Protislovenský, zahraničný agent Naď v tichosti odstúpil vojenské letisko Sliač američanom! Pekelné následky pre Slovensko

SLOVENSKO: Slovensku zrejme hrozí ďalší „dočasný“ pobyt cudzích vojsk na vlastnom území, lebo sa nájdu Lajčákovia či Korčokovia, ktorí zdôvodnia nevyhnutnosť ich prítomnosti na našom území.

Ľudia sú celosvetovo vystavení tlakom na zmenu svojich postojov k minulosti. Deje sa tak prostredníctvom „nových vedeckých zistení“, ktoré sú v podstate prekrúcaním historických udalostí. Majú za cieľ zlepšiť podmienky na presadzovanie vplyvu upadajúceho liberalizmu. Krkolomnosť ich zvratov je neuveriteľná. Z agresorov robia obete, z obetí zas agresorov. Milióny mŕtvych a biliónové materiálové škody vo vojnách sú im ľahostajné. Povýšenectvo s akým hľadia na ľudí už dávno prekročilo hranicu pohŕdania.

Pravda, príčina tkvie aj v ochote ľudí akceptovať ich propagandu. Rozbehla sa napríklad kampaň na podporu „nového“ chápania príčin vzniku druhej svetovej vojny. V nemeckom návrhu, ktorý bol odhlasovaný v Európskom parlamente v decembri 2019, je za začiatok vojny označená rusko-nemecká dohoda z 23. 8. 1939, známa ako Pakt Ribbentrop – Molotov. Ignorujú zmluvu Nemecka s Poľskom z roku 1934, ktorá počítala s rozdelením Slovenska medzi Poľsko a Maďarsko, aj mníchovskú zradu zo septembra 1938, kde Anglicko a Francúzsko hanebne obetovali ČSR Nemecku, len aby zachránili svoje sebecké ilúzie. Odmietajú priznať anglicko-francúzsko-ruské rokovania z augusta 1939. Tie isté nátlakové postupy, ktoré používali vtedy, robia aj dnes. Rovnako ako vtedy, aj dnes existujú vodcovia, ktorí sa spoliehajú na klamstvo a mystifikáciu v nádeji, že občan je len bezduché blato, ktoré sa dá tvarovať do podoby aká sa im práve hodí. Svoje zámery realizujú postupnými krokmi, kedy svojej vôli podrobujú, nie hneď celok, ale jeho parciálne objekty a právomoci. Sú trpezliví, vytrvalí a spoliehajú na to, že čas pracuje pre nich.

Kto dosadil do funkcií „štátnikov“ – Lajčáka, Korčoka a Naďa? 

V mieri chceme žiť, hlásajú vehementne všetci ich politici. Mnohí poslucháči im radi uveria. Ak je to naozaj pravda a nie sú pokrytci, mali by podľa toho aj konať a neprovokovať protistranu skutkami, ktoré prinášajú opačný výsledok. Nemali by ľudí klamať či zavádzať ani odpútavaním ľudskej pozornosti na falošný či zástupný cieľ. Aj v dobrom úmysle zverejňované udalosti, napríklad pod názvom „Sulíkove elektrárenské čachre“, či „Odtajnenie spisu o najväčšej vojenskej leteckej tragédii“, môžu poslúžiť na odpútanie pozornosti, aby sa v tichosti dokončilo odstúpenie vojenského letiska Sliač, Američanom.

V roku 2017 minister zahraničných vecí (MZV) Lajčák, nominant Smeru, ponúkol naše letisko Sliač, Američanom. Lenže minister obrany (MO) Gajdoš sa postavil proti a odporom vzbĺknutej verejnej mienky bola ponuka odsunutá do politickej čakárne. Dnešný MZV Korčok tiež ide v Lajčákových stopách, len s tým rozdielom, že ho kolega z MO Naď, už podporuje. Aby nie, veď ten podporoval aj Lajčáka, keď označil za výbornú správu, že sa náš najsilnejší spojenec rozhodol investovať do leteckých základní na Slovensku. Vraj ušetrí zdroje ministerstva obrany a týmto projektom sa zvýši naša bezpečnosť a obranyschopnosť. Ako vidíme, peklo svojich podporuje a čertíkovi sa to oplatilo. Aj keď s trojročným meškaním, ale je ministrom. Ešte neveríte kto nám dosadzuje štátnikov? Zabúdame na múdrosť ukrytú v porekadlách? Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina! Nevidíme oči kolúce prepojenia. Veď menovaní páni reprezentujú politické strany, ktoré si vybrali práve tí voliči, ktorí mier vo svete so silnými emóciami naozaj požadujú. Keď sa však na mapu pozrú racionalisti, iste im v hlave blysne otázka: Aké „mierové“ ciele môže sledovať cudzie vojsko na letisku takom vzdialenom od materského štátu, ako slovenský Sliač?

Pekelné následky pre Slovensko

Vojaci v žiadnom štáte neplánujú bezcieľne. S akým zámerom idú USA podporiť sliačske letisko a prečo obaja naši MZV vystupujú voči nim tak ústretovo? Tu nejde len o naše letiská. Ak si pozrieme územie Pribaltiky, Poľska, Maďarska či Rumunska je toho oveľa viac. Niekde sa v „záujme mieru“ upravujú letiskové plochy, inde sa zvyšujú kapacity skladovacích priestorov, zvyšuje odolnosť, modernizuje elektronika a podobne. Všade sa však nastoľuje vôľa investora a likviduje miestna zvrchovanosť. Tak bude možné zaistiť priamu a nekontrolovateľnú leteckú prepravu domov. Keďže si USA prisvojili právo na prvý jadrový úder, tieto rozhodnutia sú veľmi závažné pre všetky spolupracujúce štáty. V rámci propagandistických vykrúcačiek sa vždy nájde primeraná fráza na vysvetlenie agresívnych avantúr typu „humanitárne bombardovanie“ či hŕba iných.

Ale, akcia plodí reakciu a tak by si naši „mierotvorcovia“ a ich propagandisti mali spomenúť na ono biblické … beda vám zákonníci, farizeji, pokrytci… Kto si čo zaseje, to bude žať. Žiaľ v našich prípadoch „demokraticky“ rozhoduje pár hazardérov, podporovaných húfom naivných romantikov, o celom mlčiacom občianstve. Následky môžu byť pekelné a nádej, že sa tak nestane, je v cudzích rukách. Podivné je, ako predstavitelia politických strán skrývajú svoju pravú tvár. Navzájom sa síce osočujú, ale očividne napĺňajú tie isté ciele, len v rozličných koalíciách. Ako ľahko klamú ľudí svojimi prázdnymi frázami, keď sa vo voľbách oháňajú záujmami národa. V akej beznádeji sa nachádzajú voliči, keď dôverčivo berú ich slová a podporia aj tých, čo dané slovo nikdy nerealizujú.

Keď sa na mapu pozrú racionalisti, iste im v hlave blysne otázka: Aké „mierové“ ciele môže sledovať cudzie vojsko na letisku takom vzdialenom od materského štátu, ako slovenský Sliač? 

Aká je vlastne história letiska Tri Duby – Sliač

Má veľmi výhodnú polohu a chtiac-nechtiac je nepreferovaným symbolom slovenskej samostatnosti. Začiatky histórie lietania na dnešnom letisku Sliač začali v polovici 30-tych rokov minulého storočia. Na polia a lúky obcí Badín, Hájnik a Veľká Lúka chodievali, po zobratí úrody a sena, cvičiť piloti leteckého pluku z Piešťan. Prvé vojenské lietadlá tam pristáli už 15.júla 1935. Nástup nacistov k moci v Nemecku v roku 1933 vyvolal aj opatrenia k obrane ČSR. Jedným z nich bola aj akcia “Tisíc pilotov republike“. Po dohode s vlastníkmi pozemkov bola plocha nazvaná podľa blízkeho majera Tri Duby, schválená ako trvalá na účely letectva a 20.apríla 1936 erárom odkúpená. Tu bola otvorená aj prvá letecká škola v rámci zmienenej akcie „Tisíc pilotov republike“, ktorej absolventi boli odosielaní k vojenským leteckým útvarom. Začala výstavba potrebných objektov. Letisko dostalo oficiálne pomenovanie „Letisko Zvolen“. Postupne sem prenikala i civilná letecká doprava. Prvý civilný let z tohto letiska uskutočnil Ing. František Novák v auguste 1936 na trati Tri Duby-Bratislava a späť. Pre civilnú leteckú dopravu bola 21. 6. 1939 zriadená Slovenská letecká spoločnosť s rozhodujúcim podielom štátu. Od mája 1942 bolo letisko opäť premenované na letisko „Tri Duby“ 16. augusta 1943 bola tam z Trenčína presunutá letecká škola Slovenských vzdušných zbraní, ktorá musela v Trenčíne uvoľniť priestory pre firmu Mráz, na montovanie nemeckých lietadiel. Ďalej tu boli dielne, Školná letka, Technická letka, Letecký študijný ústav a iné jednotky. Prebiehal tam výcvik výsadkárov, tzv. Padákových strelcov.

Strategické letisko

Najslávnejším, aj keď mnohými spochybňovaným obdobím letiska, bol rok 1944. Na ňom sa odohrávali najdôležitejšie počiny prípravy a priebehu SNP. Letisko predstavovalo prvé slobodné územie v nepriateľskom obkľúčení. Už 29. augusta 1944 bola zo všetkých miestnych lietadiel zostavená prieskumno-bombardovacia Kombinovaná letka. Vykonala 350 bojových letov. Zostrelila 7 nepriateľských lietadiel, zničila 39 guľometných a 21 mínometných hniezd, 16 nákladných vozňov, 2 lokomotívy. Na nepriateľské zostavy zhodila 560 trhavých bômb. Zo začiatku bola jedinou leteckou podporou pre pozemné povstalecké jednotky. Sovietske velenie vytvorilo vzdušný most na zásobovanie povstalcov, ktorým bolo na letisko Tri Duby prepravené 2074 osôb, 351 ton vojenského materiálu. Zo Slovenska bolo odvezených 818 osôb, z toho 698 ranených. Cez letisko bola postupne prepravená aj 2.čs.samostatná paradesantná brigáda, ktorá síce nepôsobila v SNP ako samostatný bojový zväzok, ale bola zasadzovaná po jednotkách, hneď po prepravení, na kritické úseky. To povstaleckému veleniu významne uľahčovalo stabilizovať situáciu na kritických úsekoch fronty. V dobe od 17.septembra do 25.októbra 1944 tu pôsobil aj 1.čs.stíhací letecký pluk, ktorý za 40 dni vykonal na prospech povstalcov 563 bojových vzletov. Zostrelil 13 lietadiel, zhodil 623 bômb. Zničil 199 nákladných a 21 osobných nepriateľských aut, 10 železničných vagónov, 11 tankov a inú techniku. Pluk síce pôsobil prevažne z poľného letiska Zolná, ale lietal aj z Troch Dubov. Už v prvých dňoch povstania na letisko Tri Duby prileteli vojenské misie Veľkej Británie, USA a ZSSR. Pokiaľ prvé dve, dosť početné, mali prevažne spravodajský charakter a pre povstalcov spôsobovali problémy so všestranným zabezpečovaním, vrátane ich ochrany, tak menej početná vojenská misia ZSSR bola pravidelne prítomná na bojovej línii, operatívne riadila prilietajúcu materiálnu pomoc i odsun ranených a koordinovala potrebnú súčinnosť. V tej veľmi napätej dobe zaistila aj bezpečný odvoz slovenského zlatého pokladu a dvoch zajatých slovenských generálov Jozefa Turanca a Ferdinanda Čatloša do ZSSR ako aj celá skupina Benešových revízorov.

Hrozí „dočasný“ pobyt cudzích vojsk na území Slovenskej republiky

Letisko zabezpečovalo rozhodujúce dopravné spojenie povstalcov so svetom. Bolo opakovane bombardované a opäť opravené. Aj preto si zaslúžilo čestný názov „ Letisko SNP Tri Duby“. Po oslobodení, už od 21. marca 1945, bola na letisku obnovená prevádzka. Okrem vojenskej prítomnosti tu prebiehal aj rušný civilný život zameraný na civilné bezmotorové i motorové lietanie a parašutizmus. Letisko bohužiaľ zažilo aj negatívne obdobie, keď tu v rokoch 1968 -1991 malo svoju základňu letectvo sovietskej Strednej skupiny vojsk. V rámci 23 ročnej “dočasnosti“ tu pôsobilo okolo 7000 sovietskych vojakov a následky na životné prostredie odstraňujeme dodnes. Po ich odchode bolo letisko vrátené čs. vojenskému letectvu. Od 1. januára 1991 sa Sliač stal medzinárodným letiskom so zmiešanou civilnou a vojenskou prevádzkou. Po veľkej rekonštrukcii sa letisku predĺžila vzletová a pristávacia dráha na 2400 metrov a v medzinárodnej klasifikácii sa povýšila jeho kategorizácia z 8 na triedu10. V r.2012 ho bez problémov otestoval aj americký strategický bombardér B-52. Od tej doby si naň robia zálusk plánovači Pentagonu. Ešte v decembri 2019 ministerstvo obrany vypovedalo zmluvu štátnej spoločnosti Letisko Sliač a keď nie ináč, tak tam chystá umiestniť v USA nakupované výbehové, ale zato riadne predražené stíhačky F-16, pre ktoré z hľadiska potreby obrany nášho vzdušného priestoru, sotva nájde racionálne využitie. Berúc do úvahy historické skúsenosti hrozí nám zrejme ďalší „dočasný“ pobyt cudzích vojsk, lebo sa nájdu Lajčákovia či Korčokovia, ktorí zdôvodnia nevyhnutnosť ich prítomnosti na našom území. Zobuďme sa a nedovoľme ľahkovážnym dobrodruhom, opakovať staré chyby v hrozivej situácii, kedy sa aj členské štáty NATO, v súperení o suroviny, navzájom vojensky ohrozujú.

Autor je predseda klubu trenčianskych historikov SHS

JÁN DIBALA