Vladimír Malyšev: Ázia dáva lekciu politickej efektívnosti Amerike a Európe

Už pred časom Britský historik a novinár Niall Ferguson  v knihe „Západ  a zvyšok“  (The West and the Rest) tvrdil, že západná kultúra zohráva vo svete dominantnú úlohu a slúži ako vzor pre „zvyšok“. Pochybnosti o týchto vyhláseniach existovali na Západe vždy, ale „v tom prichádza vírus“ – a pochybnosti sa posilnili.

„Západ sa už nemôže považovať za model pre celý svet“

Pod touto hlavičkou uverejnil francúzsky denník Libération rozhovor s  Kishore Mahbubanihom, spisovateľom a diplomatom zo Singapuru. Na otázku, prečo sa ázijské krajiny vyrovnávajú s infekciou lepšie ako štáty v Európe, Mahbubani povedal: „Už niekoľko desaťročí sme videli, že vlády v USA a Európe oslabujú legitimitu a financovanie vládnych inštitúcií.

V Ázii bolo všetko presne naopak. Obyvatelia východnej Ázie veria v potrebu silného štátu. Existuje pevné presvedčenie, že neviditeľná ruka trhu by sa mala riadiť jasne viditeľnou rukou efektívnej vlády … V prvom rade súčasná kríza ukázala dôležitosť dobre financovaných vládnych inštitúcií s účinnou správou vecí verejných, ktoré dokážu rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu. “

Vlády východnej Ázie „sa ešte pred krízou tešili väčšej dôvere verejnosti ako európske vlády“, hovorí Makhbubani, čo je podľa jeho názoru spojené so systémom riadenia založeným na meritokracii. „V Číne sú do riadiacich orgánov Komunistickej strany povýšení iba najlepší absolventi štátnych univerzít: to umožňuje zapojenie jasných myslí do moci, pomáha ľuďom vidieť v členoch vlády seba. Dôvera ľudí vo vládu  je najdôležitejším prvkom … v tomto prípade pracuje celá spoločnosť jednotne“.

Príklad úspechu a harmónie na export

Keď sú nemocnice zbavené peňazí, keď chudobná stredná trieda vyjadruje rozhorčenie na uliciach, napríklad „žlté vesty“ vo Francúzsku, keď dve tretiny rodín v USA má ušetrených viac ako 500 dolárov na horšie časy, sa Západ nemôže považovať za príklad pre zvyšok sveta, hovorí Singapurský diplomat. „Ak chcete svoj model exportovať, urobte z neho vynikajúci príklad úspechu a harmónie, namiesto toho, aby ste uvalili sankcie a bomby na krajiny, ktoré síce fungujú dobre, ale rozmýšľajú inak.“

„Koronavírus deklasuje Západ a otvára ázijské storočie,“ píše ďalší francúzsky denník Le Figaro. – Vírus bol nemilosrdný k západným demokraciám, ktoré často učili zvyšok sveta ako žiť. Demokraciám, ktoré  boli oblečené do plášťa údajnej nadradenosti svojho politického modelu, ale ktoré stratili manévrovací priestor v ekonomike. Svet sa točí okolo svojej osi a rozvoj Ázie, lídra v ekonomickom raste, dáva Západu úžasnú lekciu politickej efektívnosti.“

Storočie Ázie

O tom, že 21. storočie bude ázijské, sa hovorilo už dávno, ale šírenie koronavírusovej infekcie bolo jedným z tých momentov, keď sa zmeny vo svete stali zjavnými… “Áno, Ázia sa skutočne rýchlo posunula vpred vďaka rýchlemu hospodárskemu rastu a pokroku v oblasti špičkových technológií ale západné mocnosti stále mali, ako sami verili, veľkú výhodu vďaka sociálnemu štátu, tvorivým silám a nadradenosti svojho demokratického modelu … – pokračuje Le Figaro. – A potom k nám prišiel vírus.

Naši politici a nemocnice boli prevalcované obrovskou vlnou a šli ku dnu. Humanitárne výsledky pandémie (stále nie konečné) sa stali nepopierateľným ukazovateľom stavu zdravotníckych systémov na celom svete, ktoré drasticky stiahli „rozvinuté“ krajiny nadol. COVID-19 si vyžiadal životy viac ako 17 000 ľudí vo Francúzsku oproti 229 mŕtvym z 50 miliónov Juhokoréjčanov a iba 6 ľuďom na Taiwane … „Ázijskí draci“ bleskovo prijali reálne sanitárne opatrenia, aby ochránili obyvateľstvo a pritom preukázali ázijskú účinnosť …“

„Ázijskú účinnosť“ v boji proti šíreniu vírusu (v Kórei) boli nútení uznať aj arogantní Briti. Ešte jedna  „ne“ západná krajina opúšťa karanténny režim – Rusko, kde si pamätajú na skúsenosti sovietskej zdravotnej starostlivosti, keď sa v roku 1959 podarilo za 19 dní zabrániť prepuknutiu epidémie čiernych kiahní dovezených z Indie …

Svet ako veľká šachovnica

Ak si predstavujete svet ako „veľkú šachovnicu“, ako to videl Zbigniew Brzezinski, potom podľa predbežných výsledkov globálnej vírusovej a hospodárskej krízy môžeme povedať, že sa usporiadanie figúrok  na hracej doske mierne mení. Tí, ktorí patrili k „zvyšku“, sa ukázali schopnými dať lekciu Západu. A nejde tu o nadradenosť jednej kultúry nad druhou – ide o otázku porovnateľne väčšej účinnosti týchto sociálno-politických systémov, kde v extrémnych situáciách „celá spoločnosť spolupracuje“.