Stačí, aby ľudia po mŕtvici cvičili len ľahko? Nový výskum to vyvracia

Hodnota cvičenia po mozgovej príhode je dobre zdokumentovaná a ukazuje na výhody, ako je zlepšenie zotavenia a zníženie rizika opakovanej mozgovej príhody. Najnovší výskum však prišiel s niečím celkom novým: vysoko intenzívny intervalový tréning (HIIT) môže byť pri zvyšovaní aeróbnej kondície po mŕtvici výrazne účinnejší ako tradičné mierne cvičenie. Nová štúdia, na čele ktorej stojí Ada Tangová, PT, PhD, fyzioterapeutka a profesorka na McMasterovej univerzite, naznačuje, že záblesky intenzívnej aktivity by mohli byť kľúčom k lepším výsledkom zotavenia.

Do tohto výskumu sa zapojilo 82 ľudí, ktorí prežili mozgovú príhodu a ktorí sa trikrát týždenne počas 12 týždňov zúčastňovali na cvičeniach HIIT alebo na miernych cvičeniach. Každý HIIT tréning zahŕňal jednominútové vysokointenzívne intervaly striedané s obdobiami odpočinku s nižšou intenzitou, spolu 19 minút cvičenia. Skupina so stredne intenzívnym cvičením sa venovala nepretržitému cvičeniu v trvaní do 30 minút. Výsledky boli jednoznačné. Účastníci HIIT zdvojnásobili prírastok kondície v porovnaní so skupinou s miernym cvičením. Ba čo viac, tieto výhody pretrvávali aj osem týždňov po tréningu, čo naznačuje dlhodobé výhody.

Doktor Christopher Yi, cievny chirurg, poznamenal, že to má význam: „Vysokointenzívne aeróbne cvičenie preukázalo pozoruhodný vplyv na kardiovaskulárnu kondíciu a zotavenie po cievnej mozgovej príhode, čo potenciálne zlepšuje kvalitu života a znižuje zdravotné riziká v budúcnosti.“ Ryan Glatt, hlavný tréner pre zdravie mozgu, však poukázal na obmedzenia pri výbere účastníkov štúdie. V budúcich štúdiách je potrebné preskúmať vplyv HIIT na širšiu a rôznorodejšiu skupinu ľudí, ktorí prežili mozgovú príhodu, aby sme plne pochopili jej prínosy a prispôsobivosť.

Mozgová mŕtvica, často označovaná ako cievna mozgová príhoda, je závažný zdravotný stav, ktorý nastáva, keď dôjde k narušeniu prívodu krvi do časti mozgu. Tento stav môže byť spôsobený buď upchatím cievy (ischemická mŕtvica) alebo prasknutím cievy (hemoragická mŕtvica).
Pri ischemickej mŕtvici je najčastejšou príčinou tvorba krvnej zrazeniny (trombus), ktorá vznikne priamo v mozgových cievach alebo sa do nich dostane z inej časti tela, najčastejšie zo srdca alebo veľkých tepien na krku. Táto zrazenina potom blokuje prívod krvi do mozgového tkaniva, čo vedie k nedostatku kyslíka a živín, nevyhnutných pre správne fungovanie mozgu. Bez dostatočného prísunu kyslíka začnú mozgové bunky odumierať už po niekoľkých minútach. To vedie k trvalému poškodeniu.
Hemoragická mŕtvica, na druhej strane, vzniká vtedy, keď praskne niektorá z mozgových ciev, čo spôsobí krvácanie do mozgového tkaniva alebo okolitého priestoru. Toto krvácanie môže byť vyvolané vysokým krvným tlakom, ktorý oslabuje steny ciev, alebo rôznymi malformáciami ciev (napr. aneuryzma). Krvácanie do mozgu spôsobuje tlak na okolité tkanivo a narúša normálny prívod krvi, čo vedie k poškodeniu mozgových buniek.

Existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku mozgovej mŕtvice. Medzi najvýznamnejšie patria vysoký krvný tlak, fajčenie, vysoká hladina cholesterolu, cukrovka, obezita, sedavý spôsob života a nezdravá strava. Ďalšími faktormi môžu byť genetická predispozícia, vek (starší ľudia sú viac ohrození) a niektoré zdravotné stavy, ako sú srdcové arytmie, ktoré zvyšujú riziko tvorby krvných zrazenín.

Vzhľadom na závažnosť tohto stavu je dôležité poznať a rozpoznať príznaky mozgovej mŕtvice, ako sú náhla slabosť alebo ochrnutie jednej strany tela, problémy s rečou, náhla strata zraku, závraty alebo silná bolesť hlavy. Včasná intervencia je kľúčová pre minimalizovanie poškodenia mozgu a zvýšenie šancí na zotavenie.