Odkedy vypukla kríza medzi Tureckom, Gréckom a Cyprom kvôli Tureckému prieskumnému plavidlu Orus Reis vo vodách, na ktoré si nárokujú Atény a Nikózia, bol Washington pozoruhodne tichý. Iba pred dvoma dňami sa k tejto téme vyjadril minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo. Tento zásah bol pre Atény prinajmenšom sklamaním, pretože vyzval obe strany, aby „znížili napätie vo východnom Stredomorí“. Trvalo však iba 24 hodín, kým americké úrady zareagovali po zverejnení informácií o možnej dohode medzi Francúzskom a Gréckom o preferenčnom získaní letky Rafale a obnovenie diskusií medzi týmito dvoma krajinami o 2 fregatách FDI [email protected]

Prístup “spojenca” (američana) je taký, že všetci ostatní musia čakať na ich rozhodnutie. NATO je hlavne obchodné centrum hlavne pre americký vojenský priemysel. Síce môžu aj iní ponúkať svoje zbrane, ale len ak s tým bude ešte orol súhlasiť.

Veď predaj 12 kusov Rafale Francúzmi do Grécka by pekne mohol vypáliť rybník pre potenciálny predaj F-35. Zdravý rozum odmieta toto predražené lietadlo, ktoré nesmie lietať príliš rýchlo a už vôbec nie počas búrky, lebo blesky mu škodia. Avšak loby je silné, kúpia si snáď kohokoľvek aj za astronomické sumy a doktor, ktorý dostane od babičky klobásku ako odmenu, že ju dobre ošetril je zhovadený pred verejnosťou, lebo prijal úplatok.

Američania preto urobili všetko preto, aby sa prípadná dohoda o predaji Rafale a fregát neuskutočnila. Ešte by sa to dalo pochopiť, keby takúto špinavú hru urobili Rusi, alebo Čína. Ale od spojenca to nie je vhodné a vedie to v budúcnosti k rôznym snahám, alebo dokonca skutkom (viď S-400 v Turecku).

Za zmienku stojí aj to, že Američania ponúkajú Aténam fregaty, ktoré budú čoskoro vyradené zo služby v Americkej armáde. (poznámka redaktora: Nech sa páči, kúpte si náš šrot síce drahšie, ale je aspoň zastaralý.). Gréci by sa mali uspokojiť s faktom, že tieto lode ponúknuté od Američanov nemajú ani zbrane, ani sonary. Takto vybavení by mali zastrašiť Tureckú po zuby ozbrojenú armádu, ktorá chráni plavidlá pre geologický prieskum v konfliktnej oblasti.

Tento návrh nadväzuje na návrh založený na modeli MMSC korvety Lockheed, ktorý v 6 exemplároch získala Saudská Arábia, ktorá sa už pokúsila obísť francúzsko-grécke diskusie, ale ktorá nakoniec sa ukázal ako zásah do vody, pričom 4 lode boli ponúkané za takmer 5 miliárd EUR bez streliva. Pri LCS nie je pochýb o tom, že cena bude konkurencieschopná, pretože lode sú teraz určené na zošrotovanie. Americké námorníctvo skutočne usúdilo, že zabezpečenie týchto korviet minimálnymi operačnými schopnosťami potrebnými na to, aby mali vojenskú hodnotu v zónach s nízkou alebo strednou intenzitou, nie je ekonomicky relevantné, najmä preto, že niekoľko z týchto lodí vrátane „USS Milwaukee zažila na mori veľa problémov.

Preto Americká ponuka LCS triedy Freedom v žiadnom prípade nezodpovedá súčasným potrebám helénskeho námorníctva a nijakým spôsobom „nekonkuruje“ francúzskym FDI. Americký šrot obsahuje jeden 57 mm kanón, protilietadlový systém seba-obrany RAM krátkeho dosahu a dva narýchlo pridané štvortubové raketomety Hellfire na zvýšenie palebnej sily proti asymetrickým hrozbám, ktorým táto loď môže čeliť. V skutočnosti nemá žiadny systém umožňujúci zakázať lietadlám prístup vo svojom okoli tak ako to má francúzska FDI so svojimi 24 raketami Aster 30 a radarom Aesa Sea Fire, nemá ani podvodné kapacity (sonary), žiadne protilodné zbrane a ani kapacity možného úderu na pobreží. Jednoducho Američania sa chcú zbaviť svojho šrotu zamedzením predaja francúzkeho špičkového materiálu.

V skutočnosti si možno klásť otázku o základných dôvodoch, ktoré vedú Washington k tomu, že sa systematicky snaží vykoľajiť rokovania týkajúce sa FDI, pretože z krátkodobého alebo strednodobého hľadiska USA jednoducho nemajú žiadnu vážnu alternatívnu ponuku, ktorú by mohli navrhnúť v Aténam. Gréci by si mohli síce objednať si fregaty typu FFG / X s dodávkou za 5 až 10 rokov za 2 miliardy dolárov, ale môže si tiež objednať v Paríži, alebo Ríme FREMM, z ktorých je odvodený americký program a ktoré by boli dodané nielenže oveľa rýchlejšie, ale dokoca až o 30% lacnejšie. Prečo teda táto zúrivá túžba Američanov dosiahnuť zastavenia Francúzsko-Gréckeho rokovania?

V tejto záležitosti vzniká viacero hypotéz. Jedna z nich je založená na túžbe Washingtonu udržať si kontrolu nad gréckymi obrannými kontraktmi a zároveň pripraviť francúzsky obranný priemysel o exportné príležitosti, a to aj za cenu výrazného oslabenia obrannej schopnosti svojho spojenca v krízovej situácii.

Druhá, problematickejšia, by bola založená na ochote americkej administratívy neutralizovať obranné schopnosti Atén a zároveň zabrániť Grécku sa postaviť proti tureckým územným požiadavkám. Nie to, že sa Washington ujal kauzy tureckej zahraničnej politiky, ale že sa USA obávajú, ako už hrozil prezident Erdogan, že nová grécko-turecká konfrontácia spôsobí implóziu NATO. Túto hypotézu možného veľmi vážneho rozkolu a možno aj rozpadu NATO na viacero frakcii (pozn. redaktora som už viac krát spomenul v iných článkoch) treba brať ako skutočnú hrozbu pre ďalší život NATO obzvlášť ak Francúzsko bude stáť v tomto konflikte stále po boku Grécka. A ako sa zdá, všetko tomu nasvedčuje, že sa tak stane.

Američania sami svojim krokmi len podporujú nechuť voči ich stupídne okatej chuti manipulovať udalosti. V tomto prípade je to o to horšie, že to zaváňa “úmyslom” znevýhodniť Grécko v prípadnom vojenskom konflikte proti Turecku. Ankara sa dokázala postaviť bez problému proti Aténam. Francúzska účasť v konflikte však mení vojenský pomer síl. Turek má však nevojenského žolíka v rukách a tým sú migranti zadržiavaní v táboroch v Turecku. Erdogan sa už viac krát nepriamo vyhrážal, že ich vypustí do Európy. Američania držia viac stranu Turkom vzhľadom na ich nutnosť udržať si ich v NATO a to aj napriek tomu, že si Erdogan kúpil Rusky dáždnik S-400, ktorý predbehol dobu iných podobných systémov.

Washington si je plne vedomý, že jeho vlastný vplyv na Ankaru je dnes veľmi oslabený. Jediná možnosť USA by bolo zavedenie významných hospodárskych sankcií, ktoré by mohli spôsobiť turecký presun k iným alianciám, čínskym alebo ruským. V skutočnosti, pri absencii účinných alternatív proti Turecku, sa môže javiť neúspech francúzsko-gréckych rokovaní a stiahnutie sa Grécka pred tureckými požiadavkami, by sme mohli považovať za “NEVYHNUTNÉ ZLO” na zachovanie vplyvu USA v Európe a zabránenie kolapsu NATO.

Posledné slovo budú mať Gréci, aspoň sa tak zdá. Leda žeby opäť prekvapili Rusi s nejakým geniálnym riešením, tak ako to bolo kedysi, keď sa ponúkli, že oni zlikvidujú sýrske chemické zbrane, ktoré boli pre západ štartovacou čiarou k vojne.

Keď hovoríme o Grékoch, majme na zreteli, že nejde o hlas ľudu, ale o skupinu tvárí nastrčených tými mocnými do vládnych kresiel. Je preto dôležité, aby sa ekologické jachty stretli a dohodli sa pri morskom vánku na tom, ako si rozdelia zisk z prípadnej ťažby plynu v kritickej oblasti. Zostáva už len dúfať, že vánok bude primerane osviežujúci a dá dosť inšpirácie tým v ekologických jachtách aby pochopili, že obyčajný človek chce pokojný život a nie ich vojny.

Adam Riečanský