Juraj Štubniak: Bezzubý blog – o demokracii a slobode slova na Slovensku

Stáhnout PDF

Sledujte nás na Telegramu: 👉  @cz24news

Zdravím vás milí priatelia!

Ako som už avizoval v nedávnej minulosti, s videami si musím dať nedobrovoľnú prestávku. V mojej ústnej dutine prebieha dôsledná „demilitarizácia“ a podľa môjho dentistu môj návrat medzi ako-tak znesiteľne rozprávajúcich (a hlavne konzumujúcich) sa odhaduje niekedy na polovicu mája. Sľúbil som vám, že zostaneme aspoň v písomnom kontakte, tak napriek bolestiam tento záväzok plním.

Nie, nebudem tu rozoberať problém nášho východného suseda. Na jednej strane som podstatné video na túto tému už spravil a vyjadrovať sa začnem, až keď bude zodpovedaná kľúčová otázka, ktorá tam odznela. Okrem toho, vy všetci máte zdrojov a analýz z jednej aj z druhej strany viac ako dosť, len si vybrať a nezblázniť sa z tých kýbľov propagandy, ktoré sa na vás vylievajú.

Mám za to, že nás trápia oveľa závažnejšie problémy tu doma a tým sa nedostáva patričná pozornosť. Sú úmyselne zatláčané do úzadia médiami, ktoré sa až vyžívajú v tom, ktoré z nich prinesie osprostenému národu väčšiu do neba volajúcu lož. Aby tieto médiá mali jednoduchší život, tak popri vládnom tučnom sponzoringu, sa naši demokraticky zvolení rozhodli, že im pekne vyzametajú cestu a odstránia z nej všetko, čo by mohlo ich propagande najhrubšieho zrna zavadzať.

Nemôžem sa ubrániť spomienke na starý, až fúzatý vtip:

Stretnú sa traja vojvodcovia v pekle a rozprávajú sa. Alexander Macedónsky hovorí: Ak by som mal také pešie vojsko ako Wermacht, tak by som dobil celý svet. Hannibal kontruje: Ak by som mal také tanky a letectvo ako Wermacht, to by sme ľahko cez Alpy premašírovali a dobili Rím. A Napoleon to celé zaklincuje: Ak by som mal ministra propagandy Goebbelsa, tak by sa nikto nikdy nedozvedel, že som to u Waterloo prehral.

Áno, vážení, vojna sa dnes odohráva hlavne na obrazovkách televízií a na internetových serveroch, hoci bez nejakých materiálnych, či ľudských obetí by to samozrejme nešlo. Začala to kedysi prvá televízna vojna v Kuvajte, kde sa odskúšala mediálna masáž na širokých masách. Odvtedy sa najväčší dôraz kladie na médiá, ktoré dokážu realitu namodelovať podľa potreby tých, ktorí držia v rukách ovládanie sveta.

Rozvojom internetu a sociálnych sietí sa však dominancia klasických masmédií začínala dostávať do úzadia. V podstate tu ide o ten istý fenomén, len sa začal využívať vo zvýšenej miere aj druhou stranou, nakoľko to ekonomické hľadisko umožňovalo. Tak vzniklo nové bojisko, kde sa stretli nie dve súperiace strany, ale v podstate tam bojuje každý s každým. A v tomto chaose, značne podporovanom určitými skupinami, sa dá najľahšie loviť, ničiť a ovplyvňovať.

Naschvál som boj v mediálnej oblasti nezjednodušil na bilaterálny konflikt medzi pravdou a lžou. To, čo je pravda, sa spravidla dozvedáme až vtedy, keď lož získala to, čo zamýšľala. Z veľkej časti je to spôsobené aj tým, že deep state si sám vytvára svoju riadenú pomyselnú alternatívu, ktorou zahlcuje mediálny priestor. Tým tiež získava svoje ovečky, lebo nie každý je odborne vybavený, aby vedel rozlíšiť pravdu od propagandy. Preto ja stále opakujem, filtrujte každú informáciu, je jedno z akého je to zdroja.

Neviem, či ste si všimli, ale najrozšírenejšia sociálna sieť začala v poslednom čase ponúkať rôzne nevinne vyzerajúce stránky, naoko zaoberajúce sa rastlinami, kutilstvom, ženskou problematikou a podobne. A na týchto stránkach začína okrem evidentne nevinného obsahu šíriť propagandu, v poslednom čase práve tú žltomodrú. Za posledný mesiac som zablokoval asi 15 takto ponúkaných stránok, ktoré ma vyslovene otravovali svojimi hlúposťami, ktoré sa ani neunúvali baliť do prijateľného baliaceho papiera.

Ak k tomu prirátame brutálne blokovanie akéhokoľvek nepohodlného názoru zo strany amerických sociálnych sietí, tak dospejeme len k jednému východisku. Ocitli sme sa vo vojne, ktorá má za účel nás všetkých rozoštvať. A dosť sa im to darí. Ľudia sa hádajú s platenými trollmi a tým sa úmyselne napätie v spoločnosti neustále zvyšuje. Našťastie pre skúsenejšieho používateľa sociálnych sietí sú trollovia ľahko identifikovateľní, lebo smrdia od svojich výpotkov už z diaľky. Na YT ich mám zablokovaných viac ako 500 a na FB možno aj dva krát toľko. Verím, že niektorí z nich nie sú platenými štváčmi, sú len mentálne menej obdarení, ale nie je v mojich časových možnostiach to skúmať.

Podstatne horšia skutočnosť nastane, ak sa do likvidácie iného demokraticky publikovaného názoru pustí brachiálna štátna moc. O slobode slova som v minulosti spravil dve konkrétne videá a vtedy som ani netušil, že brutalita štátneho terorizmu môže zájsť až do takejto krajnosti.

Už ako deti v hlbokom socializme sme sa učili, že ústava je najvyšší a základný zákon štátu a nad neho niet. Táto skupinka, ktorú si zvolila hlavne mladšia generácia a mentálne oslabení spoluobčania, si od svojho prevzatia moci z ústavy nič nerobí. Naopak, len sa snaží ju updatovať na svoj zvrátený obraz. Tentokrát absolútnym popretím článku článku 26, odsek 3, ktorý pre každého, kto vie čítať jasne hovorí, že cenzúra sa zakazuje.

Preto som pobúrený, že sa nájde na Slovensku súd, ktorý zakáže demokraticky zvolenému poslancovi publikovať svoj názor. Pritom sa nejedná o názor, ktorý by nevedel podporiť nezvratnými dôkazmi! Ak sa demokraticky zvolení funkcionári musia brániť prostredníctvom súdu pred inými demokratickými názormi, ktorých voľné publikovanie je posvätené Ústavou Slovenskej republiky, tak sa deje niečo nevídané a veľmi nebezpečné. Okrem faktu, že je to posledná pieseň demokracie na Slovensku, je to nezvratný dôkaz, že súdnictvo už nie je viac nezávislé, ale koná na politickú objednávku. Týmto sme sa presunuli skoro o 100 rokov dozadu a popreli sme všetko, čo sme chceli naivne dosiahnuť zmanipulovanou, tzv. nežnou revolúciou.

Bol to vopred vykalkulovaný účel, alebo priamo zadanie? Či len banda amatérov, zlodejov a vrahov už nevie kam z konopí a zneužíva týmto krutým spôsobom svoje mocenské postavenie? Kým budeme hľadať správnu odpoveď, tak čas nám ju podá ako na striebornom podnose.

Dnes len tak stručne, lebo bolesti v hornej časti tela začínajú byť prehlušované tupou, ale silnou bolesťou kolena. Neviem, či to bolo spôsobené poslednou extrakciou očných zubov, ale začal som tento jav nazývať vertikálnou rovnováhou. A tiež musím šetriť energiu, lebo chcem čosi napísať aj pre členov klubu Medzi nami.

Na záver jedna technická:

Zriadil som kanál na Telegrame, lebo cítim, že moje dni na amerických sociálnych sieťach môžu byť tiež zrátané.

Ako som sa zmienil vo verejnej časti tohto blogu, môj šok z toho, kam až môže teroristická vláda voči svojim daňovým poplatníkom zájsť, je nefalšovaný. Ja viem, poslanec Blaha je tŕňom v oku mnohých súčasných mentálnych „superstar“ len z jediného dôvodu – nevedia sa voči jeho statusom zmysluplne brániť. Aj keď nie som ľavičiar a už vôbec nie fanúšik strany, ktorá tento marazmus sama spôsobila, tak musím uznať, že mnohé, čo tento človek napíše je úplne presné.

V normálnej demokratickej spoločnosti rešpektujúcej zákony, ústavu a medzinárodné dohovory by mal byť názorový oponent zničený paľbou argumentov a faktov. Ale čo spraviť, ak žiadne relevantné argumenty ani fakty neexistujú? Odhliadnuc od nepopierateľnej skutočnosti, že naši najvyšší zvolení sú veľmi slabí v odborno-mentálnej oblasti a dokonca ani nie sú schopní nájsť a zaplatiť profesionálne vybaveného manipulátora (ako príklad by sa dal použiť film Vrtieť psom).

Bohužiaľ osoba Aarona Shahiva je v našich zemepisných šírkach už veľmi prefláknutá, preto jeho produkcia by sa zrejme stretla len so všeobecným výsmechom. Aj keď nevylučujem, že prostredníctvom nastrčených postavičiek by tu ešte mohol trochu vody namútiť.

Tak sa naša selfie vláda rozhodla použiť Národný bezpečnostný úrad, ktorý sa v minulosti preslávil svojim ne-prelomiteľným heslom do vlastných vysoko utajovaných systémov. Marionety z NBU zablokovali už 5 alternatívnych kanálov s veľmi vágnym odôvodnením, že sa jedná o bezpečnosť štátu. Neviem sa k tomu vyjadriť, nakoľko fakty a dôkazy sú predmetom utajenia, ale silno mi to pripomína tajomnú mantru, ktorá sa opakuje skoro v každom americkom thrilleri – „Je to vec národnej bezpečnosti“.

Ak zaznie vo filme táto mantra, tak všetci zúčastnení okamžite ako na povel stiahnu chvosty a nechajú robiť vládnej spravodajskej agentúre jej špinavú prácu.

Pýtam sa, kde je právo?

Asi zahynulo spolu s demokraciou v rýchlom a neférovom súboji. Konšpirátor by dodal: A presne takto zahynieme aj my. Ale ešte sme tu a bojujeme. Tými prostriedkami, ktoré nám ostali. Je mi veľmi ľúto, že nebojujeme len proti teroristickým výčinom štátnej moci, ktoré nemajú oporu v žiadnom zákone. Čo je omnoho horšie, bojujeme proti armáde hlupákov, medzi ktorými sú aj naši bývalí priatelia a členovia našich rodín.

Áno, národ je rozdelený. Po selekcii pri príležitosti mediálnej pandémie, nastala ďalšia atomizácia spoločnosti tým modrožltým fetišom. A niekomu sa to veľmi hodí, lebo „Rozdeľ a panuj“ má u nás silnú odozvu už stáročia. Mnohí sa ma pýtate, ako máte ísť proti vlastným oblbnutým deťom, alebo iným členom rodiny. Nie, to sa naozaj nedá a presvedčovať ich o nepopierateľných faktoch nemá po istej dobe zmysel.

Ale myslím, že rozuzlenie nedá na seba dlho čakať. Sme na prahu obdobia chudoby ak nie rovno biedy, kedy sa pomyselné nožnice budú roztvárať veľmi naširoko. Nie je vylúčené, že len dopad nepoučiteľných na samé dno dokáže otvoriť oči aj tým úplne zadubeným. Zlá správa je, že my ostatní, ktorí sme na to dávno upozorňovali, sa zvezieme s nimi. Možno je to náš trest za to, že sme nedostatočne uplatňovali v praxi: „Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko. Neohneš ma mamo, keď ja budem Jano.“

Mama už nebude musieť nikoho ohýňať, ale ohne ich budúci svet okolo nás. A bude to pekelne drahé. Pre nás všetkých.

ZDROJ: jurajstubniak.sk