Iniciatívna NAKA opäť zasahuje: V 21. storočí môžete byť stíhaný za názor. Na Slovensku dokonca aj odsúdený!

Dňa 26. mája 2019 Grigorij Mesežnikov označil JUDr. Miroslava Radačovského za fašistu. Verejne. Na rozdiel od sudcu súdiaceho v mene Slovenskej republiky viac než 30 rokov dostáva pán Mesežnikov obrovský priestor v mainstreame. Vďaka tomu môže „obšťastňovať“ slovenský národ svojimi úvahami. Niektoré sú kvalitnejšie, iné menej a niektoré patria do kategórie, ktoré by sa dali nazvať „čistá katastrofa“. To v prípade, ak ho nechceme obviniť z vedomého klamstva. Jednou z tých úsmevnejších je napríklad jeho tvrdenie, že ani USA, ani Francúzsko a dokonca ani Európska únia nie sú demokratické zriadenia.

Hoci ním podávaný výklad Ústavy SR nie je ani lepší, ani hodnotnejší, skôr ho možno nazvať chabým pokusom o úplné zavádzanie národa, dostáva viac priestoru ako renomovaní právnici ústavného práva. A tým som, samozrejme, nemyslela pána Mazáka. Nechcela by som sa dopustiť urážky jeho osoby tým, že ho zaradím k menám ako Drgonec, Höllander, Prusák, Svák, Balog, Bröstl, Ľalík a mohla by som menovať aj ďalších z klubu znalcov ústavného práva, do ktorého pán Mazák rozhodne nepatrí.

Ale odbočili sme.

Vráťme sa k pánovi Mesežnikovi… Alebo skôr k situácii, ktorá vznikla.

Jeden pán v demokratickej spoločnosti povedal na iného pána, že je „najhorší fašista“. Jeden pán, ktorý prišiel z jedného štátu do iného štátu. A tu vôbec nenarážam na možné ovplyvňovanie Slovenska Ruskou federáciou prostredníctvom pána Mesežnikova. Chráňboh! To by mi v živote nenapadlo! Veď nikomu ani len neblysne mysľou, že by pán Mesežnikov mohol byť tajný agent Putinovej administratívy, aktivovaný na rozoštvávanie slovenskej spoločnosti!

Ten druhý pán je bývalý sudca. Niekto, kto svojej vlasti slúžil celý svoj produktívny život. Ani hĺbková kontrola ním rozhodovaných sporov nepreukázala žiadne pochybenie. Tejto kontrole musíme všetci bezvýhradne veriť, veď bola vykonaná na príkaz a pod dohľadom vtedy úradujúceho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Sudca, muž slúžiaci svojej vlasti, sa na konci svojej profesionálnej kariéry rozhodol prijať ponuku a kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu. Jeho jedinou túžbou bolo dôstojne zastupovať štát, ktorý miluje. Celý svoj život sa venoval právu a politiku veľmi nesledoval. Možno nebol pripravený na takéto útoky. Vyslovene osobné útoky. Úprimne: kto by bol?!

Radačovský si predsavzal, že chce a bude svoju vlasť dôstojne zastupovať v zahraničí. A to aj robí. Keďže nie je členom žiadnej frakcie ani európskej politickej strany, nezodpovedá sa za svoje vyjadrenia a vyhlásenia v pléne nikomu, iba svojim voličom a svojmu svedomiu. A rovnako je to aj s jeho vyjadreniami na Facebooku.

V 21. storočí však môžete byť stíhaný za názor. Na Slovensku dokonca aj odsúdený! A to niekto tvrdí o Spojených štátoch amerických, že sú krajinou neobmedzených možností…

Čo je však na trestnom stíhaní za názor europoslanca najabsurdnejšie?

Samotný fakt, že k nemu došlo. Je možné, že NAKA začala konanie ex offo – čiže z vlastnej iniciatívy. O tomto však máme pochybnosti. A to napriek tomu, čo NAKA v ostatnom čase predvádza. Namiesto toho, aby sa zaoberala kriminálnou činnosťou napr. bielych golierov, zaoberá sa výmenou názorov možného agenta Putinovej administratívy a europoslanca.