Martin Leidenfrost: Kedy sa ospravedlní Zuzana Baťová Rusku? Ponížila celé Slovensko ako nástroj hybridnej vojny

SLOVENSKO/RUSKO: Priznanie krívd a nesprávnych úsudkov mám za cnosť. Tej nebude nikdy priveľa.

V utorok, keď som sa vrátil z Čiernej Hory, kde som riešil s „digitálnym forenzíkom“ internetové nástroje najpálčivejších hybridných vojen našich čias, hriala mi srdce jedna správa.

Celý večer to bola správa číslo jeden na rádiu Beograd 1: český prezident Miloš Zeman sa ospravedlnil Srbom za bombardovanie Juhoslávie v roku 1999. Zeman bol vtedy českým premiérom a vláda ČR tento zásah NATO ako čerstvý členský štát Aliancie podporila. V utorok Zeman povedal, že sa chce „zbaviť traumy“, a požiadal o odpustenie: „Chcel by som srbský národ ako osoba poprosiť o odpustenie.“

Mal som z toho silný pocit, každú hodinu som si púšťal tú správu znova a znova. Keby tam nezaznel nezameniteľný hlas starého cynického ožrana, aj by som sa rozplakal. Aj ja som ako mladý študent, čo sa vtedy málo zaoberal balkánskymi reáliami, považoval bombardovanie Juhoslávie za správne, aj ja som medzitým zmenil názor. Priznanie krívd a nesprávnych úsudkov mám za cnosť. Nikdy toho nebude priveľa.

Kochal som sa teda v tej morálnej nádhere, kým mi nenapadla otázka: A kedy sa ospravedlní riaditeľka ŠÚKL-u Zuzana Baťová?

Veď ona neoprávnene bombardovala Rusko a svoje výroky podľa všetkého neľutuje. Utŕžila síce kanonádu invektív na Hlavných správach, to muselo byť nepríjemné, mnohí sa tam nevyjadrovali s patričnou galantnosťou a mali by sa úradníčke, ktorá prežíva krízovú fázu manželstva, ospravedlniť. No ináč sa jej nič nestalo, drží sa v kresle a ešte aj dostala auto plné kvetov.

Prosba o odpustenie je krásna vec. Nie som politologicky dosť erudovaný, aby som českého prezidenta zaradil do nejakého tábora, horlivým kresťanom asi nie je a netrúfam mu ani hovoriť konzervatívec, ale všeobecne sa mi marí – ak mi teda ideologická zaslepenosť nebráni vo vnímaní skutočnosti –, že kultúra ospravedlnenia je v poslednom čase skôr výsadou kresťanov a konzervatívcov.

Nemyslím tým slovenských konzervatívcov, priznanie omylov vo všeobecnosti nie je silnou stránkou Slovákov, tá kultúra sa u vás začala ospravedlnením Židom, ktoré inicioval katolícky velikán menom František Mikloško, no a tým sa to už aj takmer skončilo.

Ja myslím skôr na konzervatívcov a kresťanov na Západe. Ospravedlňujeme sa v kuse. Moja cirkev napríklad, svätá Cirkev katolícka, sa ospravedlnila ústami posledných troch pápežov za bezo zvyšku všetky zlyhania svojej dvetisícročnej histórie.

Ak má konzervatívec západne od Moravy to vzácne šťastie, že smie raz za čas vyjadrovať svoj svetonázor v médiách, balí to nevyhnutne do hustej vaty. Keď chce chváliť pro-life legislatívu v Poľsku, začína odsúdením antisemitizmu minimálne od Pilsudského a končí vymenovaním všetkých hriechov Kaczynského.

Hoci sa môžem na Slovensku slobodne vyjadriť, robím to takisto. Keď si hovorím trumpovec, je v texte viac karhania ako pochvaly Trumpa. Keď sa označujem za orbánovca, bičujem Orbána minimálne za korupciu a proazerbajdžanské a pročínske úchylnosti. Nie som tým nijako výnimočný, ako konzervatívci sa už ospravedlňujeme automaticky.

Všimli ste si, že progresívny komentariát to vôbec nerobí? Keď píšu liberáli o svojich obľúbencoch, vôbec to nezabaľujú do tvrdej kritiky Merkelovej, Macrona alebo Trudeaua. Úplne bez komplexov ich velebia. Joe Biden si kreslo v oval office ešte ani nezohrial a už je svätorečený. Aj liberáli sa ospravedlňujú, to bezpochyby, v posledných rokoch sa ospravedlnili za kolonializmus a rasizmus a neviem čo ešte – lenže pykajú zakaždým za hriechy iných, nie za svoje.

Prípad Zuzany Baťovej je mimoriadne závažný, vyžaduje si viac ako jedno malé „sorry“. Na stránkach tohto ctihodného denníka upozornil Jozef Majchrák už 13. apríla na to, že mediálne interpretácie stanoviska ŠÚKL-u „s leitmotívom, že Sputnik na Slovensku nie je totožný s tým v Lancete, rezonovali od Berlína po New York“ – a že „ruskému výrobcovi objektívne spôsobili reputačný problém“.

Ja 20. mája upozorňujem na to, že je to medzitým oveľa horšie. Škandalózne výroky Baťovej si žijú celosvetovo svojím životom, slovenská lieková agentúra sa stala korunným svedkom všetkých odporcov ruskej látky a Ruskej federácie. Bombu na Rusko hodila Baťová najmä vetou, že „podľa publikovaných správ by sa Sputnik V mal používať v približne 40 krajinách sveta, ale tieto vakcíny spája len názov“.

Na tvrdenie, že rôzne vakcíny spája len názov Sputnik, nemala však Baťová žiadne dôkazy. Nemohla ich mať, na taký úsudok by potrebovala vzorky šarží z desiatok krajín a keďže sa sama sťažovala na nedostatok z Moskvy podaných podkladov, je evidentné, že nedisponovala takým širokým prehľadom rôznych šarží.

Majchrák 13. apríla elegantne poznamenal: Autor „ako človek, ktorý sa živí prácou s textom, však cíti rozdiel medzi tým, keď sa povie, že vakcíny nie sú totožné, a formuláciou, že chýbajú dôkazy o tom, že sú totožné.“ Ja to neviem tak elegantne povedať. Hovorím to 20. mája nahrubo: Vinou Baťovej sa stalo Slovensko nástrojom hybridnej vojny proti Rusku.

Mám na to dôkazy, sledujem zahraničné médiá. Tagesschau, najrešpektovanejšie verejnoprávne televízne správy Nemecka, referovali už 8. apríla, že Sputnik „vyvoláva u slovenských úradov vážne pochybnosti“. 12. mája v Tagesschau ešte pridali, pod titulkom „Kopec problémov so Sputnikom V“ opakovali, že „lieková agentúra v Bratislave uviedla, že to, čo bolo dodané, nezodpovedá tomu, čo bolo očakávané“.

Skutočnosť, že previerka Sputnika v bratislavskom laboratóriu dopadla dobre, som v zahraničných médiách nikde nezachytil. 13. mája prišiel najčítanejší rakúsky denník s článkom „Sputnik, padajúca hviezda?“ Písalo sa tam: „Teraz je okolo Sputnika ticho. Pravdepodobne k tomu prispeli aj nálezy zo Slovenska, podľa ktorých Sputnik V je iba obchodnou značkou, ktorá nezaručuje rovnaké zloženie dodávaných šarží.“ Nálezy zo Slovenska, iba obchodná značka – keby konala Baťová na pokyn nejakej protiruskej rozviedky, museli by jej vyplatiť mimoriadnu odmenu.

Teraz príde odsek s povinnou konzervatívnou sebaobhajobou, môžete ho preskočiť.

Tým, ktorí ho nepreskočili, prisahám, že nie som nijakým spôsobom zaangažovaný v ruskej očkovacej diplomacii. Vychádzam z toho, že Sputnik je jedna z tých lepších vakcín, to je všetko. Zatiaľ sme nepočuli o prípadoch životunebezpečných trombóz, ktoré sa vyskytujú v prípade vakcín AstraZeneca a Johnson & Johnson a boli by spojené so Sputnikom. Keďže však všetky tri fungujú na vektorovom princípe, môže sa niečo také aj pri Sputniku stať.

Osobne po dlhšom uvažovaní nechcem, aby som bol očkovaný Sputnikom. Vektorové vakcíny sú tie, pre ktoré sa v rozvoji používajú najmasívnejšie bunky z potratených tiel, to je mi nesympatické. Ako tradicionalista preferujem najviac staromódnu vakcínu. Nechcem preto ten pokročilý Sputnik, chcem Sinopharm. Koniec povinnej sebaobhajoby.

Píšem ten komentár preto, lebo som znepokojený. Bežný Slovák si možno neuvedomuje, do akej špinavej hry sa tu holubičie Slovensko zaplietlo. Na Slovensku je okolo Baťovej už ticho, asi má slušné krytie, neriešim jej osobu. Jej tvrdenie je však vonku, značná časť Západu tomu asi verí, je to navždy vo svete. A zostane to tam, kým ostatní Slováci o tom pomlčia.

Baťovej stanovisko je silný tabak, ona vlastne obviňuje Rusko z podvodu, Rusi mohli reagovať aj horšie. Nehovorím, že je vylúčené, že Rusi so svojimi Sputnikmi zavádzajú. Nedávalo by mi to síce zmysel, ale môže to byť, Rusi ani v iných sférach nehrajú vždy fér. Lenže šéfka inštitúcie, ktorá sa musí držať výlučne faktov, to tvrdila bez dôkazov.

A ponížila celé Slovensko na nástroj. Za tú bombu by sa mala ospravedlniť.