Nemocnice až teraz konečne začnú s bežnými operáciami, štyri mesiace ich blokovali nezmyselné vládne reštrikcie a trestuhodné uprednostňovanie zdravých „covidových“ pacientov

Takmer štvormesačný odklad bežnej operatívy sa chýli ku koncu a postupné uvoľňovanie sa dotkne aj nemocníc. Rezort zdravotníctva pošle tento týždeň do nemocníc, ktoré sú v zozname hospodárskej mobilizácie, príkaz, aby začali postupne rozbiehať bežnú operatívu.

Dokopy je to 84 zariadení, ktoré sa postupne začnú ozývať svojim pacientom na základe čakačiek.

Príkaz sústrediť sa len na pacientov s koronavírusom prišiel na Nový rok. Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) v čase, keď po nedostatočných decembrových opatreniach narastal počet hospitalizovaných s koronavírusom, nariadil fakultným, univerzitným a všeobecným okresným nemocniciam, ktoré sú v zozname subjektov hospodárskej mobilizácie, poskytovať pacientom v nemocniciach len neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Výnimkou boli onkologickí pacienti.

Asociácia na ochranu práv pacientov varovala, že dlhodobý odklad operácií bude mať následok nielen nárast počtu zbytočných úmrtí, ale aj zhoršenie zdravotného stavu či oneskorenie diagnostiky závažných ochorení.

Profesor Krčméry hovoril koncom marca o skrytých epidémiách:

Podľa zistení asociácie sa na Slovensku za posledné tri mesiace roku 2020 vykonalo kvôli pandémií o 43-tisíc operačných výkonov menej ako za rovnaké obdobie roku 2019. Najviac odložených operácií sa týkalo ORL, to znamená liečbu ochorení ucha, nosa, nosovej dutiny a prinosových dutín, hltana a hrtana, kde zaznamenali až 43,8-percentný pokles. Nasledovali zákroky, ktoré sa týkajú chorôb svalovej a kostrovej sústavy s 39,9 a gastrointesti­nálneho traktu s 39,4 percenta. Za rovnaké obdobie klesol počet diagnostických vyšetrení o viac ako pol milióna.

„Po prekonaní jednej pandémie náš bude čakať druhá, plná odvrátiteľných úmrtí či PN kvôli zanedbanej liečbe,“ varuje analytik Martin Smatana. Vrchol obsadenosti dosiahli nemocnice 1. marca, keď v nich ležalo dovedna 3 836 pacientov a až osemsto z nich bolo napojených na dýchacie prístroje.

Dnes je v nemocniciach 1 978 pacientov s potvrdeným covidom alebo podozrením na COVID-19 a za posledných päť dní z nich prepustili denne priemerne stovku pacientov, ktorí porazili koronavírus.

„Od tohto týždňa sa rozbehnú aj bežné operácie, no musíme postupovať veľmi opatrne,“ vysvetlil pre Pravdu anestéziológ Peter Stachura, štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, ktorého agendou je aj správa nemocníc a reprofilizácia COVID-19 lôžok. Dlhodobo vyťažený personál anestéziológie si podľa Stachuru, potrebuje „poliečiť rany“.

„Keď nie je uvoľnené oddelenie intenzívnej medicíny, nesmiete začať veľkú operáciu. A, naopak, nemôžete začať s operáciou, keď chýba anestéziológ,“ dodal Stachura.

Rezort zdravotníctva chystá aj zmenu Covid automatu, ktorá by mala reflektovať potreby nemocníc tak, aby sa dokázali včas pripraviť na uvoľňovanie alebo, naopak, na nárast počtu pacientov s koronavírusom.

„V Covid automate chceme sledovať nielen počet hospitalizovaných, ale aj vývoj obsadenosti lôžok intenzívnej starostlivosti. Druhý veľmi dobrý ukazovateľ sú výjazdy rýchlej záchrannej služby k pozitívnym pacientom. Vďaka nemu vieme s niekoľkodňovým predstihom zakročiť,“ upozorňuje Stachura.

Kým na prelome februára a marca sa počet výjazdov záchraniek k pacientom s COVID-19 vyšplhal na 2 931 za týždeň, za posledných sedem dní ich bolo 930. Z nich bolo najviac v Poprade, kde sanitka viezla infikovaného pacienta 27-krát. Nasledoval Prešov s 23 a Michalovce s 19 výjazdmi.

Špecialisti budú prví

Ako prvé sa uvoľnia špecializované ústavy – onkologické a kardiologické. V čase, keď všeobecné nemocnice nestačili prijímať nových pacientov a bolo potrebné pridať ďalšie infekčné lôžka, miesto pre infikovaných sa našlo v špecializovaných ústavoch. Podľa Stachuru už nadišiel čas špecialistov odbremeniť. Nasledovať budú tie nemocnice, ktorým to epidemiologická situácia umožňuje.

„Začneme s menšími zákrokmi pri menej rizikových pacientoch, aby neskončili na oddelení intenzívnej medicíny,“ objasňuje Stachura. Medzi menšie zákroky patrí napríklad pruh alebo výmena kolennej protézy. „Pri zložitejšej operácii, napríklad pri výmene bedrového kĺbu, môže nastať krvácanie a pacient môže skončiť na intenzívke,“ vysvetľuje Stachura. Tie sú však zatiaľ plné pacientov s koronavírusom.

Každý riaditeľ nemocnice by si mal podľa rezortu zdravotníctva ustrážiť, čo si môže dovoliť. Priestor na zložitejšie operácie nastane, až keď sa začnú redukovať lôžka umelej pľúcnej ventilácie na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny. Tie však aktuálne slúžia pacientom s koronavírusom a keďže sú aj naďalej obsadené na 70 percent, nedá sa podľa Stachuru nateraz hovoriť o ich uvoľňovaní.

„Až keď budú obsadené na 50 percent, môžeme sa pustiť do veľkých operácií. Zatiaľ neviem, čo urobila Veľká noc, čo spraví otvorenie škôl. Nemocnice by si mali ešte udržať tieto kapacity v stave pohotovosti,“ mieni Stachura, ktorý verí, že klesajúci trend hospitalizácií bude pokračovať.

Aká je situácia v rámci Slovenska

„Starostlivosť o covidových pacientov preberú spádové fakultné nemocnice. Ostatné ústavy sa vrátia k bielej operatíve,“ vysvetľuje Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska. Podľa neho je situácia vážna už len v troch nemocniciach v okolí Žiliny a v Lučenci a aj v nich sa situácia lepší.

„Podarilo sa nám zabrániť ďalšiemu nárastu a vyhli sme sa komplikáciám, množstvu úmrtí, ktorými si, žiaľ, prešli začiatkom roka práve v Nitre,“ zdôraznil generálny riaditeľ žilinskej nemocnice Igor Stalmašek. No obsadenosť lôžok s umelou pľúcnou ventiláciou je v Žilinskom kraji stále vysoká a rozbeh operatívy bude o to pomalší.

„Naša nemocnica počas núdzového stavu poskytovala len neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Odsúvaní boli iba pacienti, ktorým by odklad operačného zákroku nespôsobil zhoršenie zdravotného stavu. Po spustení operatívy budú vybavovaní pacienti podľa ich akútnosti,“ vysvetľuje Martina Holecová, hovorkyňa Fakultnej nemocnice Trenčín.

„Aktuálne máme postavených deväť operačných tímov, z ktorých sedem sa venuje onkologickej chirurgii a dvom akútnym stavom. Reálne vieme zvýšiť počty operačných tímov až vtedy, keď sa znížia počty ventilovaných COVID-19 pacientov,“ tvrdí hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin Katarína Kapustová. Podľa nej sa nedá predpovedať, aká bude situácia v lete.

„S istotou však môžeme povedať, že covidové oddelenia budú súčasťou nemocníc dlhodobo. Aj keď veríme, že nie v takom rozsahu, ako je to v súčasnosti,“ dodala Kapustová.