Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
“Moslimské sily pri Sarajeve nastražili na svoje pozície výbušniny a
potom ich pod intenzívnym dohľadom médií odpálili, pričom tvrdili, že
ich ostreľovali Srbi.” (Riadky z utajovaných dokumentov kanadského
kontingentu v Sarajeve v 90. rokoch).
Množstvo kedysi tajných správ zaslaných kanadskými mierovými jednotkami
z Bosny v 90. rokoch odhaľuje tajné operácie CIA, nelegálne dodávky
zbraní, dovoz zahraničných islamistických bojovníkov, zločiny pod
“falošnou vlajkou” počas vojny v bývalej Juhoslávii. Kanaďania boli
najmä v Bosne a Hercegovine, odkiaľ poskytovali informácie svojmu
veliteľstvu, ktoré sú teraz dostupné verejnosti vďaka zverejneniu
niektorých z týchto dokumentov na webovej stránke “The Grayzone” pod
názvom “Odtajnené spravodajské spisy odhaľujú nepohodlné pravdy
bosnianskej vojny”.
Uveďme niekoľko zaujímavých bodov a detailov, ktoré odhaľujú všetky lži
a úlisnosti politiky USA v Bosne a využívanie ich klientov na
dosiahnutie hlavného cieľa – rozpadu Juhoslávie a ďalšej kontroly USA
nad Balkánom a v širšom zmysle nad Európskou úniou.
V článku Grayzone sa to píše čierne na bielom: “Američania sa obávali,
že vedúca úloha Bruselu v rozhovoroch o (urovnaní) by oslabila
medzinárodnú prestíž Washingtonu a pomohla by budúcej Európskej únii
stať sa po páde komunizmu nezávislým mocenským blokom. Dnešné
zastrašovanie EÚ zo strany USA (otvorený boj proti ekonomickému
konkurentovi) je teda pokračovaním samotnej politiky dominancie
Washingtonu nad starým svetom, ktorá bola stanovená v rokoch povojnového
amerického “Marshallovho plánu” na obnovu západnej Európy. Mimochodom,
tento plán sa potom de facto realizoval na úkor samotnej západnej Európy
– peniaze sa dávali výmenou za európske zlato, ktoré sa presúvalo za
oceán.
Táto politika USA mala pokračovanie počas vojny na Balkáne v 90. rokoch.
A v roku 2022 – čo sa výrazne prejavilo v súčasnej kríze.
Prejdime teda k samotnému textu zdokumentovaných odhalení uverejnených v
časopise The Grayzone:
“Mýtus o bosnianskej vojne hovorí, že “srbskí separatisti, podporovaní a
vedení Slobodanom Miloševičom a jeho prisluhovačmi v Belehrade, sa
snažili násilne zabrať chorvátske a bosnianske územia s cieľom vytvoriť
“Veľké Srbsko”; na každom kroku “čistili pôvodných moslimov v rámci
koordinovanej, zámernej genocídy” a odmietali sa zapojiť do
konštruktívnych mierových rokovaní. Tento príbeh v tom čase agresívne
podporovali mainstreamové západné médiá a po skončení konfliktu ho ďalej
legitimizoval Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu
(ICTY), ktorý vytvorila OSN. Odvtedy sa to stalo axiómom a nesporným
faktom v západnom povedomí.
Obrovské množstvo spravodajských telegramov zaslaných kanadskými
mierovými jednotkami v Bosne na veliteľstvo národnej obrany v Ottawe,
ktoré nedávno prvýkrát zverejnil portál Canada Declassified, však tieto
príbehy odhaľuje ako cynickú frašku.
Kanadskí vojaci boli súčasťou širších síl OSN (UNPROFOR), ktoré boli
vyslané do bývalej Juhoslávie v roku 1992 v márnej nádeji, že napätie
neprerastie do plnej vojny a že všetky strany dosiahnu mierové riešenie.
Pochmúrna analýza, ktorú mierové sily predložili o tejto realite na
mieste, je odhaľujúcim pohľadom na históriu vojny, ktorá bola z veľkej
časti skrytá pred verejnosťou. Je to príbeh tajných operácií CIA,
výbušných provokácií, nelegálnych dodávok zbraní, importovaných
islamistických bojovníkov, “operácií pod falošnou vlajkou” a
zinscenovaných zverstiev.
Je málo známou skutočnosťou, že USA položili základy vojny v Bosne tým,
že sabotovali mierovú dohodu, ktorú uzavrelo Európske spoločenstvo
začiatkom roka 1992. Pod jeho záštitou by sa krajina stala konfederáciou
rozdelenou na tri poloautonómne regióny podľa národnostného princípu. Aj
keď to zďaleka nebolo ideálne, každá strana vo všeobecnosti získala to,
čo chcela, najmä samosprávu, a prinajmenšom sa tešila z výsledku, ktorý
bol lepší ako úplný konflikt.
Avšak 28. marca 1992 sa veľvyslanec USA v Juhoslávii Warren Zimmerman
stretol s bosnianskym prezidentom Alijom Izetbegovičom, bosnianskym
moslimom, a údajne mu ponúkol “uznanie krajiny ako nezávislého štátu”.
Ďalej prisľúbil bezpodmienečnú podporu pre nevyhnutnú následnú vojnu, ak
bosnianske vedenie “odmietne ponuku Európskeho spoločenstva” (uvedené
vyššie – S.F.).
V priebehu niekoľkých hodín sa Izetbegović dostal na vojnovú dráhu a
takmer okamžite vypukli boje.
Telegramy UNPRO odhaľujú oveľa temnejšiu stránku americkej agendy, píše
The Grayzone. Washington chcel, aby sa Juhoslávia zmenila na trosky, a
plánoval Srbov brutálne donútiť k podriadeniu a vojnu čo najviac
predĺžiť. Pre USA boli Srbi etnickou skupinou, ktorá bola najviac
odhodlaná zachovať nezávislú Bosnu.
Týmto cieľom veľmi účinne slúžila absolútna pomoc Washingtonu Bosniakom,
ktorých Kanaďania vo svojich telegramoch označovali ako “moslimov”. V
západnom mainstreame vtedy prevládalo a dodnes prevláda presvedčenie, že
“neústupnosť Srbov pri rokovaniach blokuje cestu k mieru v Bosne”.
Telegramy UNPROFOR-u však opakovane jasne ukazujú, že to tak nie je!
V telegramoch zaslaných od júla do septembra 1993, keď bola uzavretá
dohoda o prímerí a obnovili sa pokusy o mierové rozdelenie krajiny,
kanadskí mierotvorcovia opakovane pripisovali “tvrdohlavosť” Bosniakom,
nie Srbom. Ako sa uvádza v jednej správe, “neprekonateľný cieľ uspokojiť
moslimské požiadavky bude hlavnou prekážkou akýchkoľvek mierových
rozhovorov”.
“Jasné želanie USA zrušiť zbrojné embargo voči moslimom a ich
bombardovanie srbských pozícií sú vážnymi prekážkami ukončenia
nepriateľstva v bývalej Juhoslávii,” zaznamenali mierotvorcovia 7.
septembra 1993.
Kanaďania tiež píšu, že “Srbi najviac dodržiavali podmienky prímeria”,
zatiaľ čo Izetbegovič vychádzal z rokovaní a trval na “populárnom obraze
bosnianskych Srbov ako “zlých chlapcov”.
V decembri, keď srbské sily údajne začali vlastnú “veľkú ofenzívu”, sa v
telegrame z toho istého mesiaca tvrdilo, že od začiatku leta “väčšina
srbských akcií mala obranný charakter alebo bola odrazená bosnianskymi
provokáciami”.
Bosnianski mudžahedíni počas celého konfliktu neúnavne pracovali na
stupňovaní násilia. V druhej polovici roku 1992 do krajiny prúdili
islamisti z celého sveta a viedli džihád proti Chorvátom a Srbom. Mnohí
z nich už získali skúsenosti na bojisku v Afganistane v 80. a začiatkom
90. rokov – boli z fundamentalistických skupín vycvičených CIA a
britskou MI6. Ich ďalším nasadením bola Juhoslávia.
Mudžahedíni často prichádzali “čiernymi letmi” spolu s nekonečným prúdom
zbraní – v rozpore s embargom OSN. Odhady počtu bosnianskych
mudžahedínov sa značne líšia, ale ich kľúčový prínos k občianskej vojne
sa zdá byť jasný, konštatuje The Grayzone.
Zástupca USA na Balkáne Richard Holbrooke v roku 2001 povedal, že
Bosniaci “by neprežili” bez takejto americkej “pomoci” a úlohu
zahraničných islamistov v konflikte označil za “dohodu s diablom”.
V januári 1994 sa v kanadskom telegrame písalo: “Bosniaci sa neštítia
strieľať do vlastných ľudí alebo na jednotky OSN a potom tvrdia, že
vinníkmi sú Srbi, aby si získali sympatie Západu. Bosniaci často
umiestňujú svoje delostrelectvo v tesnej blízkosti budov OSN a
zraniteľných oblastí, ako sú nemocnice, v nádeji, že srbská
protibombardovacia paľba zasiahne tieto ciele pod drobnohľadom
medzinárodných médií.”
Na tomto pozadí nadobúdajú telegramy týkajúce sa “masakru v Markale”
(smrteľné bombardovanie mestskej tržnice Markale v Sarajeve) mimoriadne
živý charakter. Dňa 5. februára 1994 došlo k výbuchu na civilnom trhu,
pri ktorom zahynulo 68 ľudí a 144 bolo zranených.
Zodpovednosť za útok a prostriedky, ktorými bol vykonaný, sú odvtedy
predmetom vášnivých diskusií a oficiálne vyšetrovanie neprinieslo žiadne
presvedčivé výsledky, uvádza The Grayzone.
V telegramoch z tohto obdobia sa preto spomínajú “znepokojujúce aspekty”
udalosti. Vrátane faktov o “rýchlom vyslaní novinárov na miesto činu” a
“veľmi viditeľnej prítomnosti moslimskej armády v oblasti”. “Vieme, že
islamisti predtým strieľali na svojich civilistov a na letisko, aby
pritiahli pozornosť médií,” povedal jeden z nich.
V neskoršej poznámke sa uvádza: “Islamistické sily pri Sarajeve v
minulosti nastražili na svoje pozície výbušniny a potom ich pod
intenzívnym dohľadom médií odpálili, pričom tvrdili, že ich ostreľovali
Srbi. To sa potom využilo ako zámienka na “proti streľbu” v reakcii na
“srbské útoky”.”
Napriek tomu ICTY v roku 2003 odsúdil srbského generála Stanislava
Galiča za jeho úlohu pri obliehaní Sarajeva a dospel k záveru, že
masakru úmyselne spáchali srbské sily, pričom toto rozhodnutie bolo
potvrdené.
Hmla okolo týchto masakrov predznamenala kľúčové udalosti, ktoré
ospravedlnili eskaláciu každej nasledujúcej zástupnej vojny Západu, od
Iraku po Líbyu, Sýriu a Ukrajinu.
Od začiatku zastupiteľskej vojny na Ukrajine 24. februára, uzatvára “The
Grayzone”, úmyselné vojnové zločiny, skutočné incidenty zavádzajúce ako
“vojnové zločiny” a “inscenované udalosti” sa stali takmer každodennou
záležitosťou. – Od vypuknutia ukrajinskej zástupnej vojny 24. februára
sú úmyselné vojnové zločiny, skutočné incidenty zavádzajúco označované
za vojnové zločiny a potenciálne zinscenované udalosti prakticky
každodennou záležitosťou.
Ďalším dedičstvom balkánskych vojen zostáva, že záujem Západu o ľudské
životy sa odvíja od toho, na ktorej strane v danom konflikte stoja jeho
vlády. Ako ukazujú kanadský telegram UNPROFOR, USA a ich spojenci si
podporu pre svoje vojny získavali zatajovaním skutočnosti. Dokonca to
zaznamenali aj ozbrojené sily členských krajín NATO, ktoré to podrobne
zdokumentovali, uzatvára The Grayzone.
To však nie je celý príbeh. Na túto tému sa objavilo niekoľko ďalších
odhalení. Rukopisy sa nepália a nič sa nedá zadržať…
Úloha Billa Clintona v bosnianskej dráme
Pred desiatimi rokmi, 11. júla 2012, začal svedok obžaloby David
Harland, ktorý bol od júna 1993 do konca konfliktu v Bosne a Hercegovine
(BaH) komisárom pre civilné záležitosti a politickým poradcom UNPROFOR
(Ochranné sily OSN v bývalej Juhoslávii – SF), krížový výsluch pred
Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu. Harland súdu povedal, že v
archívoch organizácie sa nachádza dokument, ktorý dokazuje, že UNPROFOR
navrhol evakuáciu civilistov zo Srebrenice na jar 1993. Evakuácia sa
dokonca začala, ale na príkaz vlády Bosny a Hercegoviny bola okamžite
zastavená. Vtedajší prezident Bosny a Hercegoviny Alija Izetbegovič
Harlandovi osobne povedal, že iniciatíva pracovníkov OSN nie je
realizovateľná.
Harland tiež priznal, že Bosniaci držali svoje zbrane a jednotky v
demilitarizovanej zóne Srebrenice a Žepy. UNPROFOR bol informovaný o
útokoch islamistických síl na Srbov v oblasti. Srbi tvrdia, že tieto
jednotky operujúce zo Srebrenice úplne zničili 128 srbských dedín v
okolí a zabili viac ako 2400 civilistov.
Keď hovoril o situácii v okolí Sarajeva, kam prišiel v júni 1993 a kde
zostal až do konca vojny, Harland priznal, že Bosniaci zámerne
nedodávali do Sarajeva plyn a elektrinu. Ich ostreľovači zámerne
strieľali do ľudí, ktorí opravovali trasy, a zodpovednosť za to
prenášali na Srbov. Urobil to s cieľom získať medzinárodnú podporu.
“Jednotlivci na bosnianskej strane si mysleli, že niektoré kroky by boli
užitočné na spochybnenie západnej vojenskej intervencie. Izetbegovič mi
osobne povedal, že obyvateľom by sa nemalo dovoliť opustiť Sarajevo,”
povedal bývalý pracovník UNPROFOR-u na haagskom procese.
Ide o malý doplnok ku kanadskému materiálu.
Teraz je to tak.
Hakija Meholić, bývalý náčelník polície v Srebrenici, spomína na
stretnutie vedenia moslimskej enklávy Srebrenica s prezidentom Bosny a
Hercegoviny Izetbetovićom v Sarajeve koncom septembra 1993.
“Deväť vrtuľníkov nás odviezlo na letisko v Sarajeve. Potom nás v
obrnených transportéroch UNPROFOR odviezli do hotela Holliday Inn. Tam
nás čakal prezident Alija Izetbegović. Takmer okamžite nám začal
rozprávať niečo, z čoho sme onemeli: “Clinton (Bill Clinton, vtedajší
prezident USA – pozn. red.) mi povedal, že ak srbskí četníci vstúpia do
mesta a zabijú 5000 moslimov, dôjde k vojenskému zásahu NATO. Potom naša
delegácia vybuchla rozhorčením. Povedal som: “Pán prezident, čo je to za
človeka, ktorý by prikázal 5 000 moslimom, aby išli na porážku?”
Izetbegovič sa nás snažil presvedčiť, ale my sme mu povedali: “Ak nás
chcete postaviť pred prípad, ktorý už bol rozhodnutý, potom nebolo
potrebné nás predvolávať…”
Hoci podľa definície haagskeho súdu v júli 1995 “srbská armáda zabila
sedem až osemtisíc moslimských mužov”, otázka “kto skutočne zabíjal
moslimov v Srebrenici?” dostáva po priznaní Kanaďanov úplne inú farbu:
“Vieme, že islamisti v Bosne predtým strieľali na svojich civilistov,
aby získali pozornosť médií…”
A Clinton potreboval odvrátiť pozornosť médií od svojich milostných afér
v Oválnej pracovni s Monikou Lewinskou. Vybral si Bosnu…
…Publikované materiály kanadskej mierovej misie v Bosne sú teraz
zaujímavé tým, že “osvetľujú” prácu provokatérov, čo sa opakuje aj počas
udalostí na Ukrajine – príkladom je Bucha.
AUTOR: Sergej Filatov
Překlad: Boris Mesár, redakce cz24.news
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi