WEF KLAUSA SCHWABA POSTAVENÉ NA MYŠLIENKACH VYTVORENIA SVETOVEJ VLÁDY, VYĽUDŇOVANIA A TERMONUKLEÁRNEJ VOJNY (VIDEO 6 min, SK DAB)

Johnny Vedmore nedávno uverejnil článok v ktorom odhaľuje skrytú históriu záhadného Svetového ekonomického fóra, ktoré momentálne vedie vojnu proti svetu s ich „Veľkým resetom“.

Traja mentori Klausa Schwaba, zakladateľa a riaditeľa fóra boli traja najvplyvnejší ľudia v americkom programe termonukleárneho odstrašenia. A tiež vedúci zástancovia „Jednej svetovej vlády“.

Henry Kissinger naverboval Klausa Schwaba na Harvarde na Medzinárodnom seminári, ktorý financovala C.I.A.

V tom období sa Kissinger sústredil na globálne riadenie a vyľudnenie. Ale Kissinger sa stal kľúčovým hráčom vďaka Rade pre zahraničné vzťahy (CFR – The Council on Foreign Relations). Nacvičovaním psychologických operácií pod ktoré spadal aj rastúci americký termonukleárny zbraňový arzenál. A písaním knihy o nukleárnych zbraniach a zahraničnej politike.

John K. Galbraith bol veľmi vplyvný ekonóm, ktorý Klausovi Schwabovi pomohol vytvoriť Svetové ekonomické fórum. Galbraith bol ekonómom na Harvarde, ktorý cestoval do Nemecka v roku 1939, aby tam študoval pozemkovú politiku Nemecka počas Hitlerovej národno-socialistickej vlády. Odtiaľ išiel pracovať do poradnej komisie pre Novú dohodu prezidenta Franklina Roosevelta.

Po skončený Druhej svetovej vojny sa v jeho prácach začal venovať jadrovým zbraniam. Galbraith dostal za úlohu vyhodnotiť celkový ekonomický účinok bombardovania počas vojny. Vypočúval nacistického vojnového zločinca, Alberta Speera a bol poslaný do Hirošimy a Nagasaki, aby vyhodnotil škody spôsobené útokom jadrovými zbraňami.

V roku 1968 sa Galbraith pripojil ku Kissingerovi v jeho práci na vytvorení Jednej svetovej vlády. A bolo to v tom čase, keď Kissinger zoznámil Galbraitha s Klausom Schwabom, spolu s Hermanom Kahnom, ktorý v roku 1967 navrhoval rozvrátiť demokraciu tak, že vyškolia vybranú skupinku Globálnych lídrov. Z ktorých sa neskôr stali „Mladí globálni lídri“ Svetového ekonomického fóra.

Obaja, aj Kissinger, aj Galbraith boli ťažko zapletení do náboženstva odstrašujúcich termonukleárnych zbraní. Ale Herman Kahn bol, ako to píše The New Yorker, „ťažká váha“ intelektuálov Mega smrti. A bežne sa o ňom hovorí ako o „skutočnom doktorovi Strangelove“.

Kahn je autorom oficiálnej vojenskej politiky nukleárneho odstrašovania a veril, že keby mal každý jadrové zbrane, svet by spoznal mier.
Koncom šesťdesiatych rokov Kahn pretláčal Európsku úniu. A v 1970-tom sa pripojil ku Galbraithovi na európske rečnícke turné na podporu náboru Klausa Schwaba pre prvé Sympózium európskeho manažmentu, ktoré je teraz známe ako Svetové ekonomické fórum.

A zatiaľ čo robili toto, Klaus Schwab pomohol zlúčiť firmu jeho otca na výrobu jadrových zbraní na firmu, ktorej potom zadal nezákonnú výrobu jadrových zbraní pre juhoafrickú vládu.

V roku 1972 Rímsky klub uverejnil knihu „Limity rastu“, ktorá zasiala semienka vyľudňovacej agendy. A zatiaľ čo Kahn, Kissinger a Galbraith pomáhali Schwabovi začať, to čo mu naozaj dalo medzinárodnú podporu v ktorú dúfal bolo, keď predstavil myšlienky vyľudnenia.