Politológ, novinár Dag Daniš: S Matovičom, ktorý chcel Fica poslať do minulosti, to dnes vyzerá opačne

Stáhnout PDF

Sledujte nás na Telegramu: 👉  @cz24news

SLOVENSKO: Ak niekoho aktuálny prieskum Focusu musel udrieť po hlave, tak Igora Matoviča.

Líder Obyčajných nemá problém len s tým, že opäť skončil v kúte (s dôverou a nedôverou to má 13 : 85). O niečo viac ho môže mrzieť, že v tom kúte ostáva sám. Každý, s kým vstupoval do konfliktov, je na tom výrazne lepšie.

Porovnania

Dvojica úhlavných nepriateľov, cez ktorú Matovič roky rástol, dokonca ukazuje úspešný reštart. Aj Fico, aj Danko mobilizujú sily a idú v podpore hore.

Nech to znie akokoľvek úsmevne, ešte aj Andrej Danko (skóre 25 : 71) je na tom dvakrát lepšie než Matovič.

Ďalší, s ktorými rád vstupoval do súbojov, sú Čaputová a Pellegrini. Obaja sú na opačnom konci rebríčka ako on.

Špeciálnou kapitolou v krátkej povolebnej kariére Matoviča je Sulík. Zlomový konflikt.

Presne pred rokom sa to medzi nimi začalo lámať. Vinníkom bola agentúra Focus. Ukázala, že neposlušný minister Sulík má vyššiu verejnú podporu než premiér Matovič. O dva centimetre (pardon, o dve percentá).

Viedlo to k otravnej mediálnej vojne. Matovič uplatnil metódy bossingu: urážky, verejné ponižovanie, nesplniteľné úlohy pre ministra, obvinenia, že zabíja ľudí, opakované výzvy, aby odišiel z jeho vlády.

Výsledok po roku: Sulík ostal vicepremiérom a ministrom hospodárstva. S dôveryhodnosťou v hornej polovici zoznamu. Matovič ako premiér skončil. V kategórii dôvera/nedôvera je na tom horšie než Danko, Uhrík, Kotleba…

Dôsledky

V tomto stave je úspešné pokračovanie vlády takmer nemožné.

Ak je najsilnejšia vládna strana bez primeranej verejnej podpory a bez lídra s elementárnou dávkou dôveryhodnosti, potom to už nie je najsilnejšia vládna strana.

Aj tu si môžeme opäť pomôcť porovnaním premiéra Fica s premiérom Matovičom. Fico dokázal dvanásť rokov držať stabilitu vlády z dvoch dôvodov. Prvým bola verejná podpora. Fico mohol krotiť koaličných partnerov z pozície sily – ak príliš vyskakovali, pohrozil im predčasnými voľbami (a vládou Matoviča).

Druhým dôvodom bola schopnosť Fica poisťovať si pozíciu dobrými vzťahmi s tými, ktorých potreboval (s Bugárom sa prezieravo snažil vychádzať aj v čase jednofarebnej vlády Smeru).

Inými slovami, snažil sa stavať okolo Smeru aspoň ten najzákladnejší koaličný potenciál.

S Matovičom, ktorý chcel Fica poslať do minulosti, to dnes vyzerá opačne. Jeho verejná podpora po roku vlády skolabovala. Aj to prispelo k jeho pádu z funkcie predsedu vlády. Druhým faktorom, ktorý položil premiéra Matoviča, boli jeho katastrofálne vzťahy s tými, ktorých potreboval.

Potom prišli zákonité následky. Pomery síl v koalícii sa zmenili.

Je to škoda. To, že Matovič nevyužil šancu z volieb a nedokázal rásť s novou funkciou, potápa nielen OĽaNO.

Ako dominantný hráč sa presadil Boris Kollár. Po SIS si vybojoval aj generálnu prokuratúru. Protikorupčnej agende Obyčajných vymeral jasné hranice. Sú ňou „naši ľudia“ z klientely Sme rodina.

Elitný vyšetrovací tím, ktorý pracoval pre špeciálneho prokurátora Lipšica, skončil za mrežami. Policajný prezident padol. Mikulec exspiroval a presluhuje.

Do ofenzívy prešli tajná služba, policajná inšpekcia, generálna prokuratúra – a Boris Kollár.

Zmena ťažiska

Nič z toho by nebolo možné, ak by Matovič ostal najsilnejšou a najaktívnejšou postavou koalície. Lenže neostal… Chýbali mu dôslednosť, prezieravosť, stratégia. Ukázalo sa to už minulý rok pri voľbe generálneho prokurátora, ktorá mu celkom ušla. Zamestnával ho boj so Sulíkom.

Mimochodom, podobné „výsledky“ sme videli pri každom z jeho veľkých nápadov. Na jar vo veľkom štýle oznámil novú prioritu: revolučné zvyšovanie prídavkov na deti. V stovkách eur mesačne. Potom vychladol a presedlal na inú prioritu (štátna lotéria).

V pondelok sme si prečítali, že úrady plánujú zvýšiť, resp. valorizovať prídavky na deti z 25,50 na 25,88 eur. Rodiny si prilepšia o 38 centov na dieťa.

Ak si to zhrnieme, Matovič sa po roku konfliktov s partnermi prepracoval do pozície nie veľmi rešpektovaného koaličného maskota. Ako kedysi Danko.

Jedným z dôvodov je aj to, že nemá politický obsah. Ani konzervatívny (ako sa poniektorí obávali), ani rozvojový a už ani protizločinecký. V jeho ponuke bolo málo politiky a pretlak osobných sporov.

Ak si od lídra Obyčajných odrátame jeho nenávisť k Ficovi (Dankovi, Sulíkovi… zoznam je bohatý), vo výsledku rovnice bude hodnota blízka nule. Bez Smeru by bol Matovič neviditeľný.

Napokon, to, že Fico s Dankom vyskočili z postele a rastú, je vlastne pre šéfa Obyčajných nielen bolestivá, ale v niečom aj prospešná správa.

Keď naplno zaberú, možno potiahnu aj jeho.

Autor: Dag Daniš