JSME TU PRO TY, KTEŘÍ CHTĚJÍ
SKUTEČNĚ POZNAT PRAVDU

Zpět

CZ 24 News

Šéf Penty Haščák na súde zahmlieval a zamlčal dôležité informácie

SLOVENSKO: Dag Daniš sa vo svojom komentári venuje šéfovi Penty Jaroslavovi Haščákovi, ktorý pred súdom vypovedal vo veci vraždy Jána Kuciaka.

Podnikateľ a šéf Penty Jaroslav Haščák sa na súde ovládal. Dával si pozor, aby o vzťahu s Kočnerom nepovedal viac, ako nutné minimum.

Najpodstatnejšia vec, ktorú Haščák na súde zahmlieval, je tá, že Kočner bol jeho blízky obchodný partner. Nielen človek zo „širšieho okruhu známych“.

Financujúci partner

Penta, špeciálne jej Privatbanka, sa preukázateľne podieľala na viacerých Kočnerových „projektoch“ – teda podvodoch. Privatbanka vystupovala napríklad v kauze Technopol, kde mala záložné práva na budovu. Alebo v kauze Welten (golfový areál v Báči).

Privatbanka (Penta) vyzerala ako Kočnerov financujúci partner. Aj v tých prípadoch, ktoré polícia považuje za kriminálne.

Ďalej: Privatbanka Kočnerovi slúžila aj ako správca jeho finančných aktív. Kočner si cez zmenky uložil v Penta Funding približne desať miliónov eur. Môžeme predpokladať, že v Penta Funding končila napríklad aj časť z miliónov eur, o ktoré Kočner cez podvodný predaj hotelov na Donovaloch okradol štátnu kasu.

Haščák zrejme dobre poznal – alebo mal dobre poznať – povahu Kočnerových „obchodov“. A ako financujúci partner ich buď zakrýval, alebo zhovievavo prehliadal.

Obchody s „informáciami“

Dôvod zrejme nebol len finančný (v duchu hesla peniaze nesmrdia), ale aj osobný. Kočner ponúkal to, o čo mal Haščák vždy záujem: informácie z prostredia tajných služieb, z obchodného pozadia politiky, z NAKA, z prokuratúry… Popritom mal Kočner povesť odborníka na „špeciálne úlohy“. A na upratovanie metódami, ktoré sú za hranicou pravidiel a zákona.

Mimochodom, práve Kočner mal po roku 2006 Haščákovi pomáhať s likvidáciou stôp po kauze Gorila. Od známeho z tajnej služby mal kúpiť zvukovú nahrávku a následne ju predať Haščákovi. S prísľubom, že ďalšie kópie zmizli (hoci nie všetky, jedna sa uložila do trezora generálneho prokurátora Trnku).

Haščák to opakovane poprel. Aj v pondelok na súde s údajnými vrahmi Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Zásahy do vyšetrovania

Tretia vec, ktorú Haščák nedopovedal, bol jeho spoločný záujem s Kočnerom na manipulácii vyšetrovania, resp. na odstavení vyšetrovateľa Kyselicu.

Kyselica viedol tím, ktorý vyšetroval kauzu Gorila. Súbežne s tým vyšetroval aj podozrenia, že Pavol Rusko mal byť objednávateľom vraždy svojej spoločníčky z Markízy Volzovej.

Haščák na súde zopakoval, že Kočnerova správa „pracujem na odje.aní čuráka“ mala byť o vyšetrovateľovi Kyselicovi. Nie o novinárovi Jánovi Kuciakovi, ktorého chcel podľa obžaloby Kočner zlikvidovať mafiánskym spôsobom – tak, aby zmizol a aby sa nenašlo jeho telo.

Či Haščák zavádzal, alebo ponúkol presnú verziu, môžeme zatiaľ nechať bokom.

V každom prípade platí, že Haščák spolu s Kočnerom riešili vyšetrovateľa Kyselicu. A obaja mali spoločný záujem – aby polícia neprinútila Pavla Ruska spolupracovať.

Kočnera by to potopilo pri kauze zmenky.

Haščáka by to zas mohlo potopiť pri kauze Gorila (ktorú rovnako ako prípravu vraždy Volzovej vyšetroval Kyselica). Pavol Rusko ako exminister hospodárstva v roku 2005 by totiž mohol byť cenným svedkom pre vyšetrovateľov kauzy Gorila. Ak by sa pod tlakom obvinení z vraždy rozhodol spolupracovať s vyšetrovateľmi kauzy Gorila.

Kočnerovi a Haščákovi sa v tejto veci prekrývali záujmy.

Vyšetrovatelia zistili, že Kočner sa mal cez Threema-komunikáciu chváliť Zsuszovej, že Ruskovi vybavil advokáta, ktorého má platiť aj Haščák. Úlohou advokáta (Mareka Paru) zrejme bolo dohliadať, aby Rusko nezačal pod tlakom stíhania rozprávať.

Okrem toho sa Kočner pokúšal zasahovať aj do vyšetrovania.

Cez Norberta Bödöra (spoločný známy Kočnera aj Haščáka) mal naliehať na to, aby Kyselicu odstavili z vyšetrovania prípravy vraždy Volzovej.

Kyselica neskôr po odchode z polície potvrdil, že nadriadení mu naznačovali, aby netlačil na Pavla Ruska za prípravu vraždy Volzovej. A kládli mu absurdné otázky, či pracuje pre CIA…

Slovom, Kočner a Haščák sa obávali, že Rusko by sa mohol zlomiť. A prehovoriť o kauze zmenky aj o kauze Gorila.

A obávajú sa toho aj dnes.

Ján Kuciak a Penta

Haščák už druhý rok opakuje, že o údajných plánoch Kočnera na odstránenie novinára nič nevedel. A že Jánom Kuciakom a jeho prácou sa zaoberali v Pente len okrajovo, keď raz napísal o údajnej trestnej činnosti (falšovaní listín) v ich mäsokombináte Mecom.

Toto je ďalšia z vecí, ktoré by si zaslúžili hlbšiu pozornosť. A overovanie.

Fakty sú totiž také, že zástupcovia Penty si Jána Kuciaka zavolali na stretnutie krátko po jeho článku o kauze mäsokombinátu Penty Mecom. Stretnutie Jána Kuciaka so zástupcami Penty bolo 5. septembra 2017.

„Tona materiálov“

Ján Kuciak mal na stretnutí v Pente spomenúť, že jeho zdrojom je človek, ktorý mu, ako potom sám poznamenal, „poskytol tonu materiálov“ o údajnej trestnej činnosti Kočnera aj Penty.

Krátko nato sa stalo niečo zvláštne, na čo upozornil aj samotný Ján Kuciak v súkromnej správe na Facebooku. Po stretnutí so zástupcami Penty Jánovi Kuciakovi tefonoval nahnevaný Kočner. A vyhrážal sa mu.

Dodnes nevieme, či to bol výsledok náhody alebo komunikácie zástupcov Penty s Kočnerom – o aktivitách Jána Kuciaka.

Podobná súslednosť sa ukázala aj neskôr, v januári 2018. Kočner písal Haščákovi o „odje.aní čuráka“. Krátko nato sa Kočner a Haščák osobne stretli. Stalo sa to 25. januára 2018.

O jeden deň neskôr 26. januára 2018 sa Kočner stretol so Zsuzsovou (čo zaznamenal vrátane fotografie Milan Žitný). Vyšetrovatelia predpokladajú, že v tom čase už Kočner pracoval na likvidácii (zmiznutí) Jána Kuciaka.

Aj tu je otázne, prečo sa Kočner po stretnutí s Haščákom stretol so Zsuszovou, ktorá mala v tom čase pracovať na objednávke vraždy novinára. Alebo naopak, prečo krátko pred stretnutím so Zsuzsovou potreboval vybaviť aj stretnutie s Haščákom. Teda: či bola časová následnosť náhoda, alebo nie.

Nechceme podsúvať odpovede na tieto otázky. Nevieme, čo sa riešilo na stretnutiach s Kuciakom v sídle Penty ani čo riešil Kočner na stretnutí s Haščákom a následne Zsuszovou. Nepoznáme ani povahu „tony materiálov“, ktoré Jánovi Kuciakovi odovzdal jeho zdroj o údajných podvodoch Kočnera a Penty. A nevieme, či sa tie materiály po vražde našli a identifikovali alebo z miesta činu zmizli…

Optimálne by bolo, ak by na tieto otázky dôveryhodne a presvedčivo odpovedal samotný Haščák.
Kým to neurobí, ostanú tu podozrenia, že mal s Kočnerom viac spoločných tajomstiev, ako by dokázal vysvetliť. A udržať si pri tom neškodnú pozíciu „svedka“.

Odeslat komentář