Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
Na tohtoročnom festivale Bratislavské Hanusove dni, ktorého oficiálnym partnerom bola po prvýkrát aj Nadácia Slovakia Christiana, vystúpil so svojou prednáškou aj populárny novinár a úspešný spisovateľ, Rod Dreher z USA. Hoci sa prednáška venovala hlavne odkazu katolíckeho politického väzňa Silvestra Krčméryho, predsa Rod poukázal na fakt, že možno nežijeme až v tak odlišnej dobe, ako žil on. Síce nečelíme nástupu komunistickej diktatúry, avšak dosť možno stojíme pred iným druhom diktatúry: sám Dreher ju nazýva „soft“ („mäkká“) diktatúra, či „pink police state“ – „ružový policajný štát“.
Naozaj teda môžeme stáť na pokraji „ružovej diktatúry“?
Červená a ružová
Dreher hovorí, že súčasná atmosféra vo svete sa podobá tej pred veľkými revolúciami, aj keď sú tu aj rozdiely. Zatiaľ čo červená komunistická diktatúra ohlasovala „oslobodenie proletariátu“; „ružová diktatúra“ si našla inú skupinu ľudí, ktorých chce „oslobodiť od útlaku“ – takzvané „menšiny“. Esom v rukách komunistov bolo heslo o „zrovnoprávnení pracujúcich“, kým v súčasnosti je to niečo, čo Rod nazýva „victimhood“ – „hranie sa na obeť“. Tie takzvané „menšiny“ (rasové, sexuálne, rodové) sú akýmisi „obeťami väčšiny“ (hlavne bieleho muža), tak, ako kedysi boli pracujúci „vykorisťovaní“ pánmi, či veľkostatkármi.
Úlohu veľkostatkárov – „konzervatívnej spiatočníckej triedy, ktorá sa nechce vzdať svojich nadprivilégií“ – teda prebrala ona „väčšina“, kým úloha „utláčaných bezprávnych más“ –, ktoré sa snažia len o „spravodlivosť“ – pripadla zas „menšine“. Rod Dreher sa preto obáva, že kým červená revolúcia viedla k diktatúre marxistickej ideológie, ružová revolúcia bude nutne viesť k diktatúre LGBT / BLM / transgender atď. ideológií. Spoločným základom oboch ideológií je pritom ateizmus a odmietnutie kresťanstva.
To, čo obe diktatúry, naopak, odlišuje, je zapojenie technológií do celého procesu. Dnešné technológie dávajú potenciálnemu diktátorskému režimu možnosti, o akých sa Maovi, či Stalinovi ani nesnívalo. Novinár poukazuje na to, akým neuveriteľným spôsobom sa osvedčil čínsky kreditný systém, ktorý funguje na báze rozpoznávania tvárí. Každému jedincovi je udeľované akési „hodnotenie“ a ak je toto hodnotenie nízke, odoberá sa mu napríklad možnosť vycestovania z krajiny, či dokonca z domovskej provincie. O nejakom štúdiu ani nehovoriac. Osoba je všade okamžite rozpoznávaná na základe čŕt svojej tváre, takže môže byť efektívne zablokovaná od odletu z krajiny a podobne.
„Ružový policajný štát bude formou mäkkej totality“, prehlásil Rod Dreher na Bratislavských Hanusových dňoch. „To znamená, že nebudú vytvárané žiadne gulagy, ani nič podobné, ale človek, ktorý „nebude mať ten správny názor“, skrátka príde o zamestnanie, nebude môcť študovať, alebo bude inak postihovaný. Táto nová forma totality sa teda nebude ponášať na diktatúru opísanú v knihe Georgea Orwella 1984, ale skôr na totalitu znázornenú v inom románe s názvom Prekrásny nový svet spisovateľa Aldousa Huxleyho.“
Zatiaľ čo svet, ktorý opísal Orwell, je spútaný silou podobnou fašizmu, či komunizmu; Huxleyho totalita je veľmi odlišná – svet je v nej spútaný rozkošou a nikdy nekončiacou zábavou. Ľudia pozbavení „problémového náboženstva“ tu sú neustále omamovaní „drogou šťastia“ a vďaka nekončiacim večierkom im nič nechýba – teda okrem vlastnej slobody a slobodného myslenia.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa Dreher vyjadril, že „sociálna spravodlivosť“, ktorá všetky moderné ľavicové hnutia spája, je „utopickým politickým kultom“. To isté sa dá, mimochodom, povedať, aj o komunizme, ktorý je dogmaticky prekvapivo obsiahly.
Nástupca kresťanskej kultúry
S Dreherovým konceptom „ružovej totality“ súhlasia viaceré konzervatívne médiá v USA. Letmý pohľad na internet dokonca ukazuje, že tento pojem sa v Amerike začal udomácňovať už okolo roku 2014. Katolícky portál First Things uviedol k téme „ružového policajného štátu“ zaujímavý komentár. Okrem iného píše: „Sexuálna revolúcia podrýva, rozkladá a evidentne nahrádza kresťanskú kultúru, aby nakoniec spôsobila radikálnu transformáciu Západnej civilizácie.“ Podľa portálu bude táto „radikálna transformácia“ zavedením onej „ružovej diktatúry“ a má predstavovať definitívny rozchod Západu s kresťanskou minulosťou a morálkou. Peklo na zemi, peklo po smrti.
Denník Stanford Daily pridal ďalšiu možnú charakteristiku režimu, pred ktorým stojíme:
„Ako naznačil kultúrny kritik James Poulos, je ľahké si predstaviť, žeby sa spoločnosť 21. storočia posunula smerom k bodu, kedy je všetko legálne, ale zároveň je všetko aj regulované, keď je štát považovaný za „dobrého rodiča“, ktorý dopriava potešenia svojim občanom, no vláda zároveň hromadí čoraz viac moci… Poulos tento znepokojujúci jav provokatívne označuje za „ružový policajný štát“. V rozhovore pre The Atlantic v roku 2009 Poulos uviedol: „Občania ružového policajného štátu (aj keď by som mal skôr povedať „poddaní“) sú ochotní vzdať sa čoraz väčšej politickej slobody výmenou za čoraz viac kultúrnych, či „osobných“ slobôd.“
Ako denník dodáva, vláda „ružového policajného štátu“ bude mať tendenciu všetko kontrolovať – od súkromného podnikania až po myslenie ľudí. Množstvo liberálne zmýšľajúcich ľudí bude mať tendenciu diktatúru brániť tvrdiac, že im predsa dala „práva“ a tým pádom, že ich vlastne „oslobodila“. Samozrejme, najviac nežiadúcim bude kresťanský svetonázor, keďže sú to prevažne kresťania, kto, podľa ich mienenia, menšiny „diskriminuje“.
Byť radikálny vo viere
To, ako blízko sme k ustanoveniu „ružovej diktatúry“, už naznačuje spôsob, akým európski politici reagujú na maďarský zákon zakazujúci propagáciu LGBT deťom do 18 rokov. Búrka nevôle, aká sa pre to strhla, by bola ešte pred pár rokmi nemysliteľná a sám Rod Dreher označil z tohto dôvodu dúhovú vlajku za moderné vyobrazenie červenej komunistickej zástavy, pod ktorou sa mali „proletári všetkých krajín spojiť“ a to bez výnimky.
Rod Dreher hovorí, že v tomto novom druhu diktatúry si musíme zachovať svoju kultúrnu pamäť – a chrbtovú kosťou našej kultúry – kresťanstvo a zvlášť katolicizmus. Tiež je toho názoru, že v náboženských záležitostiach musíme byť „radikálni“, pretože nemastná-neslaná viera takéto ťažkosti neprežije. Prísť o zamestnanie, zvlášť, keď máte rodinu, človeka vždy silno zasiahne. A po tretie si novinár uvedomuje – aj na základe svedectva Silvestra Krčméryho, že musíme byť ochotní trpieť a prijímať utrpenia. „Neľutujte ma, trpím pre Krista“, sú Krčméryho slová, ktoré americký autor na prednáške citoval.
Len takto bude možné čeliť nadchádzajúcej „ružovej diktatúre“.
Zdroj: christianitas
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi