Ivan Lehotský: Matovičova atómová zbraň proti Covidu? Zdá sa, že po nej zostáva iba kráter…

Stáhnout PDF

Sledujte nás na Telegramu: 👉  @cz24news

SLOVENSKO: Faktom je, že situácia s koronovou pandémiou nie je slovenská špecialita, musela by ju riešiť aj akákoľvek iná vláda, ktorá by na Slovensku bola, tak ako dnes tieto veci rieši každá vláda na tejto planéte

Lenže pravdou je aj to, že práve v takejto situácii sa naplno ukazuje rozdiel medzi vládou a „vládou“. Vláda je autorita, ktorá má veci pod kontrolou, ktorá dokáže zabezpečiť disciplínu, ktorej ľudia dôverujú a krajina vďaka tomu funguje. A opakom je „vláda“ v úvodzovkách: skupinka diletantov, ktorí ako nestrážení školáci vo velíne atómovej elektrárne hýbu všetkými pákami, ktoré nájdu a potom sa čudujú, ako to všetko svetielkuje.

Žiaľ, na otázku, ku ktorej z týchto dvoch možností sme dnes bližšie na Slovensku, vie okamžite, bez najmenšieho zaváhania odpovedať drvivá väčšina občanov – a desivé na tom je, že to nie sú len priaznivci opozície, ale aj mnohí z tých, ktorí tú dnešnú katastrofu volili.

Sme v dátovom pekle…

Ako táto partička funguje, to jej nekonečné hašterenie opísal dokonca aj jeden z najzarytejších slniečkarov slovami, že „nie je jasné, kto ju práve riadi, o čom vlastne rokuje, či práve rokuje, či sa na niečom dohodla alebo ešte nie, a čo to vlastne má byť, čo z toho pre koho vyplýva a dokedy to bude platiť“.

Informatickú stránku práce tejto vlády s pandémiou zhodnotil matematik Richard Kollár. Skonštatoval, že situáciu nevieme skutočne riadiť, pretože nemáme potrebné informácie. Vymenoval niekoľko desiatok kľúčových parametrov, na ktoré by bolo treba poznať odpoveď, ale táto vláda nielen že tie odpovede nemá, ale ani nevyvíja snahu sa k nim prepracovať. A zhrnul situáciu lapidárne: sme v dátovom pekle.

Lockdownov syndróm a jeho následky

Spoločnosť sa nachádza v stave dlhodobého stresu. Je známym faktom, že zvieratá v strese robia veci, ktoré by normálne nerobili, a žiaľ, to platí aj pre ľudí. Nekonečné predlžovanie núdzového stavu, ktorý doposiaľ nikto zmysluplne nezdôvodnil, situácii tiež nijako nepomáha. Negatívne dôsledky na obyvateľstve sú mnohoraké, a hoci je ťažké ich jednoznačne pripisovať len zvýšenému stresu vyplývajúceho z opatrení kovid-teroru a z existenčnej neistoty, nepochybne tam je veľmi úzka súvislosť.

Veci ako šokujúco nezmyselná a brutálna vražda v Martine, obrovský nárast psychických problémov u školopovinných detí, klientov dištančného… slovo vzdelávania by možno bolo prisilné, použime radšej výraz školstva, tisíc a jeden nezmyselný a často aj nebezpečný spôsob rebélie proti protiepidemiologickým opatreniam, úmrtia na iné diagnózy v prípade ľudí, ktorí sa báli ísť k lekárovi… to všetko sú čriepky smutnej mozaiky, ktoré by tu boli aj za iných okolností, ale otázka je, v akej miere.

Obete „atómovej zbrane“ pribúdajú

Za chyby pri riadení pandémie zaplatili životmi tisíce ľudí, hovoria dnes aj odborníci. Slovensko dnes smeruje k tomu, aby nám umieralo najviac ľudí na svete v prepočte na jedného infikovaného. Dá sa konštatovať, že kráter po výbuchu Matovičovej „atómovej zbrane“ proti korone je čoraz hlbší…

Samotný Matovič priznal, že zabili päťtisíc nevinných ľudí pre neschopnosť. Jeho minister na to odpovedal, že je to malichernosť, ktorou sa nebude ani zaoberať… lenže toto vládu ako kolektívny orgán nijako nezbavuje zodpovednosti za to, že z krajiny, ktorá bola v pandemickej situácii v popredí, sa v štatistike nezadržateľne predierame čoraz vyššie.

Toto je už navždy vina tých, ktorí veci nezvládli, ktorí opití mocou a vlastnou genialitou robili na celej populácii nezmyselný experiment, napriek tomu, že ich pred ním varoval celý rad odborníkov.

Ak sa vám nepáči, ako to robím, tak teda dobre, ja to teda nemusím robiť vôbec a uvidíte ako si tí ostatní poradia bezo mňa – reaguje na kritiku premiér. Lenže toto je správanie, aké by sme možno čakali od Dežka, ktorý nevie kopať priekopu tak, ako to chce jeho majster, a zlostne odhodí lopatu, ale rozhodne nie od predsedu vlády, hlavného manažéra štátu.

Po roku vládnutia už začína byť čoraz trápnejšia aj výhovorka, že za všetko môže Fico, a čoraz trpkejšia je príchuť víťazstva s každým ďalším „skalpom“ (takéto slovo použil, keď jeho NAKA pred kamerami zatýkala ľudí nejako spájaných s predošlou vládou). Ešte stále mu nedošlo, že táto rétorika naozaj neprísluší predsedovi vlády, a že súdenie hriešnikov by nemalo byť o jeho osobnej pomste, ale o fungovaní právneho štátu.

Iba neschopnosť? Alebo aj čosi iné?

Lenže čo je (pre nich) horšie, čoraz menej ľudí verí tomu, že táto plagiátorská partička to myslí s ochranou národa pred chorobou úprimne. Potom, ako kŕčovito trvali na plošnom testovaní antigénovými testmi a na druhej strane ostentatívne ignorovali možné a vo svete odskúšané spôsoby liečby, potom ako za celý uplynulý rok „intenzívne pomáhali“ zdravotníctvu pripraviť sa na vzniknutú koronovú novú situáciu, už naozaj len ťažko budú niekoho presviedčať, že im ide o ľudí a ich zdravie.

Aby sme boli spravodliví: treba povedať, že táto vláda nie je jediným vinníkom vzniknutej situácie. Systém, ktorý je zdravý a dobre fungujúci, by predsa jeden Matelko s jeho kolotočom nemohol až tak rozviklať. To sa môže podariť iba v spoločnosti, kde univerzálnou hodnotou namiesto tradičných kresťanských hodnôt sú už len peniaze, kde celospoločenskou normou je prázdnota, bezohľadnosť, egoizmus a cynizmus, kde médiá ľuďom namiesto estetiky podávajú dávky anestetika a namiesto harmónie dávajú na piedestál hormóny.

Lenže svetská spravodlivosť je taká: Matovič a jeho junta sú tí, ktorí majú za Slovensko teraz zodpovednosť. To oni sa budú jedného dňa pred národom zodpovedať a budú tiež niesť následky. A to sa tak jednoducho nezahladí trebárs sľubom, že ľuďom kúpi aj politicky nekorektnú vakcínu, ktorú si pýtajú.

Nech je to tak alebo onak, jedna vec je zrejmá: vláda, ktorá raz stratí autoritu, disciplínu, dôveru, už ju nikdy nezíska späť – a jediná dobrá vec, ktorú môže urobiť, je demisia.

Autor: Ivan Lehotský