Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
Autorom výroku v nadpise nie je žiadny konšpirátor, ale Dr. Christian Vélot, molekulárny genetik na Univerzite Paris-Saclay a predseda Vedeckej Rady CRIIGEN (Výbor pre nezávislé výskumy a informácie o genetike).
Tento článok je priamo inšpirovaný odbornou správou CRIIGEN a vzdelávacieho videa s ňou spojeného. Tento článok bude len jej rýchlou a čiastočnou sumarizáciou.
Rozlíšenie rôznych typov vakcíny
Inaktivovaná vakcína: Do tela dostanete celý inaktivovaný vírus. Chemickým alebo fyzickým procesom bol vírus inaktivovaný. Vírus je „mŕtvy“ ale stále vyzerá rovnako. To znamená, že vaše telo bude rozvíjať proti vírusu imunitnú reakciu (tvoriť protilátky) bez toho, aby bol vírus schopný vášmu telu škodiť.
Nevýhoda tohto typu vakcíny je, že nevyvoláva v našom tele dlhodobú imunitu a preto je treba očkovanie pravidelne opakovať.
Príkladom tohto typu je vakcína proti cholere, pertussis, chrípke, besnote, detskej prenosnej obrne a vírusovej hepatitíde typu A.
Čínske vakcíny proti SARS-CoV-2 používajú túto technológiu.
Živá oslabená vakcína: Do tela dostanete celý živý vírus, ale oslabený. Napríklad sa môže použiť kmeň vírusu, ktorý je citlivý na teplotu a nevie sa rozmnožiť v teplote 37°C.
Výhoda týchto vakcín je, že má oveľa väčšiu imunizačnú schopnosť. Nevýhoda je, že predstavuje väčšie riziko pre ľudí s oslabenou imunitou (vírus je živý) a preto sa neodporúča každému.
Príkladom tohto typu je vakcína proti detskej prenosnej obrne, BCG vakcína, proti mumpsu, rubeole a osýpkam.
Tieto dva typy vakcín – inaktivovaná a živá oslabená – sú tie najstaršie a najpoužívanejšie typy.
Rekombinantná vakcína: Trochu modernejšia vakcína. Používa sa pri hepatitíde typu B a ľudskom papilomavíruse. Princíp fungovania vakcíny je nasledovný: namiesto toho, aby sa naočkoval celý vírus, použije sa len ten antigén (proteín) vírusu, ktorý je zodpovedný za imunitnú odpoveď.
Ako sa vakcína vyrába: Vezmeme gén vírusu, ktorý produkuje proteín zodpovedný za imunitnú odpoveď. “Rekombinujeme”, tj. dáme tento gén do buniek, ktoré vieme masovo rozmnožiť v laboratóriu. Používajú sa na to obyčajne kvasnice alebo baktérie.
Tieto bunky si „osvoja“ gén vírusu a začnú produkovať ten proteín, ktorý potrebujeme. Proteín je následne očistený a očkovaný spolu s rôznymi prísadami, podobne ako pri iných vakcínach.
Táto technológia je používaná pre tvorbu vakcíny proti SARS-CoV-2 od firmy Novavax (USA), Medicago (Kanada), a laboratórium Sanofi-Pasteur (Francúzsko).
Pre COVID-19 boli vymyslené aj nové vakcíny, takzvané „genetické vakcíny“.
Vakcína mRNA: S tou novou vakcínou nedostanete ani mŕtvy vírus, ani živý vírus, ani proteín vírusu, ale časť genetického materiálu vírusu (mRNA), ktorý priamo v tele prostredníctvom ľudských buniek bude produkovať “spike” proteín, teda proteín vírusu SARS-CoV-2, ktorý vyvoláva imunitnú odpoveď.
Princíp je podobný ako rekombinantná vakcína, s tým rozdielom, že výroba proteínu zodpovedného na imunitnú odpoveď sa nedeje v laboratóriu v bunkách kvasníc alebo baktérií ale priamo v našom tele v ľudských bunkách. Do našich buniek (ale nie do nášho DNA!) sa mRNA vírusu SARS-CoV-2 dostane prostredníctvom nanočastice tuku.
Táto technológia je používaná pre tvorbu vakcíny proti SARS-CoV-2 od firmy Pfizer-BioNTech (USA/Nemecko) a Moderna (USA).
Vakcína DNA: Namiesto nanočastice tuku sa časť genetického materiálu SARS-CoV-2 dostane do tela prostredníctvom iného živého ale oslabeného vírusu, ktorý bol genetický modifikovaný tak, aby nespôsobil chorobu.
Konkrétne časť DNA oslabeného vírusu bola odstránená a nahradená časťou DNA vírusu SARS-CoV-2, ktorá zodpovedá na výrobu “spike” proteínu. (Technológia za touto metódou je komplikovanejšia, takže opäť odporúčame pozerať celé video.)
Táto technológia je používaná pre vakcínu Sputnik (Rusko) a AstraZeneca (UK/Švedsko).
Riziká spojené s genetickými vakcínami
Dve prvé riziká sa týkajú iba vakcíny DNA, tretie riziko je najdôležitejšie a týka sa aj DNA vakcíny aj mRNA vakcíny.
Nižšie uvádzame riziká v stručnosti. Pre viac detailov si prosím pozrite video.
Riziko integrácie DNA vírusu v ľudskom DNA (vakcína DNA) Na rozdiel od RNA, vírusová DNA sa môže integrovať do ľudskej DNA!!!
Momentálne nevieme naisto povedať, kde sa tento DNA môže integrovať.
Bohužiaľ, klinické testy genetickej terapie urobené s deťmi s leukémiou ukazujú, že DNA sa môže integrovať do onkogénov, teda génov, ktorých narušenie spôsobuje rakovinu.
Riziko imunotoxicity (vakcína DNA)
Vakcína DNA môže spôsobiť závažné imunitné reakcie.
Riziko vírusovej rekombinácie (vakcína DNA a mRNA)
V dôsledku očkovania vakcínami typu DNA a mRNA môže vzniknúť nákazlivejší a smrteľnejší vírus.
Jednou z vlastností vírusov, ktoré patria do rovnakej kategórie totiž je, že si môžu vymeniť časti genetického materiálu.
Ide o tzv. vírusovú rekombináciu. Stalo sa to napríklad s vírusom H1N1 a jeho trojitou rekombináciou vírusu ošípaného, vtáčieho a ľudského. Našťastie je riziko č. 3 extrémne nízke.
Aby sa to stalo, bolo by treba, aby osoba, ktorá dostane vakcínu, mala v tomto istom momente iný vírus, aby ten vírus bol podobného typu, a aby obidva vírusy (alebo mRNA + iný vírus) boli prítomné v tej istej bunke, aby sa rekombinovali, a zároveň, aby táto rekombinácia vytvorila nebezpečnejší alebo nákazlivejší vírus.
Vzhľadom na počet ľudí, na ktorých by bolo potrebné robiť testy, nie je možné toto riziko účinne vyhodnotiť.
Avšak aj keď si predstavujeme extrémne nízke riziko, napríklad 1 „zlá“ rekombinácia na 100 000 ľudí, akonáhle plánujeme očkovať milióny až miliardy ľudí, toto riziko už nie je vôbec zanedbateľné:
„Nezabudnime, že stačí, aby jeden vírus vznikol niekedy niekde, aby následky boli katastrofálne a globálne!!!
To je presne to, čo nás naučil SARS-CoV-2.“ hovorí Dr. Christian Vélot.
Takže aj keď je toto riziko nízke, zamyslime sa, či ho chceme brať vážne, keďže je rizikom pre celé obyvateľstvo Zeme.
Ak človek rozmýšľa iba za seba individuálne, tak tieto nové genetické vakcíny môžu byť prospešné.
Avšak kolektívne predstavujú neakceptovateľné riziko pre ľudský druh!
V tomto kontexte je zodpovedný skôr ten, ktorý sa odmieta očkovať genetickými typmi vakcín!
Podľa Jacques Testard, známy francúzsky biológ, argument „ak sa nepôjdeš očkovať, tak nemyslíš na ostatných“ je mylný.
V tomto kontexte je tým, ktorý myslí na ostatných práve ten, kto sa očkovať genetickými vakcínami nedá!
Nebrať toto riziko do úvahy a nikde o ňom ani nediskutovať je ešte menej pochopiteľné, keďže existujú alternatívy – už overené technológie (inaktivovaná vakcína, rekombinantná vakcína).
Úvahu zakončíme slovami Dr. Christiana Vélota: „Nepridajme do neistoty a nepredvídateľnosti jedného vírusu neistotu a nepredvídateľnosť jednej technológie“.
Doplnenie 30.01.2021: V zetetike [veda kritického myslenia] sa hovorí, že pre mimoriadne tvrdenia treba predložiť mimoriadne dôkazy. Pre tých, čo chcú preveriť zdroje a logiku Dr Christiana Vélota sem pridávam informácie, aby ste ich rýchlo našli. Toto doplnenie je teda aj odpoveďou na komentár čitateľa nižšie. Správa CRIIGEN je konečne dostupná po anglicky kde nájdete všetky vedecké zdroje (hlavne v časti od bodu IV (analýza rizík)). Ak potrebujete preklad do slovenčiny píšem tu ako na to: 1: Otvoriť tento link (správa po Francúzsky) 2. Kopírovať časti od bodu IV (analýza rizík) do „google translate“ alebo inej platformy, ktorá vie prekladať texty. Ak chcete vedieť ešte viac, je tu odpoveď Christiana Vélota na jedného doktora, ktorý kritizoval spomínanú správu (opäť používať google translate). A na záver pre informáciu, na základe tejto správy 6 Európských združení pacientov a doktorov podali odvolanie na Súdnom dvore Európskej únie (tribunál Únie) proti zrušeniu pravidiel biologickej bezpečnosti v oblasti GMO vakcín. Tento link vysvetľuje stručne právnické odôvodnenie za tým. — Aktualizácia 12.02.2021: článok bol modifikovaný aby reflektoval informáciu, že správa CRIIGEN je dostupná po anglicky. V čase písania tohto článku ešte nebola.
Autor: NICOLAS GIROUX, Správa: tu.
VIDEO, ktoré je možné pozerať s anglickými titulkami:
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi