Transfóbka Rowlingová a spol.: revolúcia požiera svoje deti

Pred dvoma dňami prebehla v médiách správa o tom, že autorka známej okultistickej knižnej série „pre deti“ o Harry Potterovi, J. K. Rowlingová sa dopustila kolosálneho zločinu: vyjadrila sa ironicky k najnovšiemu výhonku ľavicového „newspeaku“, ktorý, aby sa vyhol pojmu „žena“ pri ženách, ktoré sa cítia byť mužmi, uprednostňuje nový termín – „ľudia, ktorí menštruujú“. Rowlingová na adresu tohto novotvaru publikovala poznámku: „Ľudia, ktorí majú menštruáciu? Prisahala by som, že sa im nejako hovorí. Pomôžte mi s tým niekto. Žany? Žumy? Žedy?“

Nechtiac do tábora „temnoty“

Poznámka vyvolala celosvetovú hysterickú reakciu, v ktorej bola Rowlingová obvinená z transfóbie, čiže novodobej formy zločinu, spočívajúceho v strachu/odporu z transsexuálov. Nechal sa počuť aj filmový predstaviteľ malého okultistického premianta Harryho Pottera, Daniel Radcliffe. Ten sa samozrejme transrodových žien zastal a snáď v strachu o biznis, ktorým si dopomohol k dobrému bidlu, dodal: „Čitateľom, ktorí majú teraz pocit, že je ich zážitok z kníh o Harrym Potterovi pošpinený či priam zničený, odkazujem, že sa hlboko ospravedlňujem za bolesť spôsobenú týmito výrokmi.“

Nie je to však prvý zločin tohto druhu, ktorým sa spisovateľka zapísala do análov ideovej kriminality. Už v roku 2018 kladne reagovala na twitterový príspevok o tom, že transsexuálne ženy sú skrátka „muži v sukni.“ Minulý rok sa zase zastávala britskej vedkyne May Forstaterovej, ktorá tvrdila, že transsexuálne ženy nemôžu nikdy dokonale zmeniť svoje biologické pohlavie, čo vedkyňu nakoniec aj stálo kariéru.

Pozoruhodné pritom je, že Rowlingová sa vždy zastávala homosexuálov a im podobných alternatívnych sexuálnych menšín. O tých, ktorí mali na homosexualitu nepekný „tmársky“ názor si zaiste myslela svoje. A hľa, už je aj ona s tmármi v jednom košiari. To sú zákony revolúcie. Tá požiera svoje deti. Ten kto bol ešte včera radikálom, sa riadením revolučnej logiky stane na druhý deň oportunistom, aby na tretí deň skončil ako reakcionár. Pretože revolúcia napreduje a kto sa jej postaví do cesty, toho zmetie.

Pod „gilotínu“ nepôjdu len tí najpokrokovejší

Rowlingová nie je jediným prípadom a dá sa povedať, že sú ich po svete celé stovky, predovšetkým bývalé a súčasné celebrity, ktoré sa v minulosti angažovali v liberálnych témach, aby dnes čelili obvineniam, že sú predstaviteľmi síl temnoty. Tento revolučný mechanizmus funguje rovnako už celé storočia. Počas Francúzskej revolúcie sa ocitli predstavitelia prvej revolučnej vlny čoskoro pod gilotínou, ale ani to nepomohlo druhej vlne, ktorá ich tam poslala, lebo čoskoro sa tam ocitli tiež. Súdruhovia Bucharin, Ordžonikidze aj Radek (aby sme boli internacionálni) tiež posielali reakčné živly na popravu, aby sa čoskoro sami ocitli tam, kde odporúčali iných.

Ďalšou „obeťou“, ktorá spadla do pasce, ktorú sama pomáhala inštalovať, je bývalá tenisová hviezda Martina Navrátilová. Táto, žena, ktorá dlhodobo prezentovala svoje lesbické sklony  a intenzívne sa angažovala v podpore homosexuálneho štýlu života, sa stala, podobne ako Rowlingová, terčom invektív potom ako protestovala proti účasti tzv. transgender „žien“ v ženských športových podujatiach. Kauza mala vplyv aj na jej funkcie: bola odvolaná z pozície ambasadórky organizácie Athlete Ally, ktorá sa venuje podpore LGBT športovcov a športovkýň.

Príčinou celej hystérie bolo Navrátilovej vyjadrenie na jej pravidelnom blogu, ktorý publikuje web Sunday Times, v ktorom označila transgendrové „športovkyne“ ako „mužov, ktorí chcú byť ženami.“ K tomu dodala, že možnosť ich súperenia s ostatnými ženami je podvodná a neférová: „Nemôžete len tak sami seba vyhlásiť za ženu a zrazu potom súťažiť so ženami. Musia existovať nejaké štandardy, a to že má niekto penis, ale bude súťažiť so ženami, týmto štandardom nezodpovedá.“ Po zverejnení svojho blogu sa okamžite ocitla na čiernej listine a predstavitelia združenia Trans Actual jej slová označili za „poburujúce a hlboko transfóbne.“

Ani byť „transgender“ už nestačí

Revolúcia však chváta vpred. Ukázalo sa, že ani to, keď sa niekto nechá preoperovať a považuje sa za transgender osobu, mu nezaručuje pokojný život v revolučných časoch. Stačí si nepočínať dostatočne korektne a uhnúť čo i len o milimeter od revolučného kánonu viery a už nasledujú sankcie a ostrakizácia. Na vlastnej koži to pocítil muž, ktorý sa dnes oficiálne volá Debbie Haytonová. Transrodový muž, ktorý bol učiteľom fyziky v anglickom grófstve Midlands, žil do roku 2012 stále ako muž. Potom sa dal „liečiť“ a stal sa „ženou“.

Až do tohto bodu by bolo všetko podľa tých najlepších revolučných kritérii. Avšak vkradla sa chybička a zo vzorového tolerantného občana Británie sa stal „nenávistník“. Čo to spôsobilo? Debbie sa totiž vyjadril, že „pohlavie sa úplne zmeniť nedá a vo vnútri ostanete stále biologickým mužom“. Tento svoj postoj demonštroval aj nosením trička s nápisom „trans ženy sú muži“.

Revolučné sily spozorneli a Haytonovi momentálne hrozí vylúčenie z LGBT komisie, ktorá spadá pod Kongres britských odborov. 12 jeho kolegov iniciovalo disciplinárne konanie a zaslali generálnej tajomníčke stanovisko, v ktorom obvinili Haytona, že: „vyjadrením alternatívnych postojov šíri nenávistné prejavy voči transexuálnej komunite“

Z revolucionára sa stal reakcionár a ani nezbadal ako.

Panika v radoch feministiek a lesbických žien

To, čo spočiatku vyzeralo ako nevinná hra na rozšírenie sexuálnych alternatív, naberá dnes podobu a spád, ktoré sú typické pre revolučné ideológie. Po prvej vlne revolucionárov, v ktorej sa angažujú rôzni idealisti, sa dostaví, potom ako sa revolúcia inštitucionalizovala, druhá vlna, ktorá síce už nemá onen idealizmus, ale zato je z revolúcie odhodlaná vytrieskať maximum výhod a benefitov.

A tak sa začínajú masovo objavovať vypočítaví muži, ktorí sa rozhodli, že využijú situáciu. Vo anglickej väznici sa napríklad skúsený kriminálnik vyhlásil za ženu a tak ho presunuli do ženského oddelenia. Tam nerušene znásilňoval po nociach ženy. Vysokí svalnatí športovci, ktorí sa zo dňa na deň vyhlásili za ženy, zbierajú jednu medailu za druhou, čo by sa im určite v mužskej konkurencii nepodarilo. Muži, ktorí chcú zaparkovať na miestach vyhradených pre ženy, sa policajtom, ktorí ich napomínajú, smejú do tváre a tvrdia, že sa práve cítia byť ženami.

Kruh sa uzavrel. Práve ženy, ktoré boli na začiatku tohto „oslobodzovania“, sa nakoniec stanú skutočnými obeťami. Budú sa musieť podeliť o svoju dôstojnosť, pozície a práva s novými „ženami“. Tieto nové „ženy“, ktoré vôbec nemusia byť transrodové osoby ale len vypočítavci, ktorí zacítili svoju príležitosť, ich ľahko vytlačia. Sú svalnatejší, rýchlejší, silnejší.

Niektoré feministické organizácie v USA to už pochopili a vznikajú surrealistické spojenectvá medzi konzervatívnymi ženami a feministkami. Odrazu vidia až na koniec cesty a na tom konci sa ukazuje totálna devalvácia slova „žena“. Žena, ktorá bola v európskej kresťanskej kultúre predmetom zbožňovania a úcty sa stane predmetom posmechu a parodovania. Každý muž, ktorý sa bude chcieť zbaviť nejakej zodpovednosti, alebo bude chcieť získať nejaký prospech, sa vyhlási za „ženu“. Nakoniec, obávam sa (a skutočne sa obávam), bude posilnená prestíž maskulinity natoľko, že sa vrátime hlboko do predkresťanských čias a byť ženou bude opäť, a teraz už reálne, sociálnym bytím druhej kategórie.