Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
Znižovať populáciu: priamym, alebo nepriamym spôsobom?
Pokračovanie nebotyčného zveličovania epidemickej hrozby koronavírusu, ktoré vlani zastrašilo obyvateľstvo európskych krajín, dosahuje tento rok zjavný kontraproduktívny účinok. Avizované jesenné sprísňovanie represívnych opatrení a zbrutálnenie donucovacích metód možno odradí frustrovanú verejnosť od ventilovania si hnevu na námestiach. Tým si však biofarmakologická korporatokracia viac škodí ako pomáha. Ak sa pustí čo i len desať-pätnásť percent z pol miliardy Európanov uzavretých počas zimných mesiacov v de facto domácom väzení do skúmania širších súvislostí sanitárnej diktatúry, dospeje k vytriezvujúcemu poznaniu. Zistí, že na ostro dementovaných správach o depopulačných zámeroch mocibažných klanovo-korporatívnych kruhov môže čosi byť.
Bill Gates a jeho poburujúci výrok
Semená pochybností, ktoré už vyklíčili a diskreditujú záujmové zoskupenia okolo multimiliardára Billa Gatesa, zasialo zverejnenie videozáznamu jednej z jeho prednášok nazvanej „Innovating to Zero“ („Inovovať k nule“ v zmysle hľadania kreatívnych spôsobov na zníženie emisií CO2 na nulu). Táto prezentácia nie je tohtoročná, ani z vlaňajška, ba ani z predkoronavírusového predvlaňajška, ale z roku 2010! Nezisková americká konferenčná platforma TED (Technology, Entertainment, Design) ju ponecháva i po jedenástich rokoch na svojej webovej stránke: ted.com. K 23-minútovému videozáznamu pridáva doslovný prepis, a to v 38 jazykoch.
Nechýba medzi nimi ani slovenčina, čeština, maďarčina, či nemčina a Stredoeurópania si tak môžu overiť presné znenie citátu, ktorý nedáva spávať miliónom obyvateľov všetkých svetadielov Zeme. Hoci odvtedy uplynulo už more času, neprestávajú sa mediálni žongléri, dokonca ani v Indii, ktorí sú priateľsky naklonení nadačnému kolosu Billa a Melindy Gatesových, pokúšať o vyvracanie desivej interpretácie tohto jeho konkrétneho výroku:
„First, we’ve got population. The world today has 6.8 billion people. That’s headed up to about nine billion. Now, if we do a really great job on new vaccines, health care, reproductive health services, we could lower that by, perhaps, 10 or 15 percent. But there, we see an increase of about 1.3.„
Platforma TED ho preložila do slovenčiny takto:
„Najprv tu máme populáciu. Dnes je na svete 6.8 miliárd ľudí. Čo stúpne približne na 9 miliárd. Ak sa nám podarí vyvinúť nové vakcíny, zlepšiť lekársku starostlivosť a reprodukčné zdravotné služby, možno by sme mohli to číslo znížiť tak o 10 až 15 percent, ale aj tak je to 1,3-násobný nárast.“
Rozhorčené odozvy na spomenuté desať- až pätnásť-percentné kvantitatívne rozpätie zníženia, ak by sa podarilo vyvinúť nové vakcíny, atď, už nikdy nevymiznú z informačného poľa. Elán, s akým sa vložil do intonácie obratu „a really great job„, vyvoláva zimomriavky.
Apologétovia nadačnej medúzy Bill and Melinda Gates Foundation popierajú také chápanie pertraktovaného znižovania, podľa ktorého by desať- až pätnásť-percentný pokles nastal v priamom dôsledku masovej vakcinácie. To by bola predsa depopulačná metóda genocídnej povahy!
Spojitosť vakcinácie so znížením početného stavu obyvateľstva v onom percentuálnom vyjadrení vysvetľujú pomerne zrozumiteľne, i keď dosť ťažkopádne. V tomto výroku totiž možno nájsť poučenie, že manželské páry v chudobných krajinách plodia mnoho detí aj z toho dôvodu, že bez dostatočnej lekárskej starostlivosti a očkovania niektoré umierajú pred dosiahnutím dospelosti. Ak sa však rodičia presvedčia, že očkovaním a poskytovaním kvalitnej zdravotnej starostlivosti prežijú všetky ich deti, tak potom splodia menej potomkov a ďalšia generácia privedie vďaka výraznému zníženiu detskej úmrtnosti a zvyšovaniu životnej úrovne na svet ešte menej detí.
Štatistiky z Ázie i Afriky túto teóriu svojím spôsobom potvrdzujú a priebežne aktualizované údaje na portáli www.worldometers.info ju číselne dokumentujú. Skryté i otvorené depopulačné projekty samozvaných majiteľov prírodných zdrojov planéty by tak prestávali byť zmysluplnými, nakoľko ročný rast svetovej populácie klesol vlani na 1,05%.
Zdroj: worldometers
Doba sa mení
I takýto spomalený vzostup však predstavuje prírastok, ktorý momentálne činí 81 miliónov ľudských bytostí ročne. Koľkým nadáciám miliardárskych rodín sa bude chcieť blahosklonne čakať dovtedy, kým sa vzostup svetovej populácie úplne zastaví? Podľa prognóz analytikov portálu Worldometer rast nespadne na nulu ani v roku 2100. Aj vtedy to ešte bude rast, i keď už len o 0,03%. Štatistici na základe toho usudzujú, že ku koncu storočia sa má natískať na Zemi bezmála jedenásť miliárd ľudí. Skupinku ultrabohatých investorov do prírodných zdrojov mimoriadne znepokojuje obava, že sa im nepodarí skoncentrovať takéto mnohomiliardové masy do vymedzených urbanizovaných priestorov. V tých mali žiť v prísne kontrolovaných existenčných podmienkach s vedecky regulovanou spotrebou vody, potravín a energií.
Analytici Výboru OSN pre hospodársky a sociálny rozvoj odhadujú, že miera urbanizácie dosiahne v roku 2050 v celosvetovom priemere 68%. V porovnaní so súčasným stavom (máj 2018) 55% to znamená, že vyľudňovanie vidieka by malo pokračovať neúprosným tempom. Pre stámilióny prostých vidiečanov v Európe, Ázii, Afrike a Amerike bude nesporne príliš rýchle. Pre plutokratickú elitu však pravdepodobne príliš pomalé. Najbohatšie rodové línie sú na jednej strane navyknuté na viacgeneračné plánovanie a na realizáciu zámerov rozvrhnutých na niekoľko desaťročí. Na druhej strane však zisťujú, že doba sa dramaticky mení. Donedávna úslužná technokracia začala dvíhať hlavy, čo znamená, že niektoré projekty, ktoré patriarchovia najvplyvnejších rodín nechali vypracovať a spustiť na začiatku XX. storočia, bude treba prepracovať.
„Dobrodinci“ starí a noví
Tvorcovia peňazí sa už dávno chystajú vlastnícky prevziať rozsiahle územné celky, aby ich nechali spravovať takzvaným udržateľným spôsobom – a to podľa možnosti bez nadbytočnej populácie. Výraz podľa možnosti zvykne byť mnohoznačnou slovnou hračkou. Žiadna z nadácií a mimovládnych organizácií, ktoré sa navonok zaoberajú blahom celého ľudstva, nekladie karty na stôl a neuvádza, aký konkrétny početný stav obyvateľstva na Zemi považuje za optimálny. Máloktorá, ak vôbec nejaká, veľkodušne vyhlasuje, že ľubovoľne vysoký. Pred vypuknutím koronavírusovej hystérie sa začal na sociálnych sieťach pretriasať koncept tzv. zlatej miliardy.
Odvodzovali ho od debát iniciovaných pred vyše pol storočím Rímskym klubom pri riešení problematiky optimalizácie celkového počtu obyvateľov vzhľadom na stabilitu ekosystému planéty. Súdiac podľa názvov súčasných najnovších publikácií Klubu, ako „The Empty Sea“ („Vyprázdnené moria„, v zmysle oceánov s prudkým úbytkom živočíšstva v nich), môžme predpokladať, že najvplyvnejšie globalistické nadácie budú cez Rímsky klub pretláčať revidovanie tej hypotetickej optimálnej miliardy smerom nadol.
Od roku 1972, keď Rímsky klub vydal alarmistickú publikáciu „The Limits to Growth“ („Hranice rastu„), ktorú ponecháva k stiahnutiu na stránke TU, sa mocenské pomery vo svete markantne zmenili. Elitné úžernícke zoskupenia, ktoré v tých dobách ostávali za kulisami a nechávali za seba hovoriť svoje politické marionetky, ich v súčasnosti zamieňajú za šéfmanažérov korporácií, ako i za výrečných filantropov.
Rockefellerovci
Medzi takých patrí legendami opradený Bill Gates, ktorého nechala rozprávkovo zbohatnúť veľkopodnikateľská dynastia Rockefellerovcov. Jej zakladatelia nazhromaždili v XIX. storočí nepredstaviteľné bohatstvo vďaka diskrétnemu usmerňovaniu zo strany starých peňažníckych rodových línií, ktoré presúvali ťažisko pôsobenia z Európy do New Yorku. John D. Rockefeller mal to osudové šťastie, že sa pustil do podnikania v petrochémii a v ropnom priemysle. Ani sám spočiatku netušil, že tieto odvetvia predurčia technogénnu povahu ďalšieho vývoja civilizácie a svetovej ekonomiky. Jeho životopis sa v internetových encyklopédiách neustále upravuje podľa potrieb technokratických prúdov, ktoré vlečú ľudstvo do mútneho oceánu transhumanizmu. Pripisujú sa mu prvenstvá a kvality pri takom osvetlení, aby jeho pôvodní mecenáši a bábkovodiči ostávali v prítmí. Ku skutočnému riadeniu, respektíve ku spoluriadeniu nadnárodného rockefellerovského podnikateľského impéria, sa dostal až jeho syn John D. Rockefeller mladší. Jeho hlavným poslaním nebolo len nahonobenie ziskov, ale koordinovanie tichých peňažných tokov do politickej mašinérie Spojených štátov a i ďalších krajín sveta. Popri tom sa musel naučiť narábať s nazhromaždeným bohatstvom tak, aby ostávalo nedotknuteľné a medzigeneračne prenosné.
Rockefellerovský klan dokázal v druhej generácii majstrovsky využívať na tieto účely právny formát neziskových dobročinných nadácií. V priebehu 20. storočia rozvinul tú najhlavnejšiu – The Rockefeller Foundation – do takej podoby, aby sa mohla účinne zapojiť do nadnárodného riadenia a určovať spoza kulís vektory americkej i svetovej ekonomiky. Z postavenia rešpektovaného mecenáša nadnárodných inštitúcií dláždila vybranú cestu vedecko-výskumného smerovania modernej, Západom vedenej civilizácie. Na sklonku 20. storočia mohla Rockefellerovská nadačná sústava s cynickou hrdosťou konštatovať, že položila základy celosvetovému biotechnickému a biomedicínskemu matrixu.
„Máme toho veľa na práci“
Zdá sa, že museli ubehnúť dve dynamické dekády, aby aj radoví občania začali dostatočne chápať podstatu systému, ktorý pochováva demokraciu a preberá v 21. storočí riadenie – s prepáčením za tvrdý výraz – chovu a využívania ľudských zdrojov.
Výmena stráží
Neúnavný Bill Gates pridal prostredníctvom svojho nadačného konglomerátu k biotechnickému a biomedicínskemu pilieru nového usporiadania pomerov vo svete tretí, bioinformačný. Bolo načase, pretože rockefellerovský nadačný klan sa príliš rozvetvil a rozptýlil. Vysychajú mu prítoky kapitálu, obzvlášť z vitálnej sféry informačných technológií, ktorú si Rockefellerovci včas nepodchytili.
Štatistiky potvrdzujú skutočnosť, že nespochybniteľným hegemónom nad nadáciami so sídlom v USA sa stal nadačný komplex Bill And Melinda Gates Foundation. Je viacnásobne väčším príjemcom darov ako ktorákoľvek iná nadácia uvádzaná v tabuľke Top 50 portálu Foundation Center. S podobne násobným náskokom vedie aj peletón nadácií s najväčšími disponibilnými finančnými zdrojmi. Sú takmer desaťnásobne vyššie než tie, ktoré ostávajú nadácii The Rockefeller Foundation, vlajkovej lodi Rockefellerovského klanu. Je pochopiteľné, že za takých okolností vystupujú Gatesovci na svetovej aréne ako bezkonkurenčne najväčší darcovia. Na darcovskom poli zaostáva The Rockefeller Foundation ešte výraznejšie.
Neúnavný Bill Gates
Je nesporné, že zakladateľ Microsoftu Bill Gates berie po odchode z vedenia spoločnosti v júni 2008 svoje poslanie šéfa nadácie Bill & Melinda Gates Foundation s plnou vážnosťou. Z postavenia najvplyvnejšieho sponzora Svetovej zdravotníckej organizácie fúka vietor do jej plachiet, čo z neho robí navigátora plavebného kurzu celej flotily členských krajín World Health Organization (WHO).
Popri tom však využíva kapitál, ktorý vo veľkom priteká do jeho nadácie, na akcionárske vklady do výskumno-vedeckých a produkčných projektov v neprebernom rade sektorov bioinžinierstva, bioinformatiky, syntetickej biológie, genetiky, farmakológie, nanotechnológií, atď.
Bill Gates, narodený 28. X. 1955, má ešte len 65 rokov, nevedie sebadeštruktívny životný štýl a k dispozícii mu stoja výdobytky medicíny od výmyslu sveta. Ak si bude nechávať geneticky a bioinžiniersky udržiavať – a prečo by nie i vylepšovať? – fyzickú a psychickú výkonnosť, môže ostávať pracovne činným po dve, tri, i viac desaťročí.
Na tomto pozadí by sa dalo chápať, prečo sa jeho svetovladárenská životná dráha odpútava od menej exponovanej cesty, po ktorej hodlá kráčať jeho manželka. 2. augusta ich súd v štáte Washington rozviedol. Nadáciu povedú spoločne ešte dva roky, po uplynutí ktorých ju Melinda bude smieť v prípade nezlučiteľnosti názorov oboch ex-manželov definitívne opustiť.
Posledný septembrový víkend upútal Bill Gates na seba mediálnu pozornosť vystúpením v zábavnom televíznom programe The Late Late Show with James Corden. Rozhovoril sa v ňom o svojom postoji k vesmírnym letom, aké podnikateľsky rozbiehajú jeho traja kolegovia z klubu miliardárov: Elon Musk svojou spoločnosťou Space X, Jeff Bezos konkurenčnou Blue Origin a Richard Branson firmou Virgin Galactic. Záver bol jednoznačný a má kvintesenciu vo vete: „Space? You know, we have a lot to do here on earth“ („Vesmír? Máme toho veľa na práci tu na Zemi„. Objavili sa úvahy, že takýmto konštatovaním dáva najvyššej mocenskej elite na známosť, že ju nesklame a že je pripravený stať sa jej šéftechnokratom tu na Zemi.
Autor: Patrik Sloboda
Zdroj: zemavek
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi