Odstráň vlajku, lebo ti vypálime dom. Agresivita prívržencov Black Lives Matter v USA rastie

USA: Klasický minipríbehov vykreslil v New York Times Terrence Moses, ktorý v jednej takej štvrti býva.

Demonštrácie proti policajnej brutalite, ako to nazývajú protestujúci aj médiá, začínajú byť celkom brutálne aj voči Američanom, ktorí sedia doma.

V Portlande po štyroch mesiacoch protestov a výtržností v centre zamierili demonštranti do prevažne belošských rezidenčných štvrtí, kde si drsne vynucujú, aby obyvatelia prejavili lojalitu hnutia Black Lives Matter, píše Milan Vodička v článku uverejnenom na serveri idnes.cz.

Klasický minipríbehov vykreslil v New York Times Terrence Moses, ktorý v jednej takej štvrti býva.

Za tmy sledoval skandujúci dav niekoľkých stoviek ľudí, ako sa pri prechádzaní ulicou zastavil u suseda, ktorý sa v ich očiach dopustil ťažkého hriechu: mal pred domom vlajku, ako to Američania bežne robia. Teraz však zrejme radikáli vo vlajke vidia symbol prehnitého poriadku.

„Bolo to v duchu: ako si si to mohol dovoliť?!“ uviedol Moses. „Potom mu povedali, nech ju dá dole. A že sa vrátia a vypália mu dom.“

Moses s ďalšími miestnymi ľuďmi vytvorili reťaz, aby zabránili demonštrantom priblížiť sa k domu.

Pikantné na tom všetkom je, že Moses je černošský aktivista riadiaci neziskovú organizáciu, zatiaľ čo rozhorčení demonštranti boli takmer všetci mladí belosi.

Nie je to ojedinelý jav: pochody v Portlande a inde stále častejšie mieria do štvrtí obývaných zvyčajne belochmi, kde demonštranti s hlásnymi trúbami nútia miestnych, aby vyšli a prejavili svoju podporu.

Kým New York Times to opisuje slovami, že „niektoré protesty naberajú osobný a konfrontačný prístup“, Moses bez obalu hovorí o „terorizovaní ľudí nútených robiť niečo, čo nechcú“.

Je to jav, ktorý sa teraz šíri Amerikou. Agresívnejší demonštranti cielia na obyčajných ľudí.

Nedávno dav ohrozoval ženu vo Washingtone, ktorá odmietla zdvihnúť na vyžiadanie päsť ako symbol pomoci – alebo odmietnutí podriadiť sa. Nebola sama, ale dialo sa to aj v iných mestách. Obvykle sú terčami ľudia v reštauráciách.

Šíri sa však aj nátlakové pochody k domom, kde bývajú politici. Naposledy to bolo v noci na včerajšok, keď sa demonštranti sa zvoncami a húkačkami zhromaždili uprostred noci pri dome popredného republikána Lindsey Grahama. Cestu im musela zablokovať polícia.

Predtým takto v minulých týždňoch obkľúčili a občas aj posprejovali domy primátorov radu miest.

„Už sa nevyspíte!“

Ľudia v rezidenčných štvrtiach sa podľa hlasov v New York Times boja, že boj za lepšie zajtrajšky prenikne až k nim.

„Vyzerá to asi takto: Prebuďte sa, prebuďte sa, musíte ísť na ulicu a protestovať,“ cituje denník jedného obyvateľa Portlandu.

Krajná ľavica sa to snaží vysvetliť frustráciou, že sa nepridávajú všetci, zatiaľ čo tí rozumnejší medzi protestujúcimi poukazujú na to, že obťažovanie bežných občanov v ich domovoch je presne tým, čo odrádza.

Ale radikáli a naivní idealisti uväznení v pasci vlastných predstáv sa ťažko nechajú presvedčiť.

Dobre to ilustruje popisovanie aktivistky Lindsey Murphyovej v New York Times o tom, ako sa bieli obyvatelia jednej vilovej štvrti pridávali, pochodovali a skandovali.

„Boli to takmer bezvýhradne belosi pochodujúci najbelošskejšou štvrťou Portlandu a skandujúci Na černošských životoch záleží a Čierne životy sú úžasné.“

Zrejme tejto orwellovskej scéne pripomínajúcej vynútené prejavy lojality rôznych totalitných režimov úprimne verila a nenapadlo ju, že miestni pochodovali napríklad zo strachu a prinútenia.

Ako píše New York Times, táto taktika sa šíri za situácie, keď protestom dominujú belosi vrátane anarchistov a podporovateľov Antify, čo je zoskupenie militantnej krajnej ľavice.

A tak je pred akciou k dispozícii aj podnetná literatúra typu Prečo rozbíjať okná, Chcem zabíjať policajtov až do smrti či Trosky teraz, mier potom alebo anarchistov úvod do strelných zbraní.

Mnohí demonštranti pôsobia zlovestným dojmom, nosia nepriestrelné vesty a na hlavách majú motocyklistické helmy.

A aby bieli obyvatelia vychádzali zo svojich domov ešte dobrovoľnejšie a pridávali sa k bojom za lepší svet ešte uvedomelejšie a spontánnejšie, demonštranti im pod oknami podľa New York Times skandujú:

„Nikdy sa poriadne nevyspíte, budeme to robiť každú noc.“

Autor: Milan Vodička

Zdroj: https://www.infovojna.sk/