Konečne, vďaka Korčokovi Venezuela bude mať prezidenta…

SLOVENSKO: Priatelia, zagratulujme si: konečne tu máme ministra zahraničia na úrovni Mika Pompea, Sergeja Lavrova a iných svetoznámych diplomatov! Len tak ľahkým pohybom ruky a so šibalským úsmevom na tvári minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok učinil, že Slovenská republika v stredu uznala Juana Guaidóa ako dočasného prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky.  Verejnosť o tom informoval samotný  minister (nominant SaS). Konečne, vďaka Korčokovi Venezuela bude mať prezidenta…

„Slovenská republika sa týmto krokom pridáva k skupine 24 členských krajín Európskej únie, ktoré už minulý rok skonštatovali, že jediným legitímne a demokraticky zvoleným ústavným činiteľom vo Venezuele je Juan Guaidó,“ vyhlásil minister I. Korčok.

Len sa zamyslíte nad týmito slovami! Toto je, poviem vám, vrcholová politika, toto je brilantná diplomacia. Žil na svete nejaký prezident akejsi Venezuely  Maduro a nemal starosti. Ale urobil osudnú chybu a vypoklonkoval vedúcu európskej delegácie z krajiny. Asi vie, prečo. Ale na oplátku  náš vrelo milovaný minister zahraničia vymenoval za prezidenta jeho oponenta, ďalšieho veľkého Guaidóa. Čo tam po trápnom Putinovi alebo smiešnom Trumpovi? Toto bol čin!

Toto je príklad politickej a diplomatickej múdrosti, rozhodnosti, skúsenosti a nebojím sa toho slova – geniality. Tam, niekde na inom kontinente, niekto urobí niečo, čo sa nám nepáči, tak ho odvoláme, zrušíme, zničíme. Náš zbožňovaný minister napredoval presne v šľapajach amerických kolegov – politikov a diplomatov. Nepáči sa nám nejaký Saddám Husajn alebo Muammar al-Kaddáfí? Vymyslíme tyraniu, použitie a skladovanie chemických zbraní, ohrozenie svetového mieru a amerického sna – a napadneme „agresora“ a roztrháme ho na kusy…

Najlepšie, keď sa nájde nejaká aspoň mizerná zámienka, aby nebolo treba stále vymýšľať dôvody na napadnutie niektorej krajiny, likvidáciu vlády, vraždu vedúcich predstaviteľov, vyvolávanie majdanov, pestrofarebných revolúcií a nasadenie svojich sprostých marionetiek, akou je aj Guaidó. Priatelia, chcem, aby ste si ešte raz prečítali túto pasáž, mimoriadne pozorne sa zamysleli nad týmito slovami a si navždy zapamätali tento geniálny výrok a súpergeniálne odôvodnenie.

„V súvislosti s eskaláciou situácie vo Venezuelskej bolívarovskej republike a vyhostením vedúcej delegácie Európskej únie z krajiny, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivan Korčok rozhodol o uznaní Juana Gerarda Guaidóa Márqueza za dočasného prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky...“ Určite ste si všimli, že hlavnými v tejto pasáži boli slová „vyhostenie“ a „uznanie“. Číže prvý vyhostil a druhý uznal. Ale keby prvý nevyhostil, tak by druhý neuznal, ako to bolo aj doteraz? Geniálne, svetoborné, gigantické, slovenské…

Veď náš šéf rezortu diplomacie to sám aj potvrdil: „Môj krok reaguje priamo na eskaláciu zo strany režimu nelegitímneho prezidenta Madura voči EÚ. Konkrétne to, že dal vyhostiť šéfku diplomacie EÚ vo Venezuele.“ Áno, všetci sme si dávno zvykli, že USA a Európska únia uvaľujú sankcie na Rusko, Čínu, Severnú Kóreu, Bielorusko, Srbsko a iné krajiny z najmenšieho dôvodu, ale v 99 percentách prípadov aj bezdôvodne či pomocou falošne vykonštruovaných príčin.

Ale náš veľkolepý minister o kilometer predbehol USA a celú Európsku úniu. Čo je tam po sankciách? Lusknutím prstov: raz – odvolal prezidenta krajiny za oceánom, dva – vymenoval iného politika za prezidenta cudzej krajiny, tri – tak to radšej nie, ani to nespomínajme… Toto, poviem vám, je svetová politika, toto je majstrovská diplomacia! Priatelia, v USA a v EÚ v súčasnosti búrajú stovky pomníkov. Na ich mieste navrhujem postaviť pomníky Ivanovi Korčokovi. Teraz, hneď, pri živote, v bronze… zlato je drahé, treba šetriť…

V čom je podstata danej medzinárodnej kauzy? Venezuelský prezident Maduro rozhodol o vyhostení Isabel Brilhantovej Pedrosovej po tom, ako sa Európska únia rozhodla uvaliť sankcie na 11 venezuelských vládnych predstaviteľov podporujúcich prezidenta. Na rozšírenom zozname sankcií sa ocitol aj predseda Národného zhromaždenia Luis Parra. Sankcie EÚ sa doteraz vzťahovali na 25 osôb z Madurovho okolia. Číže ujo Maduro sa tak trochu nahneval na sankcie, ktoré uvalila EÚ, a na oplátku poslal domov vzácnu hostku z Európy. Čo nie je ničím výnimočným v politickej a diplomatickej praxi. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell odsúdil vyhostenie veľvyslankyne EÚ vo Venezuele a na Twitteri naznačil, že EÚ zareaguje recipročným spôsobom.

Ale vráťme sa k nášmu hrdinovi, ministrovi zahraničia, pre ktorého spravodlivosť je nado všetko – veď je diplomat. Venezuelský opozičný líder Juan Guaidó poďakoval na Twitteri Slovensku (čítaj medzi riadkami – Korčokovi) za to, že ho uznalo za dočasného prezidenta Venezuely. „Celý svet sa spája proti diktatúre,“ napísal v stredu večer Guaidó. Zároveň poďakoval Slovensku a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivanovi Korčokovi, s ktorým podľa svojich slov v stredu ráno telefonoval. Aké je to milé. Nečudujem sa, veď ho Korčok vymenoval za prezidenta…

Celý fígeľ je však v tom, že náš minister akosi trošku zaspal. Ozaj ešte prednedávnom v USA a EÚ mnohí politici žiadali odstúpenie Madura a na americkom a európskom kontinentoch presadzovali udelenie trónu ujovi Guaidóvi. Ale v súčasnosti sa čoraz častejšie ozývajú rozčarované hlasy európskych politikov a médií. Novinári vyhrabali Guaidóvu nie príliš čistú a noblesovú minulosť. Mnohí už priznali, že urobili chybu, keď ho v roku 2019 omylom  uznali za dočasného prezidenta latinskoamerickej krajiny. Zaobalene to potvrdil aj americký prezident Donald Trump, keď naznačil, že by mohol rokovať s Madurom. Rokoval by s nelegitímnym prezidentom?..

Jaj, ľutujem nášho tiež vrelo milovaného premiéra Igora Matoviča, ktorý nevie, kam z konopy a čo robiť so všetkými týmito karanténami, rúškami, hladnými krkmi, nezamestnanými, hospodárskymi opatreniami a Kollárovou diplomovkou, a teraz ho ešte minister zahraničia ovalil s tým uznaním „nového“ prezidenta Venezuely… Dobre, Venezuela je ďaleko a navyše je aj za oceánom. Ale nebezpečenstvo je niekde inde a je to oveľa väčšie nebezpečenstvo. A čo, ak sa náš šéf rezortu diplomacie nezastaví? Niektoré politici a štáty chceli, aby za prezidenta bol uznaný Guaidó – Korčok ho uznal. Ďalšie štáty a politici chcú, aby bolo uznané Kosovo, anektované Izraelom územia atď. Čo ak sa Korčok nezastaví vo svojich „ústretových krokoch“ a uzná tieto teritoriálne zmeny, ako aj to, že, ako tvrdia v Kyjeve, že Ježiš Kristus bol Ukrajinec?..

A mimochodom, taká rétorická otázka: začo, prečo, načo, v mene koho pán Korčok hovoril? Slovensko uznalo Guaidóa? Slovensko alebo iba Korčok? Vlastne chcem sa opýtať, vedeli o tom pani prezidentka, predseda parlamentu a predseda vlády, že v stredu Korčok mal vymenovať nového prezidenta Venezuely v mene Slovenska? Teda aj v ich mene a v mene celého obyvateľstva krajiny. Nie je to príliš ťažký náklad pre ramená pána ministra? Nenaložil na seba príliš veľa?

Deväťdesiat deväť percent Slovákov ani presne nevie, čo sa deje vo Venezuele a aký je rozdiel medzi súčasným a fiktívnym, vymenovaným Korčokom prezidentom. Ale pán minister „vlastnoručne vymenoval“ prezidenta Venezuely v tom duchu, že ak nie celé Slovensko, tak aspoň väčšia časť obyvateľstva s tým súhlasí. Po prvé, s tým nesúhlasí, po druhé, zvysoka na to kašle a po tretie, ono by predsa logicky tak byť nemalo, že keď sa nám niekto niekde nepáči, aj keď je legitímne zvolený, čo sa snažíme nevšímať a falošne neuznávať, predsa by sme sa nemali snažiť niekoho odvolať, zrušiť, zabiť, urobiť mu majdan alebo oranžovú revolúciu a jednoducho robiť mu zle. A čo keď iní „kompetentní“ budú mať voči nám podobné výčitky? Potom tiež budú mať právo nás odvolať, zrušiť, pozabíjať, obsadiť, urobiť nám tu majdan?..

Podľa pána ministra, Maduro bol nelegitímne zvolený. Z mnohých príkladov, kedy vlády v rôznych krajinách boli ozaj nelegitímne zvolené, pripomeniem iba jeden, ktorý stojí za všetky drobné. Ukrajinská vláda pred 6 rokmi bola zvolená legitímnejším spôsobom? Niekto na svete pochyboval o tom, že vtedajší ukrajinský prezident Janukovič, parlament, vláda boli nelegitímne zvolené? Ako je potom možné, že celý „civilizovaný svet“, vrátane USA a EÚ, ihneď uznali novú ukrajinskú „vládu“, ktorá vzišla po nelegitímnom, nezákonnom, krvavom, ozbrojenom štátnom prevrate a keď vládu v 45-miliónovej krajine vo februári 2014 na námestí v Kyjeve volilo zopár tisíc banderovcov a radikálov obyčajným zdvihnutím ruky? Bola to legitímnejšia vláda, ako Marudova?

Cítite to? Ako to hnusne smrdí. Nie, pán minister, nebol to žiaden túlavý pes alebo bezdomovec: tak smrdia vaše pohnútky a vaše činy. Prečo? Lebo už dávno prehnili. Vonku už je tretie tisícročie a vy sa snažíte postupovať, ako v období otrokárov, ktorým v súčasnosti búrajú pomníky. Chcete, aby potom búrali aj vaše pomníky, ak vám nejaké postavia? A čo tak aspoň trochu spravodlivosti, rozumu, objektivity, napokon tej diplomacie – nezabudli ste, akému rezortu šéfujete? Odkedy je úlohou ministra zahraničia uznávať či neuznávať najvyšších predstaviteľov cudzích štátov?

Reálny život je, pán minister, trochu iný, ako výhľad z okná vládneho bavoráku a klebety smotánky na diplomatických a podnikových recepciách. A napokon, nedovolíme samotnému ľudu Venezuely sa rozhodnúť, koho chce za prezidenta vo vlastnej krajine? Povolíme mu takú maličkosť, pán minister? Budete taký láskavý? Musíme vyvolávať majdany v iných krajinách, teraz, konkrétne, vo Venezuele? Mohli by sme umožniť Venezuelčanom, nech si sami vyberú, čo im chutí?..

EUGEN RUSNÁK