcie. A ak americké orgány povedali „a“, mali by povedať „b“: ak ste povolili Federálnej rezervnej banke a Americkej štátnej pokladnici pracovať s indexovými fondami (prostredníctvom špeciálnych spoločností), musíte zrušiť zákaz práce s akciami.

Zástancovia zrušenia obmedzení práce menových orgánov s akciami sa obracajú na skúsenosti z Japonska. Tam Japonská banka už dlho nakupuje akcie spoločností, ktoré sú obchodované na burze v krajine. Je pravda, že nepriame nákupy sa uskutočňujú prostredníctvom nákupu akcií (certifikátov) japonských indexových fondov. Podľa odborníkov sa Bank of Japan koncom roka 2019 nepriamo (prostredníctvom ETF) zúčastňovala na kapitále japonských spoločností vo výške 256 miliárd dolárov.

Fakticky sa Bank of Japan stala najväčším akcionárom v krajine. K dnešnému dňu sa celkové portfólio indexových fondov USA odhaduje na 3,6 bilióna dolárov.  Mnohí predstavitelia amerických obchodných spoločností vyzývajú americké menové orgány, aby nešetrili, ale aby okamžite vykonali veľkoobchodnú operáciu: splatili všetky portfóliá ETF bez toho, aby vnikali do toho, čo obsahujú – dlhopisy, akcie, zlato alebo iné komodity.

A ak to nepomôže?

Potom je potrebné začať masívny nákup akcií priamo. Budú potrebné zmeny a doplnenia právnych predpisov, ktoré naznačila Janet Yellen. Teraz sa  kapitalizácia akciového trhu v Spojených štátoch pohybuje  približne na úrovni 25 biliónov dolárov.

Ak by sme americkú dystópiu doviedli  do logického  konca,  mal by Federálny rezervný systém spolu so štátnou pokladnicou vytlačiť peniaze na takúto astronomickú sumu a zachrániť tak americkú ekonomiku. Formálnym vlastníkom všetkých aktív amerického hospodárstva bude po určitú dobu Ministerstvo financií USA, ktoré založilo špeciálne spoločnosti a na ich rovnováhe sa ukáže celé podnikanie krajiny.

Nákupy sa však uskutočňovali na úkor pôžičiek Fedu. Špeciálne spoločnosti nebudú môcť tieto pôžičky splácať. Ďalším krokom je, že špeciálne spoločnosti a ich „matka“ (ministerstvo financií USA) prevedú kúpené podnikanie do zostatku Federálneho rezervného systému. Majitelia peňazí sa tak stávajú vládcami celej americkej ekonomiky.

Krásny kolobeh, ktorého príjemcami sú tí istí vlastníci peňazí. Je tu len jedna vec: stanú sa majiteľmi mydlových bublín a nie výrobných aktív. Americká ekonomika degraduje, miliardy a bilióny dolárov nevytvárajú skutočné investície, pracovné miesta ani nové produkty. Tieto miliardy a bilióny cirkulujú v uzavretom začarovanom kruhu.

John Rubino nazýva americké menové orgány „veľkým bláznom“: „… najväčší blázon teraz loví na trhu s neuveriteľným množstvom peňazí.“ Takto hodnotí finančný a menový systém vytvorený na záchranu Ameriky na jar tohto roku v Spojených štátoch: „… je to hrozný znak pre kapitalistický blahobyt, pretože skupovanie súkromného sektora financované vládou naruší cenové mechanizmy na kapitálových trhoch a spomalí inovácie. Túto skutočnosť prehliadajú zúfalí chlapíci z Fedu a ministerstva financií.  A preto bude ohnivý koniec tohto systému pre nich totálnym prekvapením… “

PS: Ešte jeden dôkaz toho, že menové orgány vážne plánovali odkúpiť americké hospodárstvo. Koncom apríla minister financií Stephen Mnuchin síce súhlasil s tým, že situácia amerického ropného priemyslu je mimoriadne vážna, ale nevylúčil, že vláda odkúpi akcie spoločností v tomto odvetví priemyslu … Niekto v Amerike to okomentoval tak, že vláda začala znárodňovanie. Bude sa však vykonávať na náklady Fedu. A koneční príjemcovia „znárodnenia“ budú vlastníci peňazí.

Iveta Machová