Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
RAKÚSKO/SLOVENSKO: Nikdy počas tejto prekliatej pandémie som nebol takým optimistom ako teraz. Dobre bude, nebojte sa!
Ahojte, Slováci, mám koronu. Sedím doma v karanténe, prišlo mi to vhod, dobre mi je. Je štvrtý deň po PCR teste, ktorý bol pozitívny. Stále nemám symptómy, môžu však ešte vypuknúť, čakám s napätím.
Som sám v baráku. Ženu a deti som poslal na Slovensko. Užívam si ten pokoj. Sám s vírusom. Dva roky som sa s ním boril, každý deň som sa hodiny venoval len jemu, chcel som mu prísť na kĺb.
Teraz býva tu, je vo mne, a nič. Neozýva sa, nevysvetľuje mi nič, ako keby tu ani nebol. Štát mi poslal „kovidový denník“, vraj to mám vypĺňať. Papier je stále prázdny.
Čo tam mám napísať? Dnes sa mi občas marí, že sa možno pomaličky na mňa valí maličký soplíček, pričom mi stačí vysmrkať sa raz za hodinu. Je to nič. To tam mám napísať?
Občas sa vírusu trošku bojím. Veď čo všetko som si v tých dvoch rokoch o ňom prečítal, nie je mi to jedno. V nedeľu som sa v legendárnej burgenlandskej reštike opýtal, prečo púšťajú hostí podľa pravidla „1G“, teda výlučne zaočkovaných.
Hlavný vedúci, múdry Maďar, mi vysvetlil: „Otvorilo mi oči, že môj kamarát bojuje na JIS-ke o život. Je olympijským víťazom, má 51 rokov a je na ventilácii. Spolu sme hrali futbal, z trinástich sa štyria nakazili, traja zaočkovaní mali nádchu, on bol jediný nezaočkovaný.“ Teraz v karanténe na maďarskom webe čítam, že 51-ročný olympijský víťaz zomrel na koronu. Ja mám 49.
Dobre, hovorím si, on chytil ešte deltu a ty máš zrejme už omikron. Dobre, hovorím si ďalej, on sa vôbec nedal očkovať a ty máš ešte nejaké tie protilátky od druhej dávky v júli. Aj tak vstávam častejšie ako obvykle a prechádzam sa po byte.
Som sám s vírusom. Deväť mesiacov v lockdownoch, rozhádané spoločnosti a rodiny, deti, ktoré nepoznajú nič iné než svet pod respirátorom – a teraz, keď sa ten mor konečne dostaví, tak nič? Môže to ísť tak hladko? Ak áno, komu za to vďačím? Svojmu imunitnému systému? Omikronu? Pfizeru? Všetkým? Nemal by som sa aspoň trošku trápiť?
Moja krajina sa zbláznila
Dnes je pokoj už dokonalý, prvé dva dni boli ešte celkom vzrušujúce. Najprv dostať tú správu. Potom mať čierne na bielom, že niekedy okolo 4. februára dostaneš certifikát o prekonaní, cestovný doklad do EÚ a takmer celej Európy. Zistiť si, že možno dostaneš ako prekonavší dvojočkovanec – ak nie si zopár dní mimo lehoty – nadľudský status naboostovaného. S 270-dňovou priepustkou na slobodu. Wow!
Potom sa čudovať, že v deň, keď sa v Rakúsku potvrdil rekordný počet 43-tisíc nových infekcií, si tvoj okresný úrad stále nájde čas, aby ťa na telefóne otravoval s trasovaním kontaktov. Desiť sa, že polícia pri štvrť milióne Rakúšanov v karanténe má stále kapacitu na to, aby ťa zavolala pred barák, „kontrola karantény!“ Domnievať sa, že vzhľadom na výkonnosť byrokracie nechceš v tejto krajine zažiť diktatúru.
Som v karanténe, ale vlastne som chcel rozprávať o niečom inom. Chcel som písať, ako sa moja krajina zbláznila. Jeden krajan sa pýtal v liste čitateľa, či si je vláda vôbec vedomá, čo sa tam vonku deje – že sa nezaočkovaní Rakúšania, ktorí už nedokážu vydržať vylúčenie zo spoločenského života, hodlajú masovo nakaziť.
Krajan to zhrnul takto: „Žijeme v krajine, kde sa chcú ľudia zámerne nakaziť potenciálne nebezpečným vírusom, lebo iní ľudia ich chcú nútiť, aby sa dali zaočkovať potenciálne bezpečnou vakcínou.“ Ten pán ukončil list s návrhom: „Celú krajinu oplotiť a vyhlásiť za psychiatriu.“
Pán mal pravdu, niekto by mal o tom písať. Sám som v posledných týždňoch videl, že Rakúšania v zúfalstve z vládnej svojvôle – takmer tri mesiace krutého vylúčenia nezaočkovancov, od 15. marca pokuty do 3600 eur za nezaočkovanie sa – sú ochotní podnikať zúfalé kroky.
Pred škôlkou som začul, ako sa istá matka opýtala istého otca, nezaočkovaného prekonavšieho pilota: „Jaj, prečo si mi nepovedal, že máš koronu? Prišla by som ťa navštíviť!“
Keďže som si v posledných týždňoch volal a písal s nezaočkovanými katolíčkami tu u nás na vidieku, môžem spoľahlivo potvrdiť, že odporkyne vládneho koronarežimu práve toto medzi sebou riešia.
Omikron chápu ako šancu oslobodiť sa z otroctva. Jedna poprosila nakazenú kamarátku, aby jej kašľala do tváre, druhý si strčil výter nosa od inej chorej do svojho nosa, vyrazil ihneď na PCR test, dostal vytúžený výsledok, no o dva dni neskôr aj vysoké teploty.
Bavlnená tyčinka alebo laboratórna palička – takto znie hamletovská otázka v rakúskom vydaní neskorej zimy roka 2022.
Príde vám to nebezpečné a šibnuté? Súhlasím, je to šialené. Áno, je to tak, moja krajina sa zbláznila, naša krutovláda na jednej strane a spolu s ňou jej odporcovia na strane druhej.
Dnes som chcel o tom písať, chcel som správu o rakúskom zúfalstve vykričať do sveta. Ale neviem, čo mi je. V tejto situácii sa už neviem ani rozčúliť. Sedím sám s vírusom doma – a podmanil ma pokoj, zvláštny krásny tichý pokoj.
Možno budem ešte škaredo chorý, možno to už fakt bolo všetko, neviem, beriem to s pokorou. V baráku je ticho, vonku fúka vietor, urobím si ďalší čaj. Užívam si ten čas, som za to vďačný. Nikdy počas tejto prekliatej pandémie som nebol takým optimistom ako teraz. Dobre bude, nebojte sa, dobre bude!
AUTOR: Martin Leidenfrost
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi