ŠOJGU A KADYROV CHYSTAJÚ PRE USA A BRITOV KRUTÉ PREKVAPENIE. KADYROV: ČAKÁ VÁS NIEČO, ČO STE EŠTE NEZAŽILI, ČOSKORO ZOBERETE NOHY NA PLECIA

RUSKO/USA/UKRAJINA: Ako sa dalo očakávať, Američania predsa len dostali situáciu s raketometmi HIMARS na kritickú hranicu. A dokonca ho prekročili. Možnosť raketového útoku na ruské územie z ukrajinského územia sa stala veľmi konkrétnou. Vzhľadom na úroveň bezohľadnosti a patologickej krutosti ukrajinskej armády si v očakávaní odvetného útoku trú spotené dlane. Rovnako reálny je však aj asymetrický úder z našej strany

Američania, ktorí cítili, že začínajú vyzerať ako priami mäsiari, sa začali vykrúcať. Hovoria , že umiestnia systémy, z ktorých nebude možné zasiahnuť územie RF ich raketami dlhého doletu. To znamená, že strieľať bude možné len na ruskú armádu na Ukrajine, nie na ruské územie. Akoby to niečo menilo.

Potom sa v blízkosti tigra objavila štábna hyena dobrovoľníkov. Briti, ktorí sa dlhodobo vyhlasujú za hlavných kuratelov ukrajinského prípadu, verejne vyhlásili, že aj oni môžu dodať potrebné rakety. A tieto strely sú celkom kompatibilné s americkými systémami. Situácia sa stala ešte cynickejšou a nejednoznačnejšou. Američania to vycítili a spustili novú „kačicu“ – vraj ukrajinská strana sľúbila, že tieto zariadenia nezasiahnu Rusko.

Poznáme cenu ukrajinských sľubov a dohôd. Túto cenu poznajú aj Američania. A rozhodli sa vykonať ďalšie šakalie faux pas okolo „prehnitého problému“.

V programe sa zrazu objavil starý Henry Kissinger. Zrazu zaspieval áriu o výhodách a nevyhnutnosti kompromisu. Situácia sa opäť stala nejednoznačnou. Na jednej strane anglosaskí jastrabi pumpujú do ukrajinskej armády stále výkonnejšie delostrelecké systémy, na druhej strane tu máme „dobrých policajtov“ na čele s Henrym Kissingerom. Predstierajú, že sú pripravení na prelom v americkej politike voči Ukrajine. Sú pripravení odmietnuť akékoľvek zasahovanie do konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou a chcú Kyjev dotlačiť k rokovaniam s Moskvou. A vo všeobecnosti naznačujú možnosť novej ženevskej dohody medzi Vladimírom Putinom a Joeom Bidenom. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však 4. júna osviežil Američanom pamäť, keď im pripomenul, že po istanbulskom kole rokovaní Západ zakázal Kyjevu ďalšie rokovania. Moskva tak dala jasne najavo, že vidí túto „viackoľajnosť“ a nebude na ňu reagovať, kým nedôjde k skutočnej zmene politiky USA voči Ukrajine —Koniec koncov, ide o nahodenie udice očakávaní na ruskú stranu. Teraz si oddýchnite a potom vám poskytneme potešenie. Sme prakticky pripravení podpísať s vami bezpečnostný pakt. Cena zaň bude síce ako zhnitý zemiak v deň trhu, ale časom zvíťazíme.

Ruská „strana mieru“ je tiež rozrušená – sám „patriarcha svetovej politiky“ je pripravený vyvinúť tlak na „spiaceho Joea“! Musíme len ukázať, že sme pripravení na všetko. A potom sa všetko vráti do normálu. A to je všetko, čo Američania chcú – čo najviac spomaliť našu ofenzívu, otupiť našu pozornosť, aby mohli pripraviť invázne sily z Poľska a Rumunska na západnú Ukrajinu. Ak by Kissingerove „holubičie“ postoje boli aspoň z polovice také dobré ako postoje washingtonských a londýnskych jastrabov, všetky dodávky zbraní na Ukrajinu by boli okamžite zastavené. Ale ich počet sa len zvyšuje. To je prvý signál, že nás chcú rozdeliť. Kľúčovou otázkou rokovaní bude, kto kontroluje aké územie Ukrajiny.

Na základe tohto predpokladu je jasné, že teraz nemôžu byť našimi cieľmi len územia Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Je to náš minimálny, životne dôležitý „bezpečnostný pás“ pre naše územia. A tento „pás“ sa musí stať odrazovým mostíkom pre ďalšiu útočnú fázu operácie. A každý oddych pre nás znamená získanie najhorších východiskových podmienok. Preto musíme do októbra alebo novembra dobyť Nikolajev, Odesu, Charkov, Dneper a ovládnuť celú ľavobrežnú Ukrajinu.

A možno len „na tomto pozadí“ reagovať na ponuky Západu na rokovania. Alebo možno nie.

Pretože nedávno americký veľvyslanec na Ukrajine „zrazu“ oznámil, že teraz sa „nesamostatná republika“ sama rozhodne, ako bude používať americké MLRS. To znamená, že ho môžete zasiahnuť, kamkoľvek chcete. Môžete sa dostať do Belgorodu alebo Rostova. Teoreticky to možno pripísať veľvyslancovej amatérskej povahe. Hovorí sa, že Ostap sa tam na zemi zbláznil. Ale každý pracovník veľvyslanectva, ktorý má len malé alebo žiadne skúsenosti s medzinárodnými vzťahmi, potvrdí, že žiadny veľvyslanec neotvorí ústa bez súhlasu „zhora“. Najmä keď ide o vážne témy, ako je napríklad vyzbrojenie bojujúcej strany. Američania sa teda stále krútia vo svojom „kojotom tanci“ okolo raketových systémov dodávaných Ukrajine. Ramzan Kadyrov medzitým vyhlásil, že ruská strana pripravuje „nejaké prekvapenie pre ukrajinskú armádu, ktoré prinúti ukrajinských vojakov utiecť z krajiny obrovskou rýchlosťou“. Neupresnil, čo bolo tým prekvapením. Ale podľa toho, že spojenecké sily obsadili Severodoneck za tri hodiny (namiesto pôvodne plánovaných troch týždňov), sa dá usudzovať na nejaký nový taktický ťah ruských síl.

Na tomto úspechu chcú stavať aj v budúcnosti. Je pozoruhodné, že toto vyhlásenie urobil Kadyrov, a nie Konašenkov alebo Medvedev. Hovorili o možných úderoch proti „rozhodovacím centrám“, ale k nim zatiaľ nedošlo. A to v istom zmysle znehodnotilo tieto vyhlásenia. Ramzan Achmatovič o týchto centrách nehovoril. Hovoril o „prekvapení“. Všetci vedia, že vodca Čečenska je seriózny muž a nehádže slová na ľahkú váhu. Takže čakáme na asymetrickú reakciu na „tanec hyen a kojotov“. Zdá sa, že už nezostáva veľa času.

ZDROJ

Překlad: Boris Mesár, redakce cz24.news