Núdzový stav je len zámienkou na niektoré ústavné zmeny, odhalila bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková. Má vážne výhrady voči prebiehajúcemu porušovaniu ľudských práv na Slovensku

Stáhnout PDF

Sledujte nás na Telegramu: 👉  @cz24news

SLOVENSKO: Niekdajšia zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková má vážne výhrady voči prebiehajúcemu porušovaniu ľudských práv na Slovensku. Vyjadrila sa aj k práci ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. 

Pirošíková sa zapojila do výzvy Právnici spolu za právny štát. Uviedla, že na Slovensku dochádza k významnému porušovaniu princípov právneho štátu v oblasti tvorby, ako aj v oblasti aplikácie práva.

„Napriek predchádzajúcim upozorneniam odborníkov dochádza v rozpore s odporúčaniam Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva v núdzovom stave k ústavným zmenám, ktoré vôbec s núdzovým stavom nesúvisia,“ upozornila právnička.

Odmietla označovanie výzvy za politickú akciu a dodala, že signatári budú o výzve informovať aj príslušné výbory Rady Európy. Tie budú od kompetentných následne vyžadovať relevantné argumenty.

Pirošíková vidí problém aj v tom, že bolo mnoho zákonov prijatých v skrátenom legislatívnom konaní. „Zmeny vôbec nesúviseli s pandémiou a jej dôsledkami. Takýto spôsob tvorby práva znemožňuje zapojenie verejnosti do legislatívneho procesu a je v rozpore s princípmi otvoreného vládnutia,“ varuje.

Dodáva, že počas prijímania protiepidemických opatrení dochádza často k neprimeraným, neodôvodneným a vzájomne rozporuplným zásahom do ľudských práv, ignorujú sa názory odborníkov. Aj pri núdzovom stave musí podľa nej prevažovať základná zásada právneho štátu.

Vláda by mala pri rozhodovaní o núdzovom stave a s ním súvisiacich zásahov do ľudských práv tieto pravidlá dôsledne uplatňovať, inak hrozí úspešné podávanie sťažností na ESĽP, tvrdí právnička. „V tomto ohľade považujem za najväčší problém, že opatrenia sa prijímajú celoplošne, pričom existujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi,“ uviedla. Mali sa zmierňovať opatrenia v regiónoch, v ktorých bol výskyt pozitívnych prípadov nízky a sprísňovať v tých, v ktorých sa epidemická situácia zhoršovala.

„Núdzový režim by nemal byť podľa Benátskej komisie neprimerane zdĺhavý. Ak je núdzový stav vyhlásený pre všetky sféry spoločenského života a na celom území, výrazne obmedzujúci základné práva a slobody ľudí, v teste proporcionality v regiónoch s nízkym výskytom nákazy neobstojí. Potom môžeme hovoriť o neprimeranom zásahu do práva na podnikanie, na slobodu pohybu, na vzdelanie, na súkromie,“ upozorňuje Pirošíková.

Expertka na európske právo vidí problém aj v tom, že niektoré inštitúcie mohli byť otvorené, napríklad lyžiarske strediská či kostoly, zatiaľ čo iné, bez toho aby bolo na to jasný dôvod , museli zavrieť. „V tomto ohľade vystáva dokonca otázka diskriminácie, pretože s osobami v porovnateľným situáciách reštaurácie, fitnescentrá vleky štát zaobchádzal rozdielne bez náležitého zdôvodnenia,“ uviedla Pirošíková.

Právnička nesúhlasí ani s celoplošným testovaním vo forme, v akej sa uskutočnilo. „Pokiaľ ide o súčasné celoplošné testovanie, poukazujem na absolútne ignorovanie hlasu odborníkov, ktorí upozorňujú na plytvanie ľudskými zdrojmi a ohrozenie verejného zdravia. Významným argumentom odborníkov je aj upozornenie na to, že pri plošnom testovaní sa združujú ľudia pri čakaní na odber, a to je rizikové pre šírenie vírusu,“ uviedla.

Stanovisko zaujala aj k smrti generála Lučanského a pomerom vo väzbe. „Pokiaľ ide o podmienky väzby, Európsky výbor na zabránenie mučeniu Slovensku dlhodobo vyčíta (od roku 1995) práve ochudobnený režim ponúkaný obvineným vo výkone väzby či nedostatok kontaktov s vonkajším svetom,“ uviedla. Pirošíková podmienky v kolúznej väzbe na Slovensku považuje za neľudské a sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami.

Ministerke spravodlivosti Kolíkovej odporúča pri tvorbe zákonov a reformách dôsledne zvažovať ich dopad na ľudské práva. „Sme členským štátom Rady Európy a zaviazali sme sa k tomu,“ upozorňuje ministerku. „Na všetkých významných konferenciách sa prízvukuje princíp subsidiarity, z ktorého vyplýva dôsledné rešpektovanie práv zaručených Dohovorom o ľudských právach už na vnútroštátnej úrovni, a to nielen v aplikačnej praxi, ale aj v procese tvorby práva. Štáty majú takýmto spôsobom porušovaniu práv predchádzať, je to ich povinnosť,“ udáva expertka.

Zdroj: https://www.slovanskenoviny.sk/