Prezident Inštitútu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov: Predikcia, čo sa stane v nasledujúcich 20 rokoch

Stáhnout PDF

Sledujte nás na Telegramu: 👉  @cz24news

Starý svetový poriadok, ktorý už nikto nespochybňuje, sa stáva minulosťou. Čo ho však môže nahradiť? Ako bude vyzerať svet, ktorý už nebude unipolárny? Aká bude úloha a miesto Ruska v ňom? Na tieto otázky odpovedal akademik Alexander Dynkin, prezident Inštitútu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov (IMEMO RAN), ruským novinám Komsomoľskaja Pravda

– Alexander Alexandrovič, už ste upozornili, že musíme prejsť od horizontálneho vnímania miesta Ruska vo svete k vertikálnemu, poludníkovému: spoločný priestor nie od Lisabonu po Vladivostok, ale od Murmanska po Šanghaj. A že nová bipolarita naznačuje, že každý pól to nie je jedna krajina, ale celé skupiny krajín a aliancie. Ako sa dajú tieto póly označiť?

– Jednoducho povedané. Jednou z nich sú Rusko a Čína a viaceré krajiny, ktoré sú veľmi zdržanlivé voči politike opačného pólu a nezavádzajú sankcie voči Rusku. Povedal by som, že India, Turecko, Spojené arabské emiráty a Vietnam patria medzi najväčšie krajiny, ktoré patria do tejto kategórie. Opačným pólom sú krajiny NATO plus Japonsko a nová politicko-vojenská aliancia AUKUS.

– Vytvoriť spoločný priestor s Európou nebolo možné predovšetkým preto, že Západ je organizovaný v prísnej vertikálnej hierarchii na čele so Spojenými štátmi. Je možné, aby si v novom bloku boli všetky krajiny skutočne rovné a rešpektovali svoju suverenitu a identitu?

– Rusko malo určité zámery stať sa súčasťou Západu, pripojiť sa k západným štruktúram, čo sa dialo v 90. rokoch a čiastočne aj začiatkom roka 2000. Ale pod jednou podmienkou: zachovanie národnej suverenity v otázkach bezpečnosti a obrany. A to sa ukázalo ako nemožná dilema: buď sa vzdáte svojej suverenity, alebo nevstúpite. Naša politická elita to nepochopila hneď, a keď to pochopila, prirodzene sa rozhodla: nevstúpiť. Ak hovoríme o vznikajúcom opačnom póle, tu už taká zjavná hierarchia nebude, pretože je v rozpore so snahou týchto krajín zachovať si svoju suverenitu. Takže tu môžeme samozrejme hovoriť o nočnej more amerických strategických plánovačov – dvojitom zadržiavaní Ruska a Číny. Ešte pred štyrmi alebo piatimi rokmi sa o tom otvorene písalo. Dnes k tomu viedla nešikovná politika USA. Jadrom tohto protipólu budú, samozrejme, Rusko a Čína, ale s pomerne mnohotvárnymi vzťahmi, vrátane bezpečnostných otázok, s ďalšou skupinou krajín, vrátane krajín ODKB.

– Je zrejmé, že Západ na čele so Spojenými štátmi sa bude snažiť udržať si svoj monopol vo svete všetkými prostriedkami vrátane sily. Bude ekonomická sila Číny a vojenská sila Ruska stačiť na to, aby sa postavila proti druhému pólu, ak dôjde k otvorenému mocenskému konfliktu?

– Dúfam, že k tomu nedôjde, pretože na svete sú dve krajiny, ktoré sa môžu navzájom zničiť do 20 minút, a to sú Rusko a Spojené štáty. Koncepcia jadrového odstrašovania pretrváva a nikto zatiaľ neprejavil úmysel ju zničiť. Koncepcia spočíva v tom, že každá strana nemá motiváciu uskutočniť prvý odzbrojujúci úder a stáva sa to nemožným – odvetný úder vždy dobehne agresora. Vzhľadom na približne rovnakú úroveň strategických zbraní medzi Ruskom a Spojenými štátmi a hospodársku silu Číny je to dosť.

– Čo nahradí globalizmus, ktorý je postavený na vedení a pravidlách Západu?

– Globalizácia sa meria tokom tovaru, kapitálu, ľudí a informácií. Toky tovarov a kapitálu sa po pandémii vo všeobecnosti vrátili na úroveň spred pandémie. Toky ľudí a informácií sa neobnovili. A to je do veľkej miery znakom toho, že inštitúcia globálneho riadenia sa rozpadla. To znamená, že globalizácia dnes zostáva bez globálneho riadenia. Od začiatku 21. storočia Američania odstúpili od 16 veľkých dohôd a zmlúv o kontrole zbrojenia, o klíme, o svetovom hospodárstve, zničili WTO a teraz aj Arktídu. Rozhodli sa, že sú najsilnejší a podľa Darwina budú víťazmi, a preto tieto inštitúcie nepotrebujú. Globálne problémy však nikam nezmizli – pandémie, klíma, dekarbonizácia, migrácia. Číňania o tom veľa hovoria, takže nezápadný pól vytvorí vlastné nástroje globálneho riadenia, ktoré budú zahŕňať ŠOS (Šangajská organizácia spolupráce), BRICS, Eurázijskú hospodársku úniu a všetky ostatné nové inštitúcie. Veľký počet krajín sa chce pripojiť k BRICS a ŠOS, takže sa vytvorí dualita nástrojov globálneho riadenia.

– A čo existujúce medzinárodné organizácie, napríklad OSN, ktoré, ako sme videli, často hrajú najmä v záujme Západu?

– Taká organizácia, akou je OSN, by sa podľa môjho názoru mala zachovať. Náš minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na nedávnych Primakovových čítaniach hovoril o potrebe rozšíriť členstvo v Bezpečnostnej rade OSN. Ale s výhradami voči členstvu Nemecka a Japonska, ktoré by Bezpečnostnej rade nepriniesli žiadnu pridanú hodnotu, pretože na rozdiel od Indie a Brazílie nemožno povedať, že majú plnú suverenitu.

– Čína a Rusko sú jadrom nového pólu. Čo možno konkrétne povedať o možnej úlohe Indie, Blízkeho východu a Turecka pri formovaní novej architektúry svetového poriadku? Ako by sa mohli na tom podieľať?

– Lídri týchto krajín, odborníci radi používajú termín “multipolarita”. Za touto formuláciou sa podľa môjho názoru skrýva zámer zaujať vyčkávací neutrálny postoj s väčšími sympatiami pre jednu alebo druhú stranu v závislosti od aktuálnych národných záujmov. Myslím si, že táto situácia bude ešte nejaký čas pretrvávať. Potom sa začnú objavovať ostrejšie rozpory, ktoré budú do veľkej miery závisieť od pozície Spojených štátov: ak zvýšia tlak na tieto takpovediac neutrálne krajiny, samozrejme, priorita suverenity bude pre ne dôležitejšia a priblížia sa k Rusku a Číne.

– Takže výhoda “sedieť na dvoch stoličkách” skôr či neskôr zmizne a vývoj ich prinúti pridať sa k jednej zo strán?

– Áno, to je vo všeobecnosti pravda. Nemožno však robiť analógiu medzi súčasnou studenou vojnou a studenou vojnou v druhej polovici dvadsiateho storočia. Súčasná studená vojna bude podľa môjho názoru asymetrická. Treba to jasne vidieť a chápať, pretože počas prvej studenej vojny hospodárske vzťahy medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi prakticky neexistovali a Čína bola stále nerozvinutou krajinou. Dnes je situácia iná. Áno, Spojené štáty opustili desiatku najväčších obchodných partnerov Ruska, ale Čína je od nich a od Európy stále veľmi závislá. Stačí povedať, že kombinovaná obchodná bilancia Číny a Spojených štátov s Európou je jeden a pol bilióna dolárov. Číňania znižujú objem svojich aktív v amerických štátnych dlhopisoch, ale robia to plynule. Zatiaľ čo nedávno predstavovali 1,2 bilióna USD, pred mesiacom to bolo 925 miliárd USD. Psychologická hranica bilióna bola prekročená smerom nadol, ale okamžité stiahnutie Číny z amerických aktív je spojené s nestabilitou v čínskom aj americkom finančnom systéme. To isté platí aj pre obchodné burzy. Bude tu teda existovať asymetria. Čína je zjavne nútená do technologickej konfrontácie so Spojenými štátmi, zvyšuje s nimi ideologickú konfrontáciu, najmä po 20. zjazde ČKS, ale nebude to slepé opakovanie prvej studenej vojny, keď existovali dva zjavné tábory. Konfigurácia bude zložitejšia.

– A čo sa týka času, je to dostatočne dlhé obdobie?

– Myslím, že sa to natiahne na 10-20 rokov. Proces vstupu do ŠOS, BRICS je taká vec, ktorá sa nedá urobiť mávnutím čarovného prútika. Je to proces, dlhé obdobie rokovaní, každý má svoje záujmy, je to veľmi náročná práca, do ktorej by sa mala naša diplomacia naplno zapojiť.

– Na nedávnej konferencii “Cesty zväzového štátu” v Kaliningrade ste navrhli vytvoriť tam fórum “Baltská platforma” podľa vzoru Petrohradského hospodárskeho fóra. Prečo je nová platforma potrebná a aké úlohy by nám umožnila riešiť?

– Pobaltské štáty sa teraz voči Rusku správajú veľmi vyzývavo. Fínsko, ktoré bolo dlho neutrálne, sa rozhodlo vstúpiť do NATO, rovnako ako Švédsko. Najhorúcejšie hlavy v pobaltských krajinách začínajú vyhlasovať, že Baltské more je morom NATO. Tomu by sa malo zabrániť. Máme veľké záujmy v Baltskom mori, predovšetkým v Kaliningrade a v námorných prístavoch v Ust-Luge a Petrohrade. Musíme vytvoriť platformu, ktorá by ukázala, že Rusko má v tomto regióne stále svoje záujmy, a táto platforma by bola nástrojom našej “mäkkej sily”. Na začiatok by sme si mali vybrať témy, ktoré sú zaujímavé pre všetky pobaltské krajiny, napr. ekológiu. Alebo si spomeňte, že sa veľa hovorilo o tom, že na dne Baltského mora je množstvo munície, ktorú potopil Wehrmacht počas ústupu počas vojny. Teraz už o tom nikto nehovorí, všetci zabudli. Je potrebné otvárať takéto témy, mohli by mať verejný ohlas. Reálne zmýšľajúci ľudia v pobaltských krajinách by sa mohli najprv, možno online, zúčastniť na diskusii o týchto problémoch a potom prísť na túto platformu do Kaliningradu.

– To znamená, že je potrebné postaviť sa proti pokusom pobaltských štátov zablokovať naše okno do Európy, ktoré vyrezal Peter Veľký?

– Samozrejme. Západ sa tam chystá vytvoriť sanitárny kordón proti Rusku, čo je neprijateľné.

AUTOR: Dmitrij Stešin

ZDROJ

Překlad: HSP

Upozornění: Tento článek je výlučně názorem jeho autora. Články, příspěvky a komentáře pod příspěvky se nemusí shodovat s postoji redakce cz24.news. Medicínské a lékařské texty, názory a studie v žádném případě nemají nahradit konzultace a vyšetření lékaři ve zdravotnickém zařízení nebo jinými odborníky.