Turecká vláda najskôr verejne vyhlásila: „Zastávame územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny. Zásadne sme potvrdili svoje rozhodnutie neuznať anexiu Krymu.“.

A v slove anexia je pes zakopaný. Krym nie je v zmysle medzinárodného práva „anektovaný“ a Turci to veľmi dobre vedia. Ide preto z pohľadu diplomacie o zámerne provokatívne vyjadrenie. V roku 2014 Obyvatelia Krymu, ktorý bol na Ukrajine „autonómnou oblasťou“, HLASOVALI vo verejnom plebiscite (referende), aby opustili štátny zväzok s Ukrajinou a znovu sa pripojili k Rusku. Už predtým bol Krym súčasťou Ruska.

Nebudeme špekulovať nad pravdepodobne klamlivou hypotézou, že Ukrajina bola darom súdruha Nikitu Chruščova Ukrajinskej SSR v jeho pomerne častom alkoholickom opojení, skôr to vyzeralo na pragmatické riešenie v súvislosti s odchodom krymských Tatárov z polostrova (pravdou v právnom zmysle je to, že 19.2.1954 schválilo Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR dekrét o prevode Krymskej oblasti z Ruskej SSR protokolom č. 35, išlo totiž o niekoľkomesačný právny proces a o jeho výsledku zďaleka nerozhodovala výlučne jedna osoba).

Hlasovanie za odchod Krymu z Ukrajiny a pripojenie sa k Rusku skončilo výsledkom 96% za odštiepenie od Ukrajiny. Vzhľadom na etnické zloženie obyvateľstva Krymu nejde o nič nepredpokladané.

Referendum sa uskutočňovalo podľa všetkých medzinárodne platných štandardov vrátane klasických papierových hlasovacích lístkov, priehľadných plexisklových schránok na hlasovacie lístky, občanov, ktorí volili, nechali svoj ukazovák namočiť do nezmazateľného atramentu, aby tak nemohli hlasovať viackrát a pod. Volebné urny boli pod dozorom kamerových systémov a na všetkých volebných miestach boli prítomní vonkajší pozorovatelia. O tom sa asi bežne človek v médiách nedozvie.

Západ (t.j. krajiny NATO a USA) tvrdí, že hlasovanie bolo „nezákonné“, a tvrdia, že bolo „zmanipulované“. Bližšie dôkazy, prípadne súdne rozhodnutia v tejto veci neboli publikované. Preto je to asi v rovine tvrdenia rovnakej právnej sily, ako tvrdenie, že aj posledné americké prezidentské voľby boli údajne „zmanipulované“.

Ruská duma, verzia amerického Kongresu, prijala právne predpisy, ktoré prijímajú Krym späť do Ruska, a to je všetko. Krym je späť v Rusku. Ukrajinským bol cca 54 rokov. Len mimochodom, predtým bol Krym viac ako 300 rokov ruský.

Druhým bodnutím Ruska Tureckom bolo jeho vyhlásenie, že torpédoborcom amerického námorníctva bude umožnený vstup do Čierneho mora na „humanitárne“ účely a že Turecko nebude presadzovať obmedzenie počtu vojenských plavidiel podľa Montreauxského dohovoru pre tieto americké „humanitárne“ po zuby ozbrojené plavidlá; ak by však vypukla vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, uplatní ten istý Montreauxský dohovor na ruských lodiach (obmedzí ich).

Pre niektorých civilistov je zrejme ťažké predstaviť si torpédoborec amerického námorníctva ako „humanitárne“ plavidlo. To, čo vezú, asi nebudú čokoládové vajcia na posunuté pravoslávne oslavy Veľkej noci… Azda si viacerí ešte spomíname na slovnú konštrukciu „humanitárne bombardovanie“ použité počas konfliktu v bývalej Juhoslávii.

Mimochodom, kontext tohto rozhodnutia je zrejmý, pretože Rusi medzičasom premiestnili početnú flotilu do Azovského mora z Kaspického mora, čo mnohých prekvapilo. Doteraz sa myslelo, že z Kaspického mora sa do Čierneho mora nedá po vode dostať. Rusi dokázali, že áno.

Rovnakým prekvapením bolo aj premiestnenie ofenzívnych vyloďovacích plavidiel na území priamo oproti prístavu Mariupoľ, premiestnenie množstva vlakov s tankami T-72 a húfnicami Akácia, Malka, systému BUK a S-400.

Zatiaľ najväčším prekvapením, ktoré naznačuje, že nejde o bežné cvičenie, je premiestnenie ruských systémov SS-29 TOPOL-M s atómovými hlavicami a synchrónne vylodenie troch atómovych ponoriek v Severnom ľadovom oceáne, ktoré sú schopné zničiť naraz až 96 cieľov. Rovnako ako postavenie poľnej nemocnice v blízkosti hraníc s Ukrajinou, čo sa počas cvičení nedeje.

História už nespočetnekrát dokázala, že Turecko má podobne, ako iné veľké krajiny výlučne vlastné záujmy. Tentoraz zradili Rusko v prospech zlomenej, militantnej Ukrajiny, ktorej vojenské jednotky sa utáborili okolo Luhanska a Donecka aj pod vlajkami svastiky z druhej svetovej vojny.

Video z tábora ukrajinskej armády mimo Luhansku ukazuje vlajku svastiky, ktorá veje nad táborom (link TU). To už asi presahuje všetky medze.

Ukrajinská armáda je v táboroch a čaká na rozkaz zaútočiť na Luhansk a Doneck. Tisíce vojakov ukrajinskej armády sú v týchto táboroch pozdĺž hraníc oboch štátov. V zmysle dekrétu, ktorý vydal ich prezident.

Atašé veľvyslanectva USA Brittany Stewart položila veniec a uctila si hrob kontroverzného  militanta pravého sektora Vasilija Slipaka. Nie sme ani rusofili ani amerikanofili, ale treba uznať, že Rusko  porazilo nacizmus počas druhej svetovej vojny a nanešťastie musí zrejme hrozbe tejto ideológie čeliť opäť o 75 rokov neskôr. Zrejme už všetci pamätníci z druhej svetovej vojny vymreli.

A tu je tá istá vojenská atašé, ktorá má na svojej uniforme USA nálepku „UKRAJINA ALEBO SMRŤ“, zrejme od ukrajinskej armády, čo je podľa nás mimochodom v rozpore s vojenskými predpismi USA.

Čitatelia by tiež mali vedieť, že tá istá ukrajinská vláda zamedzila tok ČERSTVEJ PITNEJ VODY na Krym stavbou priehrady cez kanál zásobovania sladkou vodou! Začali dočasnou priehradou, ako je vidieť nižšie:

A neskôr dokončili zločin proti ľudskosti postavením stálej priehrady, aby zastavili všetok tok vody na Krym:

Uzavretie vody pre ľudí nie je len očividným vojnovým aktom, ale aj zločinom proti ľudskosti.

A nejde len o vodu, ale aj o jedlo.

Včera v noci, len niekoľko hodín po tom, čo veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny oznámil agentúre Agence France Press (AFP), že Ukrajina sa rozhodla odvolať násilné zabratie Luhanska a Donecka, závody na spracovanie a balenie mäsa v Donecku ľahli popolom (video TU a TU).

Je teda zrejmé, že Ukrajina nielenže obmedzila dodávky vody na Krym, ale prerušuje do Luhanska a Donecka aj dodávky potravín.

Ako inak ako monštrami možno nazvať ľudí, ktorí toto dopustia. Kto by robil takéto veci svojim blížnym?

Ak chcete vedieť viac a vidieť online presuny vojenského materiálu, prikladáme niektoré linky, z ktorých čerpáme aktuálne informácie (TU a TU).

Zdroj: https://www.infovojna.sk