Matematika je kráľovnou vied, hovoril náš stredoškolský profesor matematiky. Niečo na tom je. Vďaka matematike vypočítal v roku 1928 teoretický fyzik Paul Dirac pozitívny elektrón – pozitrón. Štyri roky predtým ako bola existencia pozitrónu potvrdená Carlom Andersonom.
Vďaka matematike vieme presne vypočítať ako sa bude vyvíjať epidémia koronavírusu, aj koľko ľudí by zomrelo keby …
Keď sme 1. septembra zistili, že sa nám počet obetí za mesiac zvýšil z 29 na 33 a počet aktívnych prípadov vzrástol z 573 na 1486, sprísnili sme karanténne opatrenia. A keď napriek tomu počet aktívnych prípadov stúpol za mesiac na 6807 (4,5 krát) a počet úmrtí na 54 (1,63 krát) pristúpili sme v záujme ochrany životov 1. októbra k vyhláseniu núdzového stavu. Aby sme zvrátili nepriaznivý vývoj situácie, urobilo sa počas neho dvakrát aj celoplošné testovanie. Vďaka tomu sa nám podarilo situáciu zvrátiť. A to tak, že počet aktívnych prípadov stúpol do 14. novembra na 56 033 (teda 8,23 krát) a počet obetí na 510 (9,44 krát). Na základe týchto ukazovateľov si môžeme vypočítať, že ak budeme ďalších týždňov pokračovať tak ako doteraz, do Vianoc by nám malo zomrieť 4 304 ľudí a počet nových aktívnych prípadov by mal vzrásť na 629 700. Alebo je v tomto matematickom výpočte nejaká chyba?
Výpočet vývoja epidémie mechanickým dosadením údajov do nejakého vzorca vedie k nezmyselným výsledkom. Matematické modely pre vývoj epidémie v marci predpovedali viac ako pol milióna infikovaných a najprv 100 000, neskôr 50 000 obetí. Teraz sa operuje tisíckami mŕtvych, pokiaľ by sme zrušili núdzový stav. To je nezmysel. Epidémia má vlastné pravidlá, takže matematické modely sú veľmi nepresné. Počet infikovaných nestúpa ani lineárne ani exponenciálne a k nakazeniu celej populácie nikdy nedochádza. Každoročná sezónna chrípka napríklad infikuje maximálne 10 % populácie, zvyčajne však oveľa nižšie percento. A celú populáciu neinfikoval ani stredoveký mor.
Viera, že nejaké karanténne opatrenia zachránia populáciu pred šírením epidémie a významne znížia počet úmrtí, je obrovský omyl. Pôvodným zámerom karantény bolo všade na svete len „sploštenie krivky“, teda udržanie počtu novo infikovaných na určitej úrovni, aby nedošlo k preťaženiu nemocníc. Aby bolo možné časti pacientov poskytnúť podpornú liečbu. Tej malej časti pacientov v ťažkom stave, ktorej môžu umelá ventilácia a kyslík zachrániť život. Lebo kauzálnu liečbu COVID-19 doteraz nemáme. Nikde na svete ju nemajú. To znamená, že veľká časť pacientov u ktorých dôjde k respiračnej insuficiencii zomrie. V USA zomrelo asi 80 pacientov čo boli na umelej pľúcnej ventilácii. Všetky karanténne opatrenia, zamerané na to aby neboli preťažené nemocnice, majú teda za cieľ zachrániť životy tým 20 % pacientov s vážnym respiračným zlyhávaním, ktorí potrebujú pľúcnu ventiláciu. Teda pri kolapse zdravotníctva by sme mali nanajvýš o 20 % viac obetí. Nanajvýš! Reálne asi ešte menej, lebo nie všetci čo zomreli boli na pľúcnej ventilácii. Výpočty ktoré hovoria o tisíckach obetí ku ktorým by došlo nebyť karanténnych opatrení, sú jednoducho nezmysel.
Karanténa síce môže o niečo spomaliť šírenie epidémie, ale na počet obetí má len veľmi malý vplyv. Napokon, účinnosť karanténnych opatrení proti šíreniu epidémie vidíme z vývoja epidémie COVID-19 u nás, aj vo svete. Napriek lockdownom a prísnym opatreniam, po letnom poklese počty infikovaných všade stúpajú. Hoci počet úmrtí tomuto vzostupu už ani zďaleka nezodpovedá.
Vlastne aj pokiaľ ide o ten vzostup pozitívnych prípadov, nestúpajú všade. Na južnej pologuli už od augusta všade bez výnimky už klesajú. A nie je to určite preto, že tam prijali také zázračne účinné opatrenia a všetci ich tam aj zodpovedne dodržujú. Je to skôr preto, že na južnej pologuli skončila zima a prichádza tam jar. COVID-19 nahradil na južnej pologuli v tomto roku chrípku. Tá tam naopak zázračne vymizla. Napríklad v Čile zaznamenali počas tejto chrípkovej sezóny len 1 134 prípadov chrípky oproti 20 949 prípadom zaznamenaným v rovnakom období minulého roku, pričom na chrípku tam v tomto roku zomrelo len 12 ľudí. A v júli, keď tam chrípková sezóna vrcholí, nezaznamenali v Čile dokonca ani jeden prípad chrípky. Výrazný pokles výskytu chrípky hlásila aj Argentína a Brazília, v Juhoafrickej republike nezaznamenali lekári ani taký počet prípadov chrípky aby mohli vyhlásiť chrípkovú sezónu a v Austrálii laboratórne potvrdili len 85 prípadov chrípky, pričom rok predtým tam mali v rovnakom období 22 047 potvrdených prípadov!
https://www.advisory.com/…/07/24/coronavirus-restrictions
S nástupom leta v auguste až septembri začali však na južnej pologuli klesať už aj prípady COVID-19. Tak, akoby tam boli s nastupujúcim letom klesali aj prípady chrípky. https://www.google.sk/search?q=COVID19+Ju%C5%BEn%C3%A1+Afrika&ie=&oe
No a podľa údajov WHO dochádza teraz k rovnakému úkazu aj na severnej pologuli. Aktivita chrípky zostáva aj v 45. týždni (2. – 8. november) na medzisezónnej úrovni, chrípkový vírus bol zistený len sporadicky, a čo je priam ohromujúce, ani v 45. týždni tohto roku nebola na severnej pologuli hlásená žiadna hospitalizácia pacienta s laboratórne potvrdenou chrípkou!!
https://flunewseurope.org/
Ako sa zdá, tak ako tomu bolo na južnej pologuli, aj na severnej koronavírus nahradí v tomto roku chrípku. A pri letalite ktorú táto infekcia má, si môžeme „vypočítať“ aj počet úmrtí ktorým sa nevyhneme, ani keby sme na mesiac išli do bunkrov. Lebo určitý počet ľudí na Slovensku zomrie každý rok na chrípku a pneumóniu, tak ako všade na svete, a nijako sa tomu nedá zabrániť. V roku 2018 nahlásilo Slovensko Svetovej zdravotníckej organizácii 1 925 úmrtí na chrípku a pneumóniu.
https://www.worldlifeexpectancy.com/slovakia-influenza…
Letalita chrípky sa pohybuje v našich končinách v rozpätí 0,1-0,4 %, medián letality epidémie COVID-19 je 0,23 %. V posledných desiatich rokoch sa hlásené úmrtia na chrípku u nás pohybovali zhruba medzi 800 a 3 500, pričom tých 3 500 úmrtí v chrípkovej sezóne 2016-2017 sa výrazne vymykalo z priemeru. Ak nebudeme brať do úvahy žiadne faktory ktoré môžu tento počet ovplyvniť, nie je ťažké vypočítať, koľko úmrtí na chrípku alebo na koronavírus môžeme v tomto roku očakávať. A žiadne karanténne opatrenia tomu nezabránia. Koronavírus SARS-Cov-2 proste musí prejsť celou našou populáciou. A aj ňou bez ohľadu na všetky karanténne opatrenia prechádza. Ľudia so zníženou imunitou môžu na túto infekciu zomrieť, tak ako by s vysokou pravdepodobnosťou zomreli aj na chrípku. Pre ostatnú populáciu je ale táto epidémia dokonca menej nebezpečná ako chrípka. Podľa vyjadrenia profesora Johna Ioannidisa pre októbrové Lekárske noviny, je smrtnosť ľudí pod 70 rokov na COVID-19 nižšia ako 0.05%. To je dvakrát nižšia letalita, ako letalita najmiernejšej chrípky. Akú konštantu musíme dosadiť do vzorca, aby sme dospeli k záveru, že bez karanténnych opatrení a núdzového stavu by sme tu mali mať na Vianoce tisícky mŕtvych?
Matematika je exaktná veda, ale ak dosadíme do vzorca chybné, nelogické údaje, dostaneme chybný výsledok. Spomínam si na vtipný školácky príklad, síce matematicky správny, ale odporujúci logike. Keď vojdú do prázdnej miestnosti traja ľudia a piati z nej vyjdú, musia ešte dvaja vojsť, aby bola miestnosť prázdna. Matematicky to sedí. Len je to nezmysel.
Autor: MUDr. Vladimír Malec, PhD. je onkológ
Zdroj: https://zemavek.sk/
Související příspěvky:
Súčasný Boss slovenského organizovaného zločinu, „Capo di tutti capi“ Matovič po tom čo zaviedol „Diktatúru falošnej pandémie“ s nikdy nekončiacim Núdzovým stavom (Snáď až po vakcinácii a očipovaní), sa rozhodol nemilosrdne vysporiadať s konkurenčnými gangami: „VYČISTÍME VÁS PEKNE OD PODLAHY!“
Politický analytik Ján Baránek hodnotí uplynulý týždeň na Slovensku. O polícii, ktorá zatvára hlava-nehlava, len nie toho najpodozrivejšieho: Trnavského mafiána Matelka
Začněte diskusi