Všetky kroky, ktoré robí
Boris Kollár, sú mierené na jeho ochranu. To je evidentné. On chce byť aj panna, aj chce byť kus pomilovaný, pretože potrebuje byť v tej koalícií, koalícia je pre neho záchrana. Keby v koalícií nebol, tak ho zatvoria. On to presne vie. Ako ústavný činiteľ, ako predseda parlamentu má veľkú ochranu tým, že je druhý najvyšší ústavný činiteľ tohto štátu. K Žilinkovi, ja Žilinku nepoznám a Žilinka nepomohol nikomu z opozície. Žilinka pomohol Pčolinskému, pomohol Tódovej. Ja zatiaľ neviem, že by Žilinka prijal nejaké kontroverzné rozhodnutie…
Generálny prokurátor Maroš Žilinka robí podľa koalície kontroverzné veci: išiel do Moskvy, podpísal tam zmluvu o spolupráci s ruskou generálnou prokuratúrou, k zmluve DCA podal tridsaťpäť výhrad… Rozhodne sa koalične nespráva.
To ma netrápi. Ja len hovorím, že my sa nemôžeme tváriť, aby neboli teda pochybnosti o tom, že by Žilinka bol nejaký opozičný nominant, to tak nie je. Jeho nominovalo hnutie SME RODINA, my sme ho podporili, preto získal strašne veľa hlasov. My to dnes neľutujeme, ale aby bolo úplne jasné, my ho vôbec nevnímame ako človeka, ktorý by mal pomáhať opozícií. Ja si myslím, že on je predovšetkým prirodzene sám sebou, je rusofil, ja si to myslím, pretože keď sa na neho pozriete, to sú tie klony, tí Čarnogurskí, všetci rovnako vyzerajú, starý
Čarnogurský, mladý Čarnogurský, Procházka, všetci sú ako cez kopirák, podľa mňa aj povahovo. U neho je pravdepodobne prirodzené nejaké rusofilstvo, čo je mi sympatické. Preto som sa zasmial, keď mu začali vyčítať jeho cestu do Moskvy, že čo na tom, preboha, je, však nech ide. Ja som tiež išiel ako jediný spoločne s českým prezidentom Zemanom na oslavy víťazstva nad fašizmom do Moskvy v roku 2015, keď to všetkým zakazovali a že majú výhrady? No a je logické, že k takej dohode ako DCA má mať výhrady aj a predovšetkým generálny prokurátor. Trápne bolo, že ho nenechali v parlamente hovoriť. Ale zase vidíte, my sme to boli, ktorí prišli a povedali, poďme prečítať vystúpenie Žilinku v parlamente. Prečo to neurobila SME RODINA?
Keď sa dalo hlasovať, či môže predniesť generálny prokurátor svoje výhrady, Boris Kollár ukázal svojmu poslaneckému klubu, nech mu to neumožnia a plénum parlamentu to stoplo. Boris Kollár potopil vlastného nominanta.
To je tam úplne bežné. Ja znovu opakujem, Boris Kollár hrá hru o svoje prežitie, keď bude potrebovať Žilinku, tak ho vyžije, keď ho nebude potrebovať, tak ho potopí…
Bez Maroša Žilinku by bol bezbranný, respektíve koalícia by mala oveľa väčšiu šancu držať ho pod krkom.
Uvedomme si jednu vec, že zvolenie nového generálneho prokurátora je veľmi komplikované. Žilinka, napriek tomu, že nám nepomáha, je tam a robí si svoju robotu. My ho vnímame ako vcelku neutrálneho človeka. Pokiaľ ide o štátne zastupiteľstvo, základný charakter, základná črta generálnej prokuratúry je upravená v ústave. Na úpravu by bola potrebná ústavná väčšina a na to tento parlament nemá. No a tie ich persóny, ktoré sa k tomu vyjadrujú, to je čistá katastrofa. Keď ja vidím toho Baránika, to treba urobiť klub Baránik, Matovič, Pročko, Tabák, to je hviezdna rota. Každopádne si myslím, že Žilinku potrebuje Boris Kollár, takže to neprejde.
Takže to neprejde? Neprejde ani zrušenie paragrafu 363?
Chvalabohu, že to neprejde. Mne to vôbec nepripadá zvláštne. Vždy tam tá 363 bola. Zaujímavé, že nekričali, keď ju použil na podporu Tódovej, vtedy to nikomu nevadilo.
Vtedy to bolo v poriadku, ako inak. Dobre, poďme teraz k ďalšej veci. Všetci očakávajú referendové otázky. Hovorí sa predbežne o troch, nie sú ešte celkom jasné. Myslím, že to pustil na verejnosť Pellegrini, že jedna bude o zastropovaní dôchodkového veku na šesťdesiatštyri rokoch, ďalšia o predčasných voľbách a tá tretia sa asi bude týkať obsahu zmluvy DCA. Kedy budú otázky o predstavené?
K tomu viem aj bližšie niečo povedať.
Čoho sa my musíme vystríhať, je, aby sa nám nestalo, že prezidentka dostane akýkoľvek motív na podanie otázok na Ústavný súd. Lebo prezidentka, keď taký motív dostane, tak to urobí. Uvedomte si konečne, kto je v Prezidentskom paláci. V Prezidentskom paláci je americká duša. Bodka. Netreba o tom viac pochybovať. V prípade referenda o predčasných voľbách vedela, čo má robiť. V prípade americkej zmluvy vedela, čo má robiť. Ak bude vidieť otázky, ktoré ju budú na toľko vzrušovať, a bude vidieť akúkoľvek drobnosť, ktorá by dala motív, ona to znovu podá na Ústavný súd. A my dobre vieme, že na Ústavnom súde bude rovnaké rozhodnutie aké bolo v prípade predčasných parlamentných volieb. Preto na vážkach teraz meriame každé jedno slovo, ktoré do tej otázky dávame. Môžem Vám potvrdiť, a máte túto informáciu v tomto okamihu naozaj prvý. Pôjdeme do otázky, ktorá bude výnimočná v tom, pokiaľ ide o úpravu ústavy a predčasné parlamentné voľby, že bude priamo viesť k zmene Ústavy Slovenskej republiky, teda že bude možné referendom meniť aj ústavný zákon a vyvolať parlamentné voľby. To je nóvum. A na tomto teraz veľmi intenzívne pracujeme. Prezidentka zase bude vymýšľať. Tak to poďme urobiť tak, ako sa to robilo v súvislosti so zrušením amnestií v roku 2017, keď sa vložilo jedno ustanovenie. Znova sa vloží to ustanovenie, ktoré bude znamenať, že ak ľudia odsúhlasia v referende túto zmenu ústavy, tak táto zmena ústavy bude automaticky znamenať skončenie ôsmeho volebného obdobia. Čiže ľudia nebudú hlasovať v referende v prvej otázke len o zmene ústavy, ľudia budú rovno hlasovať o predčasných parlamentných voľbách. To je nóvum. A robíme na ňom tak, aby, keď to dáme prezidentke, to rovno nehodila na Ústavný súd. Druhá otázka, americká zmluva. My si uvedomujeme, že to je bilaterálna zmluva, na ktorú sa viaže Viedenský dohovor. A mnohí nám hovoria, že len tak nemôžete vypovedať bilaterálnu zmluvu. V poriadku, my to rešpektujeme. Takže tá otázka sa nebude týkať dohody. Ale bude sa týkať prítomnosti amerických vojakov na území Slovenska. A takúto otázku už nemôže prezidentka len tak obísť, pretože my chceme do ústavy zakotviť nové pravidlá, kedy sa na Slovensku môžu nachádzať zahraniční vojaci. Tvrdia všetci, že na túto americkú zmluvu bude treba vždy ešte rozhodnutie Národnej rady. Nech sa páči, tak to budú mať. Budú tam stanovené nové podmienky na prítomnosť amerických vojakov.
Bude sa musieť schváliť ústavnou väčšinou alebo niečo také?
Napríklad. Podmienky na to budú nesplniteľné, teda v danej situácií budú nereálne, pretože nikto za to hlasovať nebude. Tretia otázka. Máme tri sociálne témy, s ktorými pracujeme. Jedna téma je téma minimálnej mzdy, druhá téma je téma, ktorá sa týka príplatkov za prácu v noci a cez sviatky, lebo to znovu bolo okresané a tretia téma, samozrejme, je otázka zastropovania dôchodkového veku. Hoci opäť, tak ako sme inak začali uvažovať v prípade ústavy, úplne inak uvažujeme v prípade americkej zmluvy. Ja ponúkam autorom tých otázok, lebo to urobia právnici, naozaj to musia odobriť ústavní právnici, poďme zakotviť do ústavy nové sociálne právo. Implementujme tretiu generáciu ľudských práv. To je to, čo hovorí aj Strana európskych socialistov, Európska únia, charta sociálnych práv. Poďme sa pozerať na nejaké nové sociálne právo, ja ho teraz úmyselne nebudem pomenovávať . Viete, my musíme byť konkrétni, napríklad bolo výborné, že sme do ústavy dali zákaz vývozu pitnej vody zo Slovenska, dnes nemôžete vyvážať pitnú vodu potrubiami alebo nejakými obrovskými kontajnermi, môžete vyvážať iba v klasických plastových fľašiach. Niečo konkrétne povedať, že poďme zakotviť nové sociálne právo napríklad na bývanie a ďalšie a ďalšie veci, podporu pri bývaní, pri získaní bývania…
No my máme dnes deklarované v ústave, že máme sociálne ekologicky orientované trhové hospodárstvo, ale napríklad za Kaníka je to úplne prázdna floskula.
Sú sociálne práva, ktoré vieme zakotviť tak, že sú priamo vykonateľné, takže uvažujeme aj takto. Toto je rozsah, preto nám to trvá. Budú iba tri otázky, jedna sociálna otázka bude. My len rozmýšľame, čo z tých sociálnych. My chceme ponúknuť partnerom v podstate, tu máte na výber – prvá, druhá a tretia sa bude vyberať z dvoch alebo troch možností, alternatív, poďme sa dohodnúť, my sa chceme dohodnúť so všetkými, s Hlasom, s odbormi, s dôchodcami, so všetkými.
Dobre, ja len k tomuto, existujú také protichodné judikáty alebo protichodné interpretácie, pamätám si rok 1997, kedy malo byť referendum o priamej voľbe prezidenta. Vtedy Ivan Šimko pripravil znenie zákona v paragrafovom znení o priamej voľbe prezidenta a Ústavný súd tesne pred volebným moratórium vyhlásil, že nie je možné prijať paragrafové znenia zákona. Už sa to prelomilo? Takže tento judikát už je prelomený?
Prelomové je rozhodnutie Ústavného súdu k otázke o predčasných voľbách, ktoré vyvolala prezidentka svojim podaním a tam sa o tomto všetkom hovorí. Dnes môžete prijať text ústavného zákona v referende.
Druhá vec, keď hovoríte o tých sociálnych veciach, je jasné ustanovenie v ústave, ktoré limituje referendové otázky v tom, že sa nemôžu týkať rozpočtových vecí a ľudských práv. Príklad, indexácia minimálnej mzdy alebo zastropovanie dôchodkového veku budú mať rozpočtové dôsledky. Ja len, či sa neobávate, že to použijú na podanie na Ústavný súd.
Dopad na rozpočet ako dopadnú
predčasné voľby, samozrejme, že má.
Dvanásť miliónov, preto Vám opakujem, rozmýšľame tak, aby sme prezidentke nedali dôvod podať to na Ústavný súd. Ja prezidentke neverím ani nos medzi očami. Vieme, kto to je. Ona sa ukázala v plnej nahote. A preto to nejaký čas trvá, aj preto prosíme o nejakú mieru trpezlivosti. Nemôžeme len tak niečo vyhodiť, to musí byť prekonzultované, vykonzultované, aj tak musím pripustiť, ja pripúšťam stále päťdesiat na päťdesiat, že ona sa to pokúsi zmariť podaním na Ústavný súd.
Pri referende je problém aj extrémne vysoká miera účasti, lebo päťdesiatpercentná účasť je vysoká. Bežne chodí k voľbám okolo šesťdesiat percent no a, samozrejme, druhá strana bude obštruovať referendum, to znamená, že musí prísť osemdesiatpäť percent ľudí, ktorí chodia k voľbám, aby bolo referendum platné. Bude mať to referendum zmysel?
Ja nikdy nejdem do súboja, ktorý považujem od začiatku za prehratý. Keby sme sa bavili o referende pred štyrmi rokmi, tak to je nezmysel, nemá to žiadny zmysel. Ale bavíme sa o referende v úplne novej atmosfére, ktorá tu nikdy nebola.
Ja viem. To najúspešnejšie, ale stále neplatné malo účasť tridsaťsedem percent. Jediné platné referendum bolo o vstupe do Európskej únie. To referendum, ktoré stopol Ústavný súd v lete 2021, bolo riešené nadstranícky. V petičnom výbore boli zástupcovia strany Hlas, Smer, Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR), Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB), aj zástupcovia dôchodcov – Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS). Aj teraz 26. januára bola pred Prezidentským palácom demonštrácia a okrem Smeru tam boli ľudia zo SNS, teda Andrej Danko, bol tam Artur Bekmatov zo strany Socialisti.sk, bol tam Matúš Šutaj-Eštok zo strany Hlas. Predtým ste mali míting v Rimavskej Sobote, kde bol aj predstaviteľ strany Život – Národná strana Tomáš Taraba. Bude to nadstranícke aj pri plánovanom referende?
My sme si povedali, že hlavným motorom tohto referenda bude Smer, lebo Smer bol aj hlavným motorom minulej petičnej akcie, takže budeme nad tým preberať nejakú kuratelu, ale chcem pozvať všetkých do petičného výboru. Samozrejme, každý bude mať právo byť súčasťou tohto referenda, len mám taký pocit, že máme najviac pary zo všetkých tých opozičných strán, takže tú paru chceme do toho dať, ale my sa chceme dohodnúť na tej sociálnej otázke so všetkými. Tu my nepôjdeme do žiadnych truc podnikov, to nemá žiadny zmysel. Dohodneme sa, garantujem, že sa dohodneme.
Čiže bude ich tam viac, bude aj Život – Národná strana?
Vôbec nám to nerobí žiadny problém, pretože petičný výbor môže mať počet ľudí, ktorý zohľadní záujem všetkých zúčastnených.
Budú tam aj nadstranícke inštitúcie ako Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR)?
Ja by som ich veľmi rád pozval do toho, to ja ale neviem, pretože mne je ťažko hovoriť o tom, v akej situácii je KOZ.
Dobre, chápem, toto sú nadstranícke veci,
Všetkých budeme volať.
V rozhovore pre Zem a Vek ste pripustili, že hnutie Republika je s vami koalovateľná. Vnímajúc však protesty prvého septembra pred Ústavným súdom, tam spoločná demonštrácia nevyšla. Europoslanec a predseda hnutia Milan Uhrík spravil v podstate nejaké fait accompli a pustil informáciu, že prvého septembra budete mať spoločný míting, čo nakoniec nebolo. Štruktúry Smeru to vnímali rôzne. Podľa mojich informácií šesťdesiat percent členskej základne Smeru s tým nemá žiadny problém, nejakí protifašistickí bojovníci alebo časť štruktúr však problém môžu mať. Aj keď bol míting druhého februára pred parlamentom, tak bývalý poslanec Peter Marček Vás osobne pozýval ma míting, ktorý organizovala Republika. Toto je, samozrejme, veľmi horúca téma. Jedna vec je, že či hnutie Republika bola vôbec koalovateľná so Smerom, druhá vec je, že Smer a Republika nebude stačiť, ale bude tam musieť byť tretí, zrejme Hlas. Na sneme 17. novembra ste povedali, že Hlas je pre Vás prirodzený koaličný partner, pre Petra Pellegriniho by však spojenie s hnutím Republika mohlo byť problematické. Väčšina ľudí z môjho okolia si ich vie skôr predstaviť ako stranu SME RODINA, aj keď viem, že politika nie je o sympatiách. A treba zvážiť aj politické náklady takéhoto spojenia, aspoň čo sa týka reakcií médií. U Borisa Kollára by boli asi menšie, ale zároveň by to bol menej estetický pohľad.
Na túto Vašu otázku je pre mňa vždy jednoduchá odpoveď. Každá politická strana ide s nejakou agendou do súboja. Mňa v tomto okamihu vôbec nezaujíma agenda Republiky, je to ich vlastná súkromná agenda, ktorú si robia ako samostatná politická strana. Tak ako Republiku, alebo SaS, alebo kohokoľvek iného nemusí zaujímať naša agenda, ktorú dávame do politiky. My sme strana, ktorá sa snaží držať líniu sociálnej demokracie. Priznávam, že posilňujeme sociálne prvky v našej politike. To je potom úplne jednoduché. Tie strany, ktoré budú mať viac ako 5 percent sa potom stretnú po parlamentných voľbách a začína sa formovať programové vyhlásenie vlády. A potom, čo urobia strany, to viem z vlastných skúseností, je, že každá strana príde a povie: toto sú veci, na ktorých nám záleží a nevieme si predstaviť účasť v tejto vládnej koalícií, pokiaľ to tam nebude. To tak väčšinou býva. My určite chodíme aj sme chodili na rokovania a povedali sme: nevieme si predstaviť oslabovanie zákonníka práce, naopak, chceme sa vrátiť do európskeho štandardu. Nevieme si predstaviť toto, toto a toto ako sociálna demokracia. Sú nejaké línie. A keby sme rokovali s kýmkoľvek vrátane Republiky, Republika by prišla a povedala, že my chceme do programového vyhlásenia referendum o vystúpení z Európskej únie alebo z NATO, my povieme to nie, idem ďalej. Dobre, tak chceme ešte urobiť toto: nebudeme uznávať holokaust, no tak to sa nehnevajte, dovidenia. Ale idem ďalej: chcem zrušiť SNP ako štátny sviatok, no tak dovidenia, nedá sa. Je to veľmi jednoduché. Každý sa pokúša osloviť voliča s agendou, ktorú považuje za atraktívnu a primeranú, pretože je legitímne povedať: chceme referendum o vystúpení z Európskej únie, pretože sme to mali vo Veľkej Británii. Je legitímna agenda referendum o vystúpení z NATO, pretože to raz príde, že niektoré krajiny budú takto uvažovať. Ale to je ich legitímna agenda, nie naša legitímna agenda. Čiže, keď sa stretneme s touto stranou, a niekde sa stretneme so stranami, povieme si, kde nejde vlak, to sa nedá urobiť, lebo stratíte tvár, tak sa s nimi nestretnete vo vládnej koalícií.
Ja to vidím skôr inak. Sú také ostrakizačné vyhlásenia, v ktorých niektoré strany majú uznesenia orgánov strany, že so Smerom a SaS nikdy nepôjde, s Kotlebom tiež nikdy a ani sa nezačali rokovania, veď to od začiatku to tvrdili…
Strana Smer teda nikoho dopredu nevylučuje?
Akože nás
OĽANO chce vylučovať zo spolupráce. Ja sa na tom zabávam, lebo je to banda idiotov a bláznov. Vlastne, vieme, že to OĽANO ani neexistuje, nemá žiadne politické zázemie. Nechajme každého, nech získa 5 percent a sadnime si. Naše línie sú jasné. Sme európsky orientovaná strana, sme socialistická strana a chceme mať silné sociálne prvky pokiaľ ide o ochranu národných záujmov Slovenskej republiky, ale, a samozrejme, sme strana, ktorá je silne protifašistická. Máme tri piliere. Keď tieto tri piliere budeme vidieť rešpektované v programovom vyhlásení vlády, ideme sa baviť. Samozrejme, že môžeme robiť kompromisy, možno budeme mať nejakého partnera, ktorý to ťahá od stredu doprava, ktorý bude mať iný názor na ekonomiku, na hospodárstvo, dobre, tak ideme sa o tom baviť. Ale nemôže mi niekto povedať, že ideme vystúpiť z Európskej únie alebo zrušiť SNP ako štátny sviatok.
Mimochodom, keď hovoríme o SNP, tak v roku 1992 SNR prijala, že to bude štátny sviatok vďaka ad hoc koalícii SDĽ a HZDS, ani jeden poslanec SNS, ani jeden poslanec KDH za to nehlasoval, čiže to je zaujímavé, keď sa vtedajší dorast KDH Milan Krajniak takmer o tridsať rokov neskôr hlási k SNP až tak, že testovaciu kampaň nazve „novým SNP“…
Tá doba sa vyvíja, ja by som nešiel do toho tak spätne. Ja viem, o čo ide, samozrejme. Oni sa už boja teraz, lebo sa boja, že sa dáme dohromady, ako som dal dohromady Danka a Bugára v tej slávnej koalícií v roku 2016. Ale ja som ešte ďaleko od týchto úvah. Mojou úlohou ako predsedu Smeru je vyhrať parlamentné voľby. Bodka. Nič iné ma teraz nezaujíma.
Už ste sa dostali v prieskumoch raz na čelo pelotónu. Ten trend je jasný, strana Hlas stagnuje a Smer stále rastie. Poďme však k ďalšej téme. Slovenská delegácia podpísala vo Washingtone 3. februára obrannú dohodu so Spojenými štátmi. Prečo parlament a prezidentka ignorovali názory kritikov v spoločnosti, keď podľa médií má prítomnosť amerických vojsk negatívnu odozvu – až šesťdesiatštyri percent – medzi našim obyvateľstvom?
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Táto vláda si uvedomuje, že ak nechce byť predmetom kritiky americkej administratívy za zločiny, ktoré pácha, tak musí súhlasiť so všetkým, čo americká administratíva predkladá. Rýchlosť, s akou bola zmluva schválená vo vláde, s akou získala súhlas v parlamente a rýchlosť, s akou ju podpísala prezidentka, je nevídaná. Jednoducho, prezidentka je už na smiech. V tomto prípade už na smiech. Čiže oni sú presvedčení, že týmto si kupujú nejaké odpustky k americkej administratíve, pretože všetko, čoho sa chytia, kazia. Keď som bol predsedom vlády a niečo sa nepáčilo na americkej ambasáde, už ma kontaktovali a toto sa nám nepáči a toto sa nám nepáči. Preto tá odpoveď je veľmi jednoduchá. Oni si kupujú odpustky od Američanov, a to je katastrofa. Obávam sa, že oni sú schopní čohokoľvek. Keby došlo k vojnovému konfliktu ako bol Irak, oni sú schopní tam poslať vojakov. Keby bolo treba, aj na Filipíny by poslali slovenských vojakov, len aby mali tú americkú vlajku stále pod kontrolou.
V tomto bol pre mňa absolútny gýč hlasovanie strany SME RODINA, keď polovica poslancov bola za prijatie zmluvy DCA, polovica proti, a Boris Kollár sa zdržal hlasovania. Môže toto niekoho presvedčiť? On mal tuším dodať osem hlasov. Vieme, že schválenie zmluvy nakoniec prešlo vďaka trom hlasom, ale do poslednej chvíle si neboli istí, či budú mať dostatočnú väčšinu.
Bolo by dobré, keby ste zistili, čo sa dialo na klube SME RODINA, čo tam Kollár vystrájal. Ako kričal, že musia hlasovať za tú dohodu a on im išiel „vzorom“ a zdržal sa hlasovania.
Absolútny politický alibizmus, totálny politický gýč.
Viete, oni sú takí. Oni žijú len, aby teda prežili. Ale tam je niečo iné, dôležitejšie, že ako môže byť tento človek predseda parlamentu? Viete, že to, že sme mu vyčítali, že bol mafián a vozil drogy a ja neviem, čo všetko mal, že používa štátne peniaze na súkromné účely, a že získal titul podvodom a neviem čo všetko ešte, a ako bonus ešte tie jeho avantúry s transsexuálmi… Ale je to druhý najvyšší ústavný činiteľ v tomto štáte a ako jediný sa zdrží hlasovania, tak to už rovno mohol byť proti, hocičo mohol urobiť. Myslím si, že on si neuvedomuje, že je na smiech celému Slovensku, ale tak je to jeho rozhodnutie. Garantujem vám, že určite, keď bude možnosť sa stretnúť s nejakou ruskou delegáciou, bude utekať s otvorenou náručou, bude hovoriť: ja som ale nepodporil tú zmluvu. Ja som nekričal na mojich poslancov, že musia hlasovať …
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi