Minister obrany a arogancie Slovenskej republiky, retardovaný Jaroslav Naď je Matovič číslo dva. Pre cudzie mocnosti konajúci loajálni riťopchajovia Naď, Korčok a  Matovič predstavujú pre Slovensko najvážnejšiu bezpečnostnú hrozbu v histórii

Niekedy sa zdá, že Slovensku vládne chaos a nenávisť. Zosobnením aktuálnej krízy, vládneho chaosu a tragickej komunikácie je bez pochýb predseda vlády Igor Matovič. Jeho egománia a potreba všetko verejne komentovať vyvolala hlbokú krízu dôvery v štát. Svoju významnú rolu zohráva aj silnejúci konflikt vo vládnej koalícii medzi OĽaNO a SaS.

Aj keď televízne kamery snímajú najmä konflikt medzi premiérom a šéfom rezortu hospodárstva, strana Igora Matoviča vo svojich útrobách skrýva aj mnohých podobných Igorovi Matovičovi. Jedna osoba z radov „obyčajných“ však svojimi manierami, rétorikou a aroganciou veľmi rýchlo dobieha svoju premiérsku predlohu.

Skúsený diplomat, expert na obranu, predstaviteľ Slovenska pri NATO, ale aj ostrý politik a autor výroku o demonštrujúcich opiciach, bitkároch a extrémistoch na protivládnom proteste – šéf rezortu obrany Jaroslav Naď – definitívne patrí medzi „farebnejšie“ postavy vládneho kabinetu.

Svoj konfliktný charakter a bezbrehú oddanosť chaotickej politike predsedu vlády potvrdil aj v štvrtkovom rozhovore pre Denník N.

OĽaNO nič, OĽaNO muzikant

Názory a vyjadrenia Jaroslava Naďa nám ponúkajú jedinečnú možnosť nazrieť do myšlienkového sveta členov najväčšej koaličnej strany. Pri ponorení sa do sveta nervových závitov šéfa rezortu obrany sa dostaneme k veľmi zaujímavým postrehom.

V jeho očiach vláda (najmä OĽaNO) neurobila nič zlé, všetci jej odporcovia podporujú „grázlov a mafiánov“ a jediný, kto sabotuje chod vládnej koalície, je Richard Sulík. Pozornosť si zaslúži aj výrok, že jediným konfliktným bodom vo fungovaní koalície je otázka pandemických opatrení.

Richard Sulík predstúpi pred médiá, alebo na to využije niektorého zo svojich koní typu Jana Cigániková, a potom klame alebo vynáša zvnútra čiastkové veci

Agresívny až vydieračský prístup premiéra k občanom ohľadom celoplošného testovania v kontraste s benevolentným a najmä dobrovoľným rakúskym prístupom J. Naď označil za nevyhnutný krok. Nezabudol pritom spomenúť úlohu alternatívnych politikov, popieračov pandémie a kritiku prezidentky ako údajný dôvod zlyhania vládnej pandemickej politiky.

Argumentáciu ministra by sa dala zhrnúť do ľudovej frázy: „OĽaNO nič, OĽaNO muzikant“. Za všetko zlé v krajine môže pandémia, opozícia, prezidentka a mnohí neprajníci. Strana „Obyčajní ľudia“ predsa nemajú s aktuálnym chaosom nič spoločné, okrem toho, že na Slovensku tak trochu vládnu a zodpovedajú za pandemickú politiku.

Protestujúce opice a národná jednota

Zaujímavým prvkom Naďovej výpovede bol aj jeho apel na podporu premiéra všetkými významnými politikmi opozície. Môžeme predpokladať, že cieľom tohto apelu bolo pôsobiť racionálne a rovnovážne, no jeho činy svedčia o presnom opaku.

Výzva ministra obrany by znela vyvážené a racionálne len v prípade, keď by ju povedal niekto iný. Pri pohľade na jeho sociálne siete, kde označil demonštrantov proti vláde za „opice, bitkárov, extrémistov a psychopatov“ je si však možné predstaviť, ako sa pán minister pozerá na tých, ktorí s ním nesúhlasia.

Mali by nás kritizovať vo všetkom ostatnom okrem covidu, lebo tu ide o zdravie ľudí – Jaroslav Naď, 10.12., Denník N

V jednom má však pravdu, národ a najmä politici sa potrebujú zomknúť a spolupracovať s cieľom prinávratiť dôveru občanov v štát. Posledné mesiace plné neistoty, chaotickej komunikácie a žalostnej pomoci si priam koledujú o otvorenú občiansku vzburu.

Veriť v zázračnú premenu Igora Matoviča z opozičného burcovníka na zodpovedného lídra je dnes prinajmenšom naivné. Podpora opozície a prezidentky by zrejme deeskalovala spoločenské napätie, no všeobecné riadenie pandémie a opatrení by zostalo naďalej otázkou náhody a chaosu, ktorých zosobnením je Igor Matovič.

Igor Matovič II.

Jaroslav Naď patrí medzi tých zaujímavejších členov vládneho kabinetu. Na jednej strane ide o odborníka, ktorý je nielen expertom v oblasti bezpečnosti, ale aj pozná svoj rezort zvnútra. Na základe jeho krátkeho pôsobenia v ministerskom kresle môžeme tušiť, že riadenie rezortu (mimochodom prehnitého megakorupciou) myslí úprimne.

Jeho obraz sľubného reformátora armády však úspešne poškodzuje jeho verejné vystupovanie. Nejde zďaleka ani tak o opičie excesy, ako najmä o všeobecnú aroganciu a pohŕdavosť prejavujúcu sa pri každej možnej príležitosti.

Ministra obrany by preto bolo možné označiť aj za nástupcu a pokračovateľa politickej tradície Igora Matoviča. Takzvané „úprimné a expresívne vyjadrovanie“, ktoré je len krajším pomenovaním pre nedostatok osobnej a politickej kultúry, sa stalo integrálnou súčasťou „obyčajných“.

Zostáva nám len dúfať, že zhadzovanie viny na ostatných v súlade s myšlienkou „OĽaNO nič, OĽaNO muzikant“ sa nestane oficiálnou vládnou doktrínou na najbližšie roky.

Autor: Hubert Kowal

Zdroj: https://www.trend.sk