HlavníKomentářeSlovensko

V Nitre si v pondelok pripomenuli Deň genocídy Slovanov – najväčší Holokaust na svete, s viac ako 35 miliónmi plánovane zavraždených SLOVANOV

SLOVENSKO: V centre mesta pod Zoborom sa včera popoludní konalo spomienkové zhromaždenie pri príležitosti pamätného Dňa genocídy Slovanov. Účastníci tretieho ročníka tejto dnes už tradičnej akcie si pripomenuli milióny civilistov – Slovanov, ktorí sa stali obeťami genocídy, spáchanej na nich vo mnohých vojnách, tak aj vojakov, partizánov, hrdinov ozbrojeného odboja, ktorí bojovali za slobodu a nezávislosť svojich krajín.

Prvá časť spomienkového podujatia sa začala o 17.00 hod. krátkym, ale emotívnym mítingom pri pomníku sovietskemu vojakovi – osloboditeľovi v centre mesta, pred budovou Okresného úradu v Nitre. Prítomných 40 účastníkov podujatia v mene organizátorov pozdravil predseda slovanskeho občianskeho združenia Slavica Miloš Zverina, ktorý pripomenul, že stáročia na Slovanoch páchali genocídu a doposiaľ sa o tom prakticky nehovorí.

Uviedol, že návrh vyhlásenia dňa 22. júna za pamätný Deň genocídy Slovanov iniciovali členovia slovanského občianskeho združenia Slavica pred dvoma rokmi, tiež v júni, na Všeslovanských národopisných slávnostiach „Slovanská Praha 2018“ v metropole Česka. Delegáti zjazdu jednohlasne schválili túto iniciatívu. Krátko odôvodnil, prečo práve tento deň 22. júna bol vyhlásený za pamätný.

Jeden z hlavných signatárov Nitrianskej deklarácie za zachovanie suverenity Slovenskej republiky Jozef Šedovič poukázal na to, že slovanské krajiny majú byť slobodné a nezávislé a majú samostatne rozhodovať o svojom osude. Pripomenul, že Slováci a mnohé ďalšie slovanské národy veľa razy boli podrobované genocíde a bojovali o slobodu a suverenitu. Zdôraznil, že Slovania by nemali pripustiť, aby na nich aj v budúcnosti páchali genocídu.

Prihovorili aj ďalší účastníci spomienkovej akcie, ktorí poukázali na obrovské krivdy, ktoré boli spáchané voči Slovanom, pripomenuli, že aj Slováci v priebehu ostatných tisíc rokov veľa razy prežívali strašné tragédie. Taktiež prízvukovali, že je potrebné obnoviť dobré vzťahy a aktívnu spoluprácu ako medzi všetkými slovanskými národmi, tak aj medzi samotnými slovanskými krajinami /20 fotografií si môžete pozrieť tu.

Následne sa účastníci spomienkových akcií premiestnili do mestského parku na Sihoti a približne o 18.00 hod. sa zišli pri slovanskej lipe, pamätnom kameni a tabuli, kde členovia a sympatizanti združenia Slavica pred dvoma rokmi vytvorili svojrázny slovanský pamätný komplex. Miloš Zverina prítomným podrobne porozprával o tom, prečo práve dátum 22. jún bol vyhlásený za pamätný Deň genocídy Slovanov. Pripomenul, že sa Slovania podrobovali obrovskému útlaku v priebehu tisícročí. Existuje veľa smutných dátumov, ktoré nám nedovolia zabudnúť na to, ako páchali genocídu na našich predkoch.

„Ako všetci dobre vieme, 22. júna 1941 fašistické Nemecko napadlo našich východných slovanských bratov a približne v rovnakom období v roku 1812 napadli Rusko vojská Západu pod velením Napoleona. Boli to najväčšie útoky proti Slovanom v histórii a preto 22. jún bol vyhlásený za pamätný Deň genocídy Slovanov,“ podčiarkol Miloš Zverina.

Ďalší účastníci zhromaždenia pripomenuli konkrétne fakty genocídy na Slovanoch, presné čísla zabitých, umučených, upálených ľudí počas druhej svetovej vojny. Poukázali na to, že sú to obrovské ľudské straty, ktoré boli niekoľkonásobne vyššie, ako počet ľudí židovskej národnosti, na ktorých bola spáchaná genocída, a preto svetové spoločenstvo by malo oficiálne uznať, že aj na Slovanoch bola spáchaná genocída. Historická spravodlivosť a objektivita je v tom, aby svetová verejnosť uznala a nezabúdala na to, že genocída nebola spáchaná iba na ľuďoch jednej ale niekoľkých národností, vrátane Slovanov.

Účastníci akcie si zaspievali slovenskú hymnu a položili vence a kvety k pamätnému kameňu. Aj napriek silnému vetru zapálili sviečky. Dlho debatovali pri tomto svojráznom slovanskom pamätnom komplexe v nitrianskom parku, v Pribinovom meste, ktoré je kolískou Slovanstva. V samotnom závere menšia časť účastníkov podujatia v parkovom bufete ešte dlho preberala súčasnú situáciu na Slovensku, diskutovala o možnom „oživení“ niektorých národniarskych strán a o ich spolupráci.

Predseda slovanského občianskeho združenia Slavica Miloš Zverina pre čitateľov portálu Zem a Vek porozprával, prečo bol vyhlásený pamätný Deň genocídy Slovanov: „Podľa medzinárodného práva, je genocída nepremlčateľný medzinárodný zločin a zároveň je aj tým najťažším zločinom proti ľudskosti. Je dosť nepochopiteľné, že do dnešného dňa nemajú Slovania, vyše 350 miliónové celosvetové spoločenstvo, svoj pamätný deň genocídy. Genocída bola v minulosti už uznaná Arménom, Židom, Kambodžanom alebo Rwanďanom, no Slovanom zatiaľ priznaná nebola.“

Slavica

Pripomenul, že iba v 20. storočí boli vyvraždené desiatky miliónov Slovanov počas dvoch svetových vojen a besnenia protislovanských síl v samotných slovanských krajinách: „Najviac ich bolo systematicky vyvraždených počas druhej svetovej vojny pri realizácii nacistického Hlavného plánu pre Východ (Generalplan Ost). V tejto koncepcii Adolfa Hitlera a nacistického hnutia išlo o získanie životného priestoru (Lebensraumu) na úkor Slovanov a naplnenie stáročného nemeckého ideologického sna Náporu na východ (Drang nach Osten). Vykonávanie tohto plánu malo za následok genocídu a etnické čistky Slovanov. Odhaduje sa, že počas uvedeného obdobia bolo vyvraždených asi 30 miliónov Slovanov a o rovnaký počet sa znížilo obyvateľstvo v slovanských krajinách následkom tejto strašnej vojny.“

Podčiarkol, že tento nápor na Slovanov zo strany Západu prebieha nepretržite najmenej počas posledných tisíc rokov a tiež tisíc rokov sa na Slovanoch pácha genocída, ale o tom sa dnes verejne nehovorí. V súvislosti s pamätným Dňom genocídy Slovanov Miloš Zverina vysvetlil, že sa pietne spomienkové stretnutia majú organizovať na významných miestach pre Slovanov, ako sú, napríklad, pamätníky na obete vojen, pri pamätných stromoch (lipa, dub), hájoch, skalách a iných prírodných útvaroch. Počas týchto stretnutí je vhodné zasadiť pamätný strom, lipu alebo dub a pripomenúť účastníkom historické fakty.

Eugen Rusnák

Zdroj: https://zemavek.sk/v-nitre-si-pripomenuli-den-genocidy-slovanov/
Tagy

Napsat komentář

Back to top button
Close
Close