Pentagon je znepokojený, že ho Čína technologicky dobehla

USA/ČÍNA: Sekretariát obrany Spojených štátov každý rok pre Kongres zverejňuje správu o bezpečnostnom a technologickom vývoji v Čínskej ľudovej republike. Za posledných pár rokov sa táto správa stala čoraz naliehavejšou v mnohých aspektoch, ako je výstavba a rýchle zavedenie prostriedkov odmietnutia vstupu na čínskych pobrežiach a v Čínskom mori, rozšírenie pekingskej flotily, ako aj k hlbokým zmenám, ktoré sa dejú v rámci Ľudovej oslobodzovacej armády. Prvýkrát v tomto roku, keď je napätie medzi Washingtonom a Pekingom najvyššie, správa výslovne uvádza, že USA stratili technologické a prevádzkové výhody v určitých oblastiach proti Číne, ako napríklad protilietadlová a protiraketová obrana, bojové drony, balistické zbrane a riadené strely, a ako sme už hovorili pred niekoľkými dňami, v oblasti vojenského námorného priemyslu.

Okrem týchto oblastí, v ktorých čínsko-vojensko-priemyselná dynamika účinne prekonáva dynamiku Spojených štátov a to prakticky bez najmenších problémov, správa zdôrazňuje aj niekoľko pozoruhodných pokrokov, ktoré Peking pripravuje, alebo plánuje na ďalšie roky.

Taktiež sa odhaduje, že Čína v nasledujúcom desaťročí zdvojnásobí počet jadrových hlavíc v prevádzke vo svojich ozbrojených silách, čo sa podľa amerických analytikov do roku 2030 zvýši z 200 na 400 jadrových hlavíc. Aj keď tento počet zostane oveľa nižší ako 3 600 jadrových hlavíc, ktoré majú k dispozícii Washington a Moskva, vznikajú obavy, že príde k obnoveniu závodov v zbrojení a to aj v tých nukleárnych.

Napriek americkému tlaku čínske úrady nechcú pristúpiť k dohodám spolu s Ruskom a USA , ktoré by obmedzili jadrový arzenál.Treba si uvedomiť, že Rusko a USA si priznali, že obe krajiny už majú nadmernú jadrovú výhodu oproti geopolitickej realite, ktorú predstavujú. Pripomeňme si tiež, že Čína má teraz menej jadrových hlavíc ako Francúzsko, ktoré ich má 300 vo svojom arzenáli, ale zhruba rovnaký počet ako Veľká Británia, ktorá ich má 215.

Čínska medzikontinentálna jadrová strela DF41, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 2017, môže dosiahnuť ciele vzdialené 15 000 km a nasadiť až 10 MIRV s výkonom od 20 do 150 kiloton.

Správa sa tiež pokúša opísať vývoj prebiehajúci v rámci Činskej armády z hľadiska doktríny, ktorá rovnako ako tá, ktorá sa uplatňuje v USA a v Európe, vychádza z doktríny „zameranej na informácie“ k doktríne zameranej na zdieľanú inteligenciu, ktorá vo veľkej miere využíva umelú inteligenciu, cloud computing, big data a samozrejme komunikačné siete.

Táto zmena sa osobitne týka Pentagónu, ktorý z tejto doktríny urobil jadro svojej operačnej výhody na ďalšie roky. Zdá sa preto, že Peking je odhodlaný nenechať Washington, aby sa ujal vedenia v tejto oblasti. Preto sa bude hodnotiť potenciálna rovnováha síl medzi ozbrojenými silami dvoch super veľmocí, podobne ako to bolo v minulosti, najmä na základe digitálnych síl.

Samozrejme zostávajú skúsenosti z bojov a rozsiahlymi vojenskými operáciami, čo je oblasť, v ktorej majú americké sily veľmi zreteľnú výhodu oproti čínskym silám, ktoré od čínsko-vietnamskej vojny nepoznajú nijaké väčšie úlohy. 1979. Ďalšia vec sú námorné sily a ich neskúsenosť v boji. Čína má aktuálne v prevádzke približne 350 lodí a ponoriek a čo do počtu je to viac ako 293 amerických. Počet však nie je všetko aj keď zohráva relatívne dôležitý faktor v psychologickom smere ako pre samotných Číňanov, na ktorých to pôsobí priaznivo, tak aj na protivníka, tentokrát USA to pôsobí deprimujúco.

Čínska neskúsenosť v námorných bitkách (aj v pozemných) dosť vypovedá o ich postoji k okolitému svetu. Nevnucujú svetu svoje čínske polievky skrz svoje ZTZ-99 tak ako to robia predstavitelia klesajúceho orla, že vnucujú ich demokratické hamburgre, ktoré nikomu neprinášajú pokoj.

Ďalším znakom prejavujúcim Čínsky vojenský non-expanzionizmus môže byť aj skutočnosť, že Čínske veľké námorné jednotky zriedka operujú mimo oblasti pokrytia čínskeho letectva. Rovnako aj čínske námorníctvo malo malú príležitosť trénovať so skúsenými veľkými námornými loďami mimo ruskej tichomorskej flotily.
Táto Čínska neskúsenosť oproti “skúsenosti” amerických agresorských jednotiek sa týka hlavne vôd, do ktorých Čína nepláva len preto, aby ukazovala svojho Draka. Veď na toto by malo slúžiť vojsko, teda na obranu svojho územia, ktoré má dokonale zvládnuté a poznané do takej miery, že aj s vidlami v rukách vykopú aj “skúsených” žoldákov z iných armád.

A to je, ako sa zdá práve prípad Činy, ktorá sa v posledných rokoch ako môžeme sledovať začala veľmi intenzívne vyzbrojovať, aby povedali dosť svojvoľným intervenciám zo strany iných “demokratických” štátov na svojom území a ochránila tak svoju suverenitu.

Ďalšia strategická výhoda je tá (spomenutá v inom článku), že v prípade konfliktu USA s Čínou v blízkosti Čínskeho pobrežia sa Čína dočká omnoho väčšej a rýchlejšej podpory z vlastného územia ako jej prípadný agresor, napriek tomu, že má niekoľko “spojencov” na okolí. Spojenci USA sú v mnohých prípadoch len vlády pritlačené k múru pod rôznymi formami vyhrážok a preto akceptujú toto postavenie otroka voči USA. Čína má v tomto smere úplne iný pohľad. V novodobej politike sa Čína sústredila na rozvoj výroby a obchodu a ponúka peniaze bez vmiešavania sa do politickej infraštruktúry v krajinách. Krásne príkladu sú napríklad v Afrike, kde Čína financuje mnohé projkety ako napríklad vlaky, cesty, mosty a pod. Na euro-ázijskom kontinente rastie projekt Čínskej hodvábnej cesty, kde tiež Číňania ponúkajú obchod “víťaz-víťaz”, čo je pre západné “DEMOKRACIE” absolútne nemysliteľné pretože odjakživa vykorisťovali, vydierali, kradli a vo svojich dobyvačných expanzionistických vojnách ničili schopnosť národa na sebaurčenie.

Je pravda, že Čínska polievka nechutí každému. Ich prístup k práci cudzinca je podľa toho čo je vidno na mnohých videách celkom zarážajúci. Ale to isté sa deje aj v “demokratických” firmách v inej forme, dalo by sa povedať. Skôr treba poukázať na to, že Čína dobíja svoje okolie a blízky svet prostredníctvom ekonomiky a nerozváža svoje špeciality v tankoch.