Politológ Eduard Chmelár kritizuje prezidentku Čaputovú za jej pokrytectvo a účasť na konferencii Globsec. A nielen to

SLOVENSKO: Prezidentka SR Zuzana Čaputová vystúpila počas konferencie Globsec Bratislava fórum 2020. Politický komentátor Eduard Chmelár kritizuje prezidentku za jej účasť na tejto akcii. Konferencia sa totiž konala na Slovensku v čase, kedy sú hromadné podujatia nad 50 ľudí zakázané. Chmelár sa kriticky vyjadril aj k postojom, ktoré prezentovala

Chmelár do poslednej chvíle dúfal, že prezidentka kvôli epidemiologickej situácii účasť na konferencii Globsec odmietne, keďže len prednedávnom vyzývala ľudí k zodpovednosti.

„Nielenže to neurobila, ale ešte mala tú drzosť moralizovať opäť. Nekarhala organizátorov a účastníkov za to, že napriek pandémii sedia v takom množstve v uzavretej miestnosti v Bratislave – veď dokonca aj najprestížnejšie Svetové ekonomické fórum v Davose preložili kvôli nákaze o pol roka. Karhala opäť občanov, ktorí nerešpektujú pravidlá, lebo to vraj pred svetom poškodzuje našu dôveryhodnosť.“

Chmelár vo svojom príspevku otvorene píše, že sa mu chce z prezidentky vracať a že sa ešte nikdy za ňu tak nehanbil.

„Ale toto, na čo ste sa dnes prepožičali, je facka do tváre všetkým občanom, ktorí dodržiavajú pravidlá, je to výsmech všetkým školám, divadlám, kultúrnym a športovým podujatiam, ktoré sa nemôžu konať kvôli nákaze, je to pľuvanec pre všetkých lekárov a sestry z covidových oddelení, ktorí len predvčerom vydali výzvu, aby štátne orgány ‚konzistentným a zrozumiteľným spôsobom vysvetľovali verejnosti, prečo a aké opatrenia zavádzame a nemeňte ich každý druhý deň. Konajte a hovorte tak, aby vám verejnosť mohla dôverovať!‘  Vy ste však svojou účasťou na tomto absolútne nepotrebnom podujatí ukázali, že kultúra vojny má pre vás vyššiu hodnotu ako kultúra mieru,“ reaguje.

Huawei a vec princípu i hodnôt

Chmelár sa pozastavil aj nad podmienkou prezidentky zrušiť marketingové zastúpenie spoločnosti Huawei. Prezidentka to požadovala s tým, že je to pre ňu „vec princípu a hodnôt“.

„O akých hodnotách to hovoríte? Vadí vám logo čínskej firmy, ale nevadí vám účasť tureckého ministra zahraničných vecí Mevlüta Çavuşoğlua, ktorý nás príde poučiť ‚o úlohe Turecka pri zabezpečení regionálnej a globálnej bezpečnosti?‘ To je vtip? Hovoríme o tom Turecku, ktoré podľa zistenia francúzskych tajných služieb vyslalo do Náhorného Karabachu bojovať na strane Azerbajdžanu stovky militantných islamistov zo Sýrie? Hovoríme o tom Turecku, kde je podľa Human Rights Watch viac politických väzňov ako v Číne a Iráne? Hovoríme o tom Turecku, v ktorom je podľa Reportérov bez hraníc na tom sloboda tlače horšie ako v Bielorusku a Rusku? O čom sa chcete rozprávať s týmto človekom?“ Pýta sa.

Zahraničná politika

Podľa Chmelára je prezidentka v zahraničnej politike „úplne nesvojprávna“ a nerozumiete tomu, čo jej iní píšu.

„Viem, robíte len to, čo musíte a isté kruhy veľmi pracovali na tom, aby vám urobili fotečku s líderkou bieloruskej opozície Svetlanou Cichanovskou. Keď ju už zajtra (8.10. – pozn. red.) prijmete v Prezidentskom paláci, mali by ste sa najprv poinformovať, kto to je. Lebo keď ju budete chcieť zatiahnuť do spoločného odsúdenia anexie Krymu, mohla by vás prekvapiť, že to neurobí… že ste to nevedeli? Nič si z toho nerobte.“

Upozornil tiež, že 99 percent tohto národa nemá potuchy o tom, že ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj je nacionalista, ktorý schvaľuje pripojenie Krymu k Rusku. „Ale ako nástroj proti Putinovi vždy poslúži (tak ako ste sa Vy stali len nástrojom iných síl),“ dodal.

„Nie náhodou riaditeľ Inštitútu zahraničnej politiky v lotyšskej Rige Andris Spruds v rozhovore pre francúzsky denník Le Figaro pripomenul, že Lukašenko bol k anexii Krymu kritickejší ako Cichanovská a Západ sa strašne mýli, ak si myslí, že demokratizácia Bieloruska pôjde ruka v ruke s jeho smerovaním do EÚ a NATO,“ uviedol Chmelár s tým, že odkázal prezidentke, aby neurobila tú istú chybu ako minister Korčok a neoznačila Cichanovskú za novú bieloruskú prezidentku.

Dodržiavanie ľudských práv

Chmelár ďalej odkázal prezidentke, že ak jej ide naozaj o ľudské práva, mala by prestať s pokrytectvom. Mala by sa totiž poobzerať okolo seba.

„Zavolali ste bieloruskej spisovateľke Svetlane Alexijevič, ktorá je na slobode a v poriadku, ale nezaujímate sa o osud Juliana Assangea, ktorý sedí vo väzení a hrozí mu vydanie do USA a trest smrti za to, čomu sa na Slovensku hovorí investigatívna žurnalistika. Vás zaujíma len Bielorusko?“

„A viete o tom, že u nás, v Španielsku (keď chcete, aby sme považovali EÚ za svoj domov) sú politickí väzni? Zaujímali ste sa niekedy o osud utláčaného palestínskeho ľudu? A viete o tom, že v čase, keď si idete pohrkútať so šéfom diplomacie krvavého tureckého režimu, holandský parlament drvivou väčšinou prijal rezolúciu, v ktorej žiada vládu, aby prijala opatrenia proti Azerbajdžanu a Turecku s cieľom okamžite ukončiť vojnu v Karabachu? Kým sa nezačnete zaujímať o takéto nepohodlné prípady, nebránite v mojich očiach ľudské práva, ale geopolitické záujmy USA,“ dodáva na záver.