SLOVENSKO: Razia v Pente a zadržanie Haščáka sa dali čakať deväť rokov. Nakoniec to prišlo až teraz, keď Haščák stratil politické krytie – a keď sú jeho partneri za mrežami.
Obvinenie Haščáka pravdepodobne súvisí so stíhaním bývalého siskára Ľubomíra Arpáša. Ten mal po roku 2006 zobrať úplatky od Haščáka za to, že tajná služba zlikviduje zvukovú nahrávku z kauzy Gorila a postará sa o zmiznutie dokumentov.
Formálne sa to zariadilo tak, že Arpášova firma mala Pente, resp. jej spoločnosti Barkont, dodávať spravodajské služby a analýzy a účtovať si za to miliónové odmeny. Podľa viacerých médií mohli byť Arpášove analýzy fiktívne a mali slúžiť len ako zakrytie úplatkov od Penty.
Ďalšie stíhanie môže Haščákovi hroziť za samotnú kauzu Gorila, ktorá odkryla rozsiahlu korupciu v réžii Penty za Dzurindovej vlády – úplatky mali smerovať k vedeniu Fondu národného majetku a k ministrovi hospodárstva Malchárkovi.
Vyšetrovanie kauzy Gorila roky blokoval špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Okrem týchto notoricky známych káuz spojených s Haščákom však existujú aj ďalšie.
Linka Kočner – Haščák
Na jednu z nich ukazuje výpoveď Moniky Jankovskej o kauze zmenky. Naznačuje, že Kočner nemusel byť za útokom proti Markíze celkom sám. V hre mohli byť aj Smer a Haščák.
V roku 2016 začala Penta prejavovať vážny záujem o kúpu televízie Markíza od amerických akcionárov (CME). V tom istom čase vytiahli Kočner s Ruskom zmenky v objeme 70 miliónov eur. Kočner žiadal, aby mu ich zaplatila Markíza ako údajný ručiteľ.
Súbeh týchto udalostí vyvolával dojem, že Kočnerov útok na Markízu mohol úzko súvisieť s plánmi Penty na kúpu televízie – zmenky mali byť nástroj na zníženie jej ceny.
Túto domnienku čiastočne potvrdila výpoveď Moniky Jankovskej pred vyšetrovateľmi NAKA. Kočner podľa Jankovskej údajne opakovane spomínal zmenky v súvislosti so znížením ceny televízie. Chcel ju dostať na kolená (do konkurzu). Následne sa chcel dohodnúť s Haščákom, resp. Smerom. Teda so záujemcami o investičný vstup do Markízy.
Ako funguje špekulatívny útok na spoločnosť, ktorá je na predaj, si nemusíme ukazovať na abstraktnom modelovom príklade, ale na skutočnej udalosti.
Dexia banka
Pred desiatimi rokmi mala Penta záujem o kúpu Dexia banky.
Krátko predtým sa stala zvláštna vec. Jeden z popradských podnikateľov zažaloval Dexia banku na astronomickú sumu 130 miliónov eur – za to, že banka mu údajne neumožnila vysoko výnosný menový obchod.
Neskôr sa ukázalo, že za popradským podnikateľom a jeho útokom na Dexia banku stojí právnik Zoroslav Kollár. Ten istý Zoroslav Kollár, ktorý bol považovaný za justičného mága. A za dlhoročného „spolupracovníka“ Penty.
Žaloba proti Dexii narástla na 160 miliónov eur. Bol to historicky najvyšší finančný súdny spor na Slovensku. Francúzsko-belgický akcionár musel túto sumu účtovať ako bremeno, ktoré znižovalo trhovú cenu jeho slovenskej banky.
Ako je známe, Dexia banku napokon kúpila Penta (dnes sa volá Prima banka). Zrejme ju prevzala výhodne, keďže banka bola zaťažená žalobou na 160 miliónov eur…
Pointa prišla celkom nakoniec. V roku 2015 sa žaloba vyriešila mimosúdnou dohodou za zlomok pôvodnej sumy. Pohľadávku voči banke v tom čase držala schránková firma z Cypru. Vlastník schránky je, samozrejme, neznámy, no o pohľadávku dlho prejavoval záujem Zoroslav Kollár, právnik s väzbami na Pentu. A zrejme aj Penta cez svoje cyperské firmy.
Penta poslala na Cyprus pár miliónov eur a bolo po „spore“…
Mimochodom, informáciu o tom, že za pôvodnou žalobou proti Dexii mal stáť Zoroslav Kollár, známy Jaroslava Haščáka, priniesol denník Plus 7 dní. Keď si dnes kliknete na túto starú správu z roku 2010, zistíte, že bola vymazaná. Kto sa postaral o jej „upratanie“, nevieme. Vieme len to, že vlastníkom Plusky je dnes Penta.
Ak by vás zaujímalo, čo sa v tom článku písalo, nájdete to na tejto kópii stránky v archíve Google.
Markíza
Keď chcel americký akcionár predať Markízu, hrozil podobný scenár ako pri Dexii. O kúpu sa prihlásila Penta. A o preplatenie údajných zmeniek v objeme 70 miliónov sa prihlásil Kočner, ktorému robila Penta „bankára“.
Akcionár Markízy musel Kočnerovu žalobu proti televízii účtovať ako bremeno, ktoré mohlo výrazne znížiť cenu televízie.
Všetko záviselo od súdnych sporov o zmenky. Teda od toho, čo vybaví Jankovská. Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer.
Ako vieme z Kočnerových správ cez aplikáciu Threema, Jankovskej sa darilo. Súd po jej nátlaku uznal jednu z Kočnerových zmeniek.
Ďalšie Kočnerove plány boli pomerne agresívne. Aspoň podľa výpovede Jankovskej pred vyšetrovateľmi. Kočner chcel pohroziť konkurzom na majetok Markízy. A následne sa chcel dohodnúť s Haščákom, respektíve Pentou, ktorá sa mala stať novým akcionárom televízie. Okrem Penty mal Kočner spomínať ako záujemcu o Markízu aj Smer.
Otázne je, či to vnímal alternatívne. Alebo išlo o jednu spoločnú investíciu Penty a ľudí zo Smeru. Odpoveď nepoznáme. No môžeme si pomôcť predpokladmi, opretými o známe fakty.
„Číňania“
V roku 2017 – v čase súdnych sporov o zmenky – prišla od Penty oficiálna ponuka na kúpu Markízy. Penta v tom však nebola sama. Ponuku dala Penta spoločne s čínskou CEFC.
CEFC sa tvárila ako čínska investičná spoločnosť, ktorú českým a slovenským veľkopodnikateľom predstavil český oligarcha Petr Kellner. „Číňania“ mali kapitálovo vstúpiť do J&T Finance Group a do viacerých českých a slovenských spoločností, ktoré ovládali miestni oligarchovia.
Je však veľmi pravdepodobné, že za CEFC nebol len čínsky kapitál, ale aj peniaze českých a slovenských multimilionárov. Tí po kauze Panama Papers hľadali nový prístav pre svoje „úspory“. CEFC zrejme fungovala len ako strecha. Správca majetku svojich klientov – v tomto prípade českých a slovenských, ktorí v CEFC odparkovali svoje peniaze. Cez „investície CEFC“ ich potom nasmerovali domov. Do českých a slovenských projektov, hlavne do futbalových klubov, do médií, do energetiky a bánk.
Medzi Slovákmi, ktorí si v CEFC uložili stovky miliónov eur, nemuseli byť len podnikatelia, ale aj politici, ktorí vo veľkom zarábali na tendroch či na tunelovaní štátnej kasy cez fiktívne DPH, prípadne cez eurofondy. Predpokladá sa, že CEFC bola niečo ako ich banka. Správca čiernych fondov s tučným kapitálom, ktorý sa mal použiť napríklad na nákup médií pred voľbami.
Samozrejme, oficiálne išlo o čínskeho investora, ktorého trápili problémy J&T Finance Group. A ktorý túžil spolu s Pentou kúpiť Markízu.
Game over
Kočnerove plány o ponuke zmeniek Pente a Smeru nevyšli. Americký akcionár Markízy totiž odmietol hrať Kočnerovu hru. O svoj majetok bojoval trestnoprávnou cestou. Právnici Markízy podali na Kočnera s Ruskom trestné oznámenie.
Oboch začala stíhať prokuratúra za falšovanie zmeniek. Kočner skončil vo väzbe (a jeho archívy v rukách vyšetrovateľov).
Aj ponuka Penty a CEFC na kúpu Markízy vyfučala. Čínskych manažérov CEFC totiž začali stíhať čínske úrady za medzinárodné finančné podvody a miliardové dlhy. Čínska skupina finančne skolabovala. Hra českých a slovenských zbohatlíkov (zrejme aj „smerákov“) na investorov sa skončila.
Traduje sa, že finančný kolaps CEFC niesli viacerí prominenti zo Smeru veľmi ťažko.
Jednoducho: Kočnerove reči o tom, ako Markízu cez zmenky nachystá Haščákovi a Smeru, nemuseli byť celkom uletené. Vyzerá to tak, že Penta a ľudia zo Smeru pri záujme o Markízu spojili sily.
Nedopovedané je len to, či bol útok so 70-miliónovými zmenkami koordinovaný na vyšších poschodiach alebo išlo len o sólo akciu Kočnera.
Haščák tvrdí, že s Kočnerom zmenky neriešil, naopak, vraj ho prehováral, aby to nerobil. Jankovská zas tvrdí, že kauzu zmenky riešila s Ficom len okrajovo.
V poriadku, túto otázku môžeme dať zatiaľ nabok. Je naozaj možné, že Kočner sa chcel zahrať na magnáta, ktorý udrie na Markízu cez zmenky a potom ponúkne spoluprácu Pente a Smeru. Ako cenný spojenec.
Vyšetrovatelia by sa však mohli zamerať na inú, podstatnejšiu vec – na podozrenia, že Markízu chceli v spolupráci s Haščákom ovládnuť ľudia zo Smeru. Za peniaze, ktoré údajne nakradli a zakryli nejakým „čínskym správcom“.
A celkom optimálne by bolo, ak by vyšetrovatelia spojili sily s kolegami zo zahraničia. Pretože je zrejmé, že biznis slovenských súdruhov, podobne ako biznis finančných žralokov, presahoval hranice. Všetky. Aj tie štátne.
Autor: Dag Daniš
Zdroj: https://www.postoj.sk/
Diskuze