Poslanci slovenskej vládnej koalície schválili Lex Lipšic, ďalší špehovací zákon a vysoké pokuty pre občanov vracajúci sa z červených krajín, čo nedodržia karanténu

SLOVENSKO: Mobilný operátor bude môcť spracúvať lokalizačné údaje bez súhlasu účastníka, napríklad pri zasielaní varovných SMS správ.

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili novelu zákona o prokuratúre spolu s niekoľkými pripomienkami, ktoré navrhovala zapracovať prezidentka Zuzana Čaputová, keď zákon vrátila parlamentu. Generálny aj špeciálny prokurátor po uplynutí alebo zániku funkcie bude môcť ostať prokurátorom generálnej prokuratúry.

Poslanci zároveň zo zákona vypustili vetu o možnosti navrhnúť odvolanie špeciálneho i generálneho prokurátora, ak funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne. Zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.

Podľa opätovne schválenej novely sa o funkciu šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR môžu uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi.

Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Špeciálnym prokurátorom by sa už nemusel stať len prokurátor GP.

Uchádzačom o funkciu generálneho i špeciálneho prokurátora bude môcť byť občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Vyžadovať sa bude od neho aspoň 15-ročná prax v právnickom povolaní. Podmienkou má byť aj bezúhonnosť. Kandidát na špeciálneho prokurátora bude musieť mať odbornú justičnú skúšku.

Kandidátov na šéfa GP i špeciálneho prokurátora by mohli navrhovať poslanci NR SR a aj minister spravodlivosti, verejný ochranca práv, Rada prokurátorov SR, profesijná organizácia právnikov i právnické fakulty a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV).

Špeciálneho prokurátora mohol doteraz voliť a odvolávať parlament na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania. Hlava štátu by si pred rozhodnutím o odvolaní generálneho prokurátora mohla vyžiadať stanovisko rady prokurátorov, ktoré by mala predložiť do siedmich dní.

Generálny i špeciálny prokurátor by podľa schválených úprav nemohol vykonávať posledné dva roky pred vymenovaním funkciu prezidenta SR, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, štátneho tajomníka, predsedu samosprávneho kraja, primátora, starostu či verejného ochrancu práv.

Uchádzačov na post špeciálneho i generálneho prokurátora by mal ešte pred voľbou v parlamente verejne vypočúvať ústavnoprávny výbor za podobných podmienok ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov.

„Voľba generálneho prokurátora bude historicky po prvýkrát otvorená a transparentná,“ reagoval na opätovné schválenie novely podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO) v stanovisku, ktoré zaslalo hnutie OĽANO.

„Som presvedčený, že väčšia konkurencia a verejné vypočutie kandidátov zabezpečí taký kvalitný výber, ktorý Slovensko posunie k skutočne právnemu štátu. To znamená k takému, v ktorom si budeme pred zákonom rovní všetci, bez výnimky,“ dodal.

Poslanci opätovne schválili novelu zákona o elektronických komunikáciách

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR bude môcť získavať od operátorov telefónne čísla ľudí, ktorí sa nachádzali v „červených“ krajinách. Poslanci v stredu prelomili veto prezidentky a schválili novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorou sa mení aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Novela tiež hovorí, že pokuta za nedodržanie izolácie a karantény po návrate na Slovensko z „červenej“ krajiny má byť do výšky 5000 eur. Hlava štátu už avizovala, že v prípade prelomenia jej veta sa chce obrátiť na Ústavný súd SR.

„Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto sa v čase krízovej situácie nepodrobí opatreniam, a to nariadenej izolácii alebo karanténnym opatreniam súvisiacim so vstupom na územie SR v spojitosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby,“ píše sa v návrhu novely.

Za tento priestupok má hroziť pokuta do výšky 5000 eur. Uložiť ju má príslušný orgán verejného zdravotníctva. Nová úprava má umožniť dodatočnú kontrolu osôb, ktoré sa majú prihlásiť pri príchode z takzvanej „červenej krajiny“.

„Cieľom návrhu zákona je, aby podnik poskytoval Úradu verejného zdravotníctva SR telefónne čísla zákazníkov, ktorým boli zaslané SMS, lebo sa nachádzali v nebezpečnej krajine a vrátili sa v určenom čase na Slovensko, a zároveň v rámci všeobecnej súčinnosti spracúvať a poskytovať ÚVZ SR anonymizované dáta aj bez súhlasu dotknutých osôb,“ uviedli predkladatelia.

Operátor by tak mohol spracúvať lokalizačné údaje bez súhlasu účastníka, napríklad pri zasielaní varovných SMS správ.

Novela upravuje aj rozsah údajov, ktoré operátori môžu spracovávať bez súhlasu účastníka. Okrem telefónneho čísla by mohli „v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas spracúvať prevádzkové údaje v rozsahu identifikácie prihlásenia účastníka do siete v stanovenom čase i lokalizačné údaje účastníka aj bez súhlasu dotknutého účastníka“.

ÚVZ by mohol tieto údaje zbierať, spracúvať a uchovávať najdlhšie po dobu do 60 dní, pričom po uplynutí tejto lehoty má údaje bezodkladne zničiť.

„Úrad verejného zdravotníctva SR je oprávnený tieto údaje získavať len s cieľom zabránenia vzniku a šírenia pandémie alebo nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby,“ píše sa v materiáli.

ÚVZ bude musieť predložiť parlamentnému ústavnoprávnemu výboru report, ako s údajmi narábal. Účinnosť by mala novela nadobudnúť dňom jej vyhlásenia.