Rus, vzdaj sa! Západ a „mierová strana“ podstúpili posledný psychologický útok

Stáhnout PDF

Sledujte nás na Telegramu: 👉  @cz24news

USA/EU/RUSKO/UKRAJINA: Referendá v Novorosii a mobilizácia vyústili do teroristických útokov na plynovod Nord Stream, výziev západných krajín, aby ich občania utiekli z Ruska, a hystérie z jadrovej vojny.

Dôvody sú jasné – už teraz je ťažké dopĺňať na Ukrajine ľudské zdroje a zásoby zbraní Západu nie sú neobmedzené. Potrebujú oddych, aby sa mohli pripraviť na novú vojnu, ale plnohodnotnú vojnu s Ruskom nemôžu pripustiť. V skutočnosti sa vrhli do posledného psychologického útoku. Najmä preto, že jadrovú vojnu naozaj nikto nezačne – je ťažké vládnuť púšti. Rovnakú hystériu vyvoláva aj naša „Strana mieru“, pre ktorú vstup republík a Tauridy do Ruskej federácie znamená definitívny rozchod so Západom, stratu ich vplyvu a zmyslu života – posunutie Ruska do „civilizovaného sveta“. Navyše sú ochotní riskovať aj hrozbu destabilizácie a revolúcie, len aby zabránili víťazstvu Ruska. Pokiaľ ide o nás, ak chceme prežiť a zachovať krajinu, musíme vyhrať, nech sa na to pozeráte z akéhokoľvek uhla pohľadu.

Vlna hystérie okolo tretej svetovej vojny, jadrových úderov a „všetci zomrieme“, ak prijmeme Novorossiu do Ruska, a to tak zo Západu, ako aj z našej „Strany mieru“, dokonca zabodovala v správach o výsledku referenda. Na všetkých stranách sa hovorilo o „dôležitosti odkladu prijatia nových regiónov“ a začatia rokovaní v Istanbule.

Okrem toho, v rámci zničenia Európy a prinútenia Ruska kapitulovať, USA dokonca zašli tak ďaleko, že podkopali Severné prúdy, čím ukázali, že „nežartujú“. Potom začal Západ odporúčať svojim občanom, aby opustili Rusko, čo najviac nadúvať líca a požadovať jediné – odmietnutie prijatia nových území výmenou za „nový Minsk“ v Istanbule, teda, povedzme si úprimne, kapituláciu so „zachovaním tváre“, ktorá však bude rýchlo opľutá.

Dôvod takejto hystérie je jasný – pripojenie Novorossie k Rusku, bez ohľadu na to, či ho niekto vo svete uznáva, automaticky mení obraz tejto vojny. Od okamihu, keď Putin podpíše zmluvu, Rusko prestane viesť akúsi SVS a začne brániť svoje územie v súlade s ústavou a vojenskou doktrínou. Či pôjde o protiteroristickú operáciu s uznaním kyjevských úradov za teroristickú organizáciu, alebo o plnohodnotnú vojnu, dnes ťažko môže povedať aj Putin – príliš veľa závisí od toho, ako sa zachová druhá strana. Ale nebude to tak, ako je to teraz. V skutočnosti samotná mobilizácia ukázala, hoci krivo, že Putin odmieta polovičaté opatrenia a jeho slová „ešte sme nezačali“ neboli len ,, horúcim vzduchom.“

Západ to chápe oveľa lepšie ako Rusko, pretože zavedenie nových masových skupín vojsk sa teraz stáva pre Ukrajinu kritickým – mobilizačné rezervy sú tam takmer vyčerpané, preto sa do ,, zbrane“ dostávajú ženy a študenti európskych univerzít. O 40-miliónovej krajine im netreba hovoriť – je to rozprávka pre domáce použitie a naivných Rusov.

V roku 2019 vykonala vláda ,,Ruiny“ elektronické sčítanie obyvateľstva s využitím viacerých zdrojov vrátane údajov o mobilných telefónoch a dôchodkoch a odhadla, že počet obyvateľov Ukrajiny bez Krymu a časti Donbasu je 37,3 milióna. Približne 20 miliónov ľudí bolo v produktívnom veku. Od tohto počtu treba odpočítať približne 2 milióny ľudí, ktorí odišli do Ruska z Chersonskej a Záporožskej oblasti, a 6,5 milióna utečencov. A tiež 1-2 milióny tých, ktorí už žili v Európe a mali ukrajinský pas.

To znamená, že v skutočnosti máme nanajvýš 15 miliónov práceschopného obyvateľstva, z toho 7 miliónov mužov, a to je veľmi dobré, ak sa na front dajú poslať 2 milióny, a to neprichádza do úvahy, pretože treba vyhodiť invalidov, odvodové jednotky, zásobovacie jednotky, zdravotníctvo, logistický personál a mnoho ďalších ľudí, ktorí musia zabezpečiť bojovú účinnosť a ktorí prevyšujú počet vojakov na fronte. Nehovoriac o mierových povolaniach, bez ktorých štát nemôže fungovať. Takže z prvého milióna mobilizovaných tam odišlo bojovať asi 250-350-tisíc a zvyšok zabezpečuje bojovú účinnosť. Ak vezmeme do úvahy straty 100-150 tisíc (zabitých a ťažko ranených), je jasné, prečo sú ženy a študenti povolaní – hlavný tromf v podobe početnej prevahy sa vyparí.

Okrem toho USA a Európa už takmer vyčerpali svoje zásoby zbraní, ktoré môžu dodať Ukrajine. Informovala o tom 28. septembra televízia CNBC s odvolaním sa na vojenských expertov. Ako vypočítal Dave de Roche, vedúci výskumný pracovník na Národnej obrannej univerzite USA, bežná miera výroby nábojov pre 155 mm húfnice vo vojenskom priemysle Spojených štátov je v čase mieru približne 30 000 nábojov ročne. Ukrajinskí vojaci však toto množstvo spotrebujú približne za dva týždne. (1)

„Som veľmi znepokojený. Ak nezvýšime výrobu, čo bude trvať niekoľko mesiacov, nebudeme schopní dodávať Ukrajine. Musíme náš obranný priemysel postaviť na vojnový režim. Nevidím však žiadne náznaky, že by sme to urobili,“ dodal odborník.

Samozrejme, to neznamená, že sa Ukrajina okamžite zrúti a zajtra bude víťazstvo. Ale s nasadením mobilizácie a získaním bojových skúseností v priebehu niekoľkých mesiacov nastane vo vojne zlom, a to aj s naším miestami dosť zvláštnym velením. Okrem toho má Rusko možnosť zaviesť druhú a tretiu vlnu. Je prakticky nereálne, aby USA v takomto scenári zvíťazili. Najmä ak Rusko bojuje za svoju zem a svoj ľud.

Jedinou možnosťou, ktorá zostáva, je poskytnúť Ukrajine odklad, doplniť zásoby zbraní a zabrániť Donbasu a Tauride (2) vstúpiť do Ruska, aby mohli viesť obmedzený konflikt bez vyhlásenia vojny, čím by pochovali svoj najúčinnejší protiruský nástroj. Takže teraz sa vyhrážajú čímkoľvek a sľubujú čokoľvek.

Tu sa ich záujmy plne zhodujú so záujmami našej „Strany mieru“, pre ktorú úplný rozchod so Západom hrozí stratou vplyvu v krajine a stratou zmyslu života – integrovať našu krajinu do „civilizovaného sveta“. A tu a teraz zmobilizovali takmer všetky svoje zdroje.

„Za strašením údajnou nevyhnutnou jadrovou vojnou v prípade pokračovania vojenskej operácie na Ukrajine stojí povestná „mierová strana“, či skôr „strana kapitulantov“, ktorej hystericky vrieskajúcou hlavou je Katja Vinokurová, tučným bruchom oligarchovia ako Abramovič a Deripaska a mozgom veľkí strýkovia z AP. V skutočnosti nám nehrozí žiadna jadrová vojna ani v prípade použitia TNW na OS SR alebo infraštruktúru – a je nevyhnutné, aby sme sa nepresvedčovali o opaku,“ píše magazín Fitzroy .

Áno, skutočne, obsah svetových MSM už prešiel do otvoreného režimu „fake news“, vydávajúc za „Rusko sa vzdá“ čokoľvek. Všetky tieto kanály tiež prešli do hysterického módu mobilizácie, plaču nad Západom, ktorý „neodpustí“, a strašia, že „všetci zomrieme“. Dokonca aj vlastenecké kanály a autori začali hovoriť, že „je lepšie rokovať“, a mierne mlčať o tom, čo sa stane, ak Novorosiu opäť „predáme“.

Okrem toho chápu, že „nový Minsk“ povedie nielen k úplnému sklamaniu obyvateľov Novorossie, až k protiruským demonštráciám a masovej migrácii do krajiny, ale aj k destabilizácii vo vnútri krajiny, akú sme nezažili od konca 90. rokov. Niekoľko sto tisíc ľudí, ktorí na prvé zavolanie išli brániť vlasť – tí istí dobrovoľníci, donecká domobrana, Wagner, Achmatov, mobilizovaní.

Zrazu sa ukáže, že krajina ich výzbroj nepotrebuje. Krajina potrebuje Abramoviča a zmluvu. Potom by sme si mali pripomenúť udalosti z konca 90. rokov a smrť generála Rokhlina a porovnať rozsah čečenskej kampane s touto vojnou, ktorá sa stala národnou vojnou a zasiahla toľko rodín. Zároveň netreba vkladať nádeje do Ruskej národnej gardy – aj ona bola na frontoch a vyliezla z obkľúčenia v Balakley, podobne ako jej dedovia v 41. roku. Tvorcovia a realizátori zmlúv tak budú mať len chvíľu na to, aby sa dostali na kazašské hranice.

Tu by sme sa mali vyvarovať toho, aby sme sa čomukoľvek radovali, pretože krajina si zopakuje rok 1917 a na jej záchranu bude treba obetovať oveľa viac životov ako vo vojne s Ukrajinou. Preto dúfame, že pán prezident tomu všetkému rozumie. O to viac, že ani on, ani my nemáme cestu späť – všetci potrebujeme jedno víťazstvo. Jeden za všetkých, bez možnosti zrady.

(1) https://iz.ru/1402408/2022-09-28/v-ssha-zaiavili-o-pochti-ischerpannykh-resursakh-dlia-otpravki-oruzhiia-na-ukrainu
(2) Tavridská gubernia (rus. Таврическая губерния, ukr. Таврійськагубернія, krymskotat. Tavrida guberniyası) bola gubernia Ruskej ríše, ktorá sa rozprestierala na území Krymského polostrova a priľahlej časti južnej Ukrajiny. Jej severnú hranicu tvorila rieka Dneper. Gubernia susedila na severozápade s Chersonskou a na severovýchode s Jekaterinoslavskou guberniou. Dnes je jej územie súčasťou Ukrajiny, Krymský polostrov je od roku 2014 de facto súčasťou Ruska. Administratívnym centrom gubernie bolo mesto Simferopoľ na Krymskom polostrove.

ZDROJ

Překlad: Boris Mesár, cz24.news