MUDr. Malec: Prečo klameme ľudí, že situácia je zlá a že nezmyselné „opatrenia“ môžu zastaviť šírenia vírusu, keď je niečo také absolútne nemožné?

Nezmyselná umelá bublina okolo COVID-19 zrejme čoskoro praskne. Neobávajú sa naši odborníci že budú vyzerať ako idioti? pýta sa v súvislosti s korona-hystériou prednosta Onkologickej kliniky Fakultnej nemocnice FD Roosvelta v Banskej Bystrici MUDr. Vladimír Malec.

Situácia je vážna

Počet pozitívne testovaných trhá každý deň rekordy, vláda sprísňuje „opatrenia“ a vyzýva ľudí k zodpovednosti, zatvárajú sa školy, zaviedol sa núdzový stav …

Ultima ratio! – hovorili Rimania – A napokon rozum!

Denník Hlavné správy si všimol zaujímavú skutočnosť. V článku z 1. októbra poukázal na pozoruhodnú zmenu pomeru medzi počtom pozitívne testovaných a počtom úmrtí. Kým pomer medzi evidovanými prípadmi a úmrtiami bol v Británii do júna 7:1, od júla sa zmenil na 80:1! V Španielsku sa tento pomer zmenil z 10:1 na 120:1, vo Francúzsku z 5,5:1 na 190:1 a v Taliansku zo 7:1 na 70:1. K rovnakej zmene ale došlo aj v iných Európskych krajinách.(V Nemecku z 22:1 na 170:1, v Holandsku z 8,2:1 na 220:1, v Belgicku z 6,4:1 na 150:1, v Rakúsko z 25:1 na 290:1). Táto zmena ale platí len pre Európu a USA (z 21:1 na 58:1), kým v Turecku sa vôbec nezmenil (z 39:1 na 39:1), prakticky sa nezmenil ani v Brazílii (z 23:1 na 24:1), len mierne na Ukrajine (z 38:1 na 55:1), v Rusku sa dokonca zhoršil (z 72:1 na 43:1).

Snaha vysvetliť tento jav predpokladom Jaroslava Flégra, že sa vírus prispôsobil a zabíja už menej ľudí aby sa mohol lepšie šíriť, má síce určitú logiku, ale prečo sa vírus takto nezmenil v Turecku, Brazílii, alebo hoci v Rusku?

Prvý (zrejme aj hlavný) rozdiel medzi krajinami v ktorých sa úmrtnosť na COVID-19 výrazne znížila v porovnaní s počtom pozitívne testovaných a krajinami v ktorých sa tak nestalo, je čas kedy sa epidémia rozbehla. V Európe prepukla v zime a vrcholila začiatkom jari. A vtedy bola aj najvyššia úmrtnosť. Od mája úmrtnosť vo všetkých európskych krajinách trvale klesala.

A čo je zaujímavé, klesala aj napriek vzostupu pozitívne testovaných, ktorý začal všade približne od júla rapídne narastať. S výnimkou Španielska, kde mal tento vzostup aj určitý malý vplyv na úmrtnosť, však inde rast počtu pozitívne testovaných nemal na úmrtnosť prakticky žiaden vplyv. (v tabuľkách je úmrtnosť dolu pod čiarou, ako obrátený graf) Naopak, v marci až apríli začala úmrtnosť všade klesla a ďalej trvale klesá, s výnimkou mierneho vzostupu úmrtnosti v auguste v Španielsku.

Vysvetlenie tohoto poklesu úmrtnosti v Európe má zrejeme aj inú príčinu ako pokles vražednosti vírusu Cov-SARS-2 (aj keď treba vziať do úvahy aj túto možnosť). Veľká úmrtnosť menej odolných osôb na začiatku epidémie je predsa úplne logická. Ak vezmeme do úvahy fakt, že väčšina obetí mala viac ako 80 rokov, nie sú krivky úmrtnosti vôbec prekvapujúce. (V Taliansku malo 68,9% obetí viac ako 80 rokov, 34,1% bola dokonca staršia ako 90 rokov, ďalších 26,6% malo viac ako 70 rokov.)

Taliani sú mimoriadne zdravý národ, podľa agentúry Bloomberg sú druhým najdlhovekejším národom na svete (prvým sú Španieli). Japonci sú až na treťom mieste (za nimi Islanďania a Švajčiari.) Čo je čudné na tom, že osemdesiatnici či deväťdesiatnici umierajú na chrípku? (prípadne na COVID-19) Taliansko má vôbec najvyššiu úmrtnosť na chrípku v Európe, čo sa dá vysvetliť práve dlhovekosťou tamojšej populácie.

Podľa oficiálnych štatistík publikovaných v International Journal of Infectious Diseases zomrelo v Taliansku v chrípkovej sezóne 2016/17 na chrípku takmer 25 tisíc ľudí (24 981) a v sezóne 2014/15 viac ako 20 tisíc (20 259). A šlo predovšetkým o starších ľudí. Je teda 36 000 obetí COVID-19 v Taliansku až takým Armagedonom? Je to len o 44% viac úmrtí ako tri roky predtým na chrípku.

Nikto samozrejme nepopiera vyššiu úmrtnosť na COVID-19 u starších ľudí ako je úmrtnosť na chrípku. Ale nejde o desaťnásobne vyššie počty.

Nie je pozoruhodné, že najvyššiu úmrtnosť na COVID-19 mali práve krajiny s najvyšším priemerným vekom na svete?

Nie sme nesmrteľní a je vlastne dobré že v Taliansku či Španielsku umierajú osemdesiatnici na chrípku a nie päťdesiatnici na infarkt alebo rakovinu. Strašenie „talianskym scenárom“ je nezmysel.

To že koronavírus len zastúpil chrípku dokazujú aj tabuľky chrípkovej epidémie na južnej pologuli, ktoré uviedol časopis The Economist. V tomto roku tam chrípka úplne vypadla. Kým v rokoch 2015 až 2019 vo všetkých štátoch južnej pologule chrípku mali (tenšie krivky) v tomto roku sa chrípka na konci tamojšieho leta aj rozbehla, ale v marci až apríli, keď začína na južnej pologuli zima, zrazu akoby uťal. Všade náhle a úplne skončila. Rovnako v bohatých ako chudobných krajinách.

(Zdroj: The Economist )

Dá sa tento zvláštny jav vysvetliť inak ako tým, že chrípku jednoducho „zastúpil“ koronavírus?

No a pokiaľ ide o ten „dramatický a hrozivý“ nárast pozitívne testovaných, nie je na ňom v skutočnosti nič hrozivé. Veľký počet pozitívne testovaných je pri veľkom počte testov úplne pochopiteľný.

Vírus sa šíri v populácii, našťastie po tom ako v začiatkoch zabil vnímavých a zraniteľných ľudí, v mladšej a zdravej populácii už k úmrtiam nedochádza. Takže tisíce bezpríznakových ľudí sa pohybujú v populácii, tak ako je to zrejme aj pri každoročnej epidémii chrípky. Ibaže chrípku netestujeme. Jediný prípad rozsiahleho testovania šírenia chrípky máme z rokov 2009 – 2010 z USA, keď prepukla takzvaná prasacie chrípka.

Počty pozitívne testovaných v lete aj jeseni 2009 rýchlo rástli, na jeseň sa začalo hovoriť o „druhej vlne“, médiá šaleli a šírili hrôzu, iba k úmrtiam už nedochádzalo.

Súčasná situácia úplne kopíruje situáciu ktorá bola v roku 2009 pri prasacej chrípke. Kým zo začiatku, do polovice mája, zomrelo v Taliansku vyše 35 000 ľudí, odvtedy do polovice septembra (teda za štyri mesiace) zomrelo už len 3 725 ľudí.

V Španielsku zomrelo do polovice mája vyše 30 000 ľudí, ale odvtedy do polovice septembra už len 2 350 ľudí, vo Francúzsku do polovice mája 28 100, odvtedy do polovice septembra 2 890 ľudí, v Británii to bolo cez 34 600 do polovice mája, a niečo málo cez 7 000 odvtedy do polovice septembra. Ak prepočítame priemernú mesačnú úmrtnosť v Taliansku od polovice mája do polovice septembra, bolo to priemerne cca 930 úmrtí, odvtedy dodnes (10. októbra) zomrelo v Taliansku 507 ľudí, čo vychádza v prepočte na mesiac 635 úmrtí.

V Taliansku, kde umiera v niektorých rokoch v chrípkovej sezóne (október až apríl) 20 – 25 000 ľudí (cca 4 000 mesačne) je 635 úmrtí na mesiac už jasný dôkaz že epidémie tam končí. A všetky reči o „druhej vlne“ či „dramatickom náraste pozitívnych“ sú neadekvátne. Počty pozitívne testovaných zodpovedajú vysokému počtu testov, neznamenajú ale žiadnu „druhú vlnu“ a vonkoncom nie sú dôvodom k panike.

To že naši odborníci napomáhajú šíreniu strachu a navrhujú prísnejšie „opatrenia“ znamená že nepochopili problém. A prv než sa na mňa za toto vyhlásenie vrhnú rozzúrení hejteri a neuvažujúci, ale zato nesmierne snaživí redaktori niektorých médií, im odporúčam prečítať si deklaráciu z Great Barrington, ktorú 4. októbra 2020 publikovali svetovo uznávaní experti na virológiu a infektológiu z Harvardu, Stamfordu, Oxfordu, Cambridgu, Univerzity v Edinburgu a ďalších významných vedeckých inštitúcií. Napriek tomu že je zverejnená ešte len 7 dní, podpísalo ju už viac ako 7 600 vedeckých pracovníkov, vyše 17 800 lekárov a zdravotníckych pracovníkov a vyše 281 000 verejne činných osôb. Signatári deklarácie vyjadrili vážne obavy z dopadu prevládajúcich protzikovidových opatrení na fyzické a psychické zdravie.

Ako píšu – „Súčasné lockdowny majú devastačný dopad na krátkodobé aj dlhodobé verejné zdravie.“ Napísali tiež, že – „Udržovať terajšie opatrenia do doby kým bude vakcína znamená spôsobiť nenapraviteľné škody…“ A aj to, že – „Pre deti je COVID-19 menej nebezpečný než veľa iných ohrození, vrátane chrípky.“ Píšu, že ako stúpa imunita populácie, riziko infekcie pre všetkých – vrátane tých zraniteľných – klesá. Že vieme, že každá populácia dosiahne kolektívnu imunitu. A žiadajú, aby bolo tým ktorí nie sú ohrození okamžite dovolené normálne žiť. Aby sa otvorili školy a univerzity, aj reštaurácie a ďalšie služby, a aby neboli obmedzované športové a kultúrne aktivity. Deklaráciu je možné prečítať si už aj v češtine na https://gbdeclaration.org.

Nazvú naši „odborníci“ významných svetových expertov zo známych univerzít a tisíce lekárov „popieračmi“ a naši bojovníci proti hoaxom budú označovať ich deklaráciu za hoax? Budú ich naše médiá pranierovať, používajúc zavádzajúce a nelogické vyhlásenia našich odborníkov namiesto faktov a zdravého rozumu?

Keď infektológ, docent Sabaka, vyhlásil v televízii že koronavírus je päťdesiat krát vražednejší ako chrípka, servilný moderátor sa ho ani nespýtal ako k tomuto záveru prišiel. Lebo ak na celom svete doteraz zomrelo s koronavírusom niečo málo cez milión ľudí, pričom ich na ťažšiu chrípku izomiera až 650 000, rozhodne to nie je päťdesiatnásobok. To pritom mnohé štáty zaraďovali na odporúčanie WHO do štatistiky úmrtí na COVID-19 všetkých, ktorí zomreli z hocijakej príčiny, ale mali pozitívny PCR test. Takže v tom milióne obetí koronavírusu je započítaný aj George Floyd, čierny Američan, ktorý zomrel pri policajnom zásahu. Aj obete autonehôd, ktoré mali pred nehodou pozitívny PCR test.

Čo napíše teraz Denník N, ktorý priniesol vyhlásenie virológa Tomáša Szemesa, že som si zmýlil percento ľudí s ľahším priebehom ochorenia s percentom rezistentných ľudí, keď som povedal že 80% ľudí je voči tejto infekcii odolných. Nie nezmýlil som sa, to že je až 80% ľudí voči koronavírusu rezistentných povedal laureát Nobelovej ceny Karl Friston začiatkom mája pre UnHerd. A nepovedal to len tak.

(Zdroj: unherd.com )

Toto jeho vyhlásenie bolo publikované aj v The Guardian aj v Covid-19 Data Science.

Prečo si to Denník N neoveril a za svätú pravdu zobral sebavedomé vyhlásenie RNDr. Tomáša Szemesa?

Nechápu vari naši epidemiológovia a infektológovia v krízovom štábe, že je už nemožné zastaviť šírenie vírusu a svojimi „opatreniami“ robia viac škody ako úžitku? Lebo podľa veľkej štúdie Univerzity v Edinburgu môže striktný lockdown a zavretie škôl viesť k vyššiemu počtu úmrtí na koronavírus ako snaha o rýchle dosiahnutie stádovej imunity?

(Zdroj: The Telegraph )

Prečo klameme ľudí, že situácia je zlá a že nezmyselné „opatrenia“ môžu zastaviť šírenia vírusu, keď je niečo také absolútne nemožné? V súčasnosti nie je už u nás hádam ani jeden okres kde by sa nevyskytol koronavírus. Kým sa u niekoho zistí PCR pozitivita, stretne sa tento človek s desiatkami ľudí, v hromadnej doprave je s nimi v relatívne blízkom kontakte, s infikovanými ľuďmi sa mohol stretnúť v obchode aj v práci, dohľadávanie kontaktov po potvrdení pozitivity PCR testu je doslova chytaním vetra v poli. Infikovaní ľudia sa medzitým určite stretli s desiatkami iných ľudí. Žiaden núdzový stav ani žiadne „opatrenia“ šírenie vírusu nemôžu zastaviť. To naši odborníci v krízovom štábe nevedia?

nternetom sa šíri deklarácia z Great Barrington a počet podpisov narastá takmer geometricky. Nezmyselná umelá bublina okolo COVID-19 zrejme čoskoro praskne. Neobávajú sa naši odborníci že budú vyzerať ako idioti?

Autor: MUDr. Vladimír Malec

Zdroj: FB Vladimír Malec / InfoVojna