Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
ČÍNA: Čínski vojenskí výskumníci nedávno vyzvali na zničenie satelitov Starlink Elona Muska, čo je mimoriadna hrozba štátu voči súkromnému zahraničnému podniku.
V decembri 2021 Čína podala sťažnosť na Organizáciu spojených národov, v ktorej tvrdila, že dva satelity Starlink sa takmer zrazili s modulom Tianhe vesmírnej stanice Tiangong – v apríli a októbri 2021. Ďalej sa sťažovali, že čínski astronauti boli nútení manévrovať s modulom stanice, aby sa vyhli kolízii.
Starlink je súčasťou spoločnosti SpaceX Elona Muska. Úlohou satelitov je celosvetové sprístupnenie internetového pokrytia. Starlink plánuje vypustiť takmer 12 000 satelitov na nízku obežnú dráhu Zeme.
Vesmír sa tak stáva preplneným a riziká kolízie – či už so satelitmi alebo vesmírnym odpadom – nie sú nové.
Je pozoruhodné, že Čína bola medzi prvými, ktorí pomohli vytvoriť veľkú časť tohto odpadu. V januári 2007 Čína otestovala svoju prvú úspešnú protisatelitnú raketu (ASAT), s ktorou zničila jeden zo svojich neaktívnych meteorologických satelitov a vytvorila tak jeden z najväčších zdrojov vesmírneho odpadu na svete.
Tento vesmírny odpad sa stále vznáša vo vesmíre a každý deň spôsobuje riziko kolízie.
Spojené štáty odmietli tvrdenia Číny, že satelity Starlink ohrozili čínsku vesmírnu stanicu. USA uviedli, že ak by existovala „významná pravdepodobnosť kolízie“ s čínskou vesmírnou stanicou, USA by to Číne vopred oznámili.
„Keďže aktivity nespĺňali prah stanovených kritérií pre kolíziu mimoriadnych udalostí, núdzové oznámenia neboli nutné ani v jednom prípade.“
Čína teraz posúva veci na vyššiu úroveň
Čínski vojenskí výskumníci sa vyhrážajú, že Muskove satelity Starlink musia byť zničené.
Problémom však nie je ani tak strach z kolízie, ale skôr to, že Čína je presvedčená, že satelity Starlink by mohli byť použité na vojenské účely a ohroziť tak to, čo Čína nazýva svoju národnú bezpečnosť.
Päť vedúcich vedcov v čínskom obrannom priemysle na čele s Ren Yuanzhenom, výskumníkom z Pekinského inštitútu sledovania a telekomunikácií, ktorý patrí pod Strategickú podpornú silu Ľudovej oslobodzovacej armády nedávno napísalo, že „by sa mala vykonať kombinácia mäkkých a tvrdých spôsobov ničenia, aby niektoré satelity Starlink stratili svoje funkcie a zničil sa operačný systém konštelácie.“
Metódy mäkkého ničenia sa zameriavajú na softvér a operačné systémy satelitov, zatiaľ čo metódy tvrdého ničenia satelity fyzicky zničia, napríklad pomocou zbrane ASAT.
Podľa vedcov by Čína mala „energicky vyvinúť protiopatrenia“ proti Starlinku, pretože takéto schopnosti sú pre Čínu nevyhnutné „na udržanie a získanie vesmírnych výhod v ostrej vesmírnej hre.“
Nie je prekvapením, že Čína dychtivo skopírovala SpaceX Elona Muska, aby dosiahla svoje vlastné vesmírne ambície.
Napríklad, čínska raketa Long March 2C, ktorú Čína vypustila v lete 2019, mala časti, ktoré boli „prakticky identické“ s tými, ktoré sa používajú na riadenie rakety SpaceX Falcon 9.
Rusko má tiež problém s konšteláciou Starlink
Čína nie je jediným štátnym aktérom, ktorý prejavil záujem o zasahovanie do Muskových satelitov Starlink. Rusko sa nedávno snažilo zablokovať internetovú službu Starlink na Ukrajine, no zatiaľ zlyhalo.
„Starlink doteraz odolával ruským pokusom o rušenie v kybernetickej vojne a hackerským útokom, ale svoje úsilie stále zintenzívňujú,“ napísal Musk v máji na Twitteri.
Starlink je pre Rusko problémom, pretože Muskove satelity umožnili Ukrajine zostať pripojenej k internetu a zvyšku sveta uprostred pokusov ruského prezidenta Vladimíra Putina odpojiť krajinu.
Musk začal koncom februára na žiadosť ukrajinských vládnych predstaviteľov posielať na Ukrajinu terminály Starlink ako zálohu pre prípad, že by sa Rusko podľa očakávania pokúsilo prerušiť prístup k internetu.
Podľa jedného amerického generála použitie Starlinku na Ukrajine zmarilo Putinove pokusy o izoláciu krajiny.
„Strategický dopad je, že to úplne zničilo Putinovu informačnú kampaň,“ povedal brigádny generál Steve Butow, riaditeľ vesmírneho portfólia na Obrannej inovačnej jednotke.
„Dodnes nedokázal Zelenského umlčať.“
„Máme viac ako 11 000 staníc Starlink a pomáhajú nám v našom každodennom boji na všetkých frontoch,“ povedal pre portál Politico ukrajinský vicepremiér Mychajlo Fedorov.
„Sme pripravení, aj keď nie je svetlo, žiadny pevný internet, prostredníctvom generátorov využívajúcich Starlink obnoviť akékoľvek spojenie na Ukrajine.“
Útoky na satelity Starlink prebiehajú každý deň
Čínske hrozby voči Muskovmu Starlinku sú ďalším dôkazom toho, že krajina je pripravená nenechať nikoho stáť v ceste jej „divokej vesmírnej hre“, ako sa vyjadrila sama Čína.
Generál David Thompson, prvý námestník vesmírnych síl US Space Force, ktorý sa možno pokúšal bagatelizovať hrozbu Čínskej komunistickej strany pre Západ, to opísal len ako „tieňovú vojnu“.
V tejto „vesmírnej vojne“ Čína a v menšej miere Rusko každý deň útočia proti americkým satelitom pomocou laserov, rádiofrekvenčných rušičiek a kybernetických útokov. Ich útoky sú zatiaľ „zvratné“, čo znamená, že poškodenie napadnutých satelitov nie je trvalé, no demonštrujú malígne úmysly Číny.
„Hrozby skutočne rastú a rozširujú sa každým jedným dňom. Ide o vývoj aktivity, ktorá sa deje už dlhú dobu,“ povedal Thompson v novembri 2021.
„Teraz sme v bode, keď existuje celý rad spôsobov, ako môžu byť naše vesmírne systémy ohrozené.“
Čína zdokonaľuje a urýchľuje svoje vesmírne schopnosti
Čína okrem svojej „zúrivej vesmírnej hry“ postupuje vpred aj s množstvom projektov, ktoré výrazne urýchľujú vesmírne schopnosti krajiny.
Čína údajne urýchlila svoj program spustenia solárnej elektrárne vo vesmíre. Účelom elektrárne je prenášať elektrickú energiu na zem premenou slnečnej energie na mikrovlny alebo lasery a ich nasmerovaním na Zem, uvádza denník South China Morning Post.
Prvé spustenie projektu je naplánované na rok 2028 a pôjde o prvý takýto vesmírny projekt na svete. Je pravdepodobné, že Čína dostala nápad od USA. NASA totiž údajne navrhla podobný plán pred viac ako dvoma desaťročiami, ale nikdy ho ďalej nerozvinula. Čína nedávno spustila svoju tretiu misiu s posádkou do modulu Tianhe vesmírnej stanice Tiangong, kde budú traja astronauti pracovať na dokončení vesmírnej stanice pred návratom na Zem v decembri.
Čína spustila prvý modul vesmírnej stanice Tiangong až v apríli 2021, ale očakáva, že vesmírna stanica bude mať plnú posádku a prevádzku do konca roka, keď vesmírnej stanici pribudnú ďalšie dva moduly vedeckého laboratória a robotická nákladná loď.
Vesmírna stanica tiež pomôže Číne rozmiestniť a prevádzkovať jej nový vesmírny teleskop Xuntian, ktorý má konkurovať starnúcemu Hubbleovmu vesmírnemu teleskopu NASA so zorným poľom 300-krát väčším a podobným rozlíšením.
Teleskop bude vykonávať pozorovania v ultrafialovom a viditeľnom svetle, skúmať temnú hmotou a temnú energiou, kozmológiou, galaktický vývoj a vyhľadávať blízke objekty. Spustenie Xuntianu je naplánované na rok 2024.
Záver
Výslovným cieľom Číny je stať sa vedúcou svetovou vesmírnou veľmocou do roku 2045.
Je dôležité mať na pamäti, že čínsky vesmírny program – aj to, čo môže vyzerať ako neškodné civilné aspekty prieskumu vesmíru – je silne militarizovaný.
Organizáciou zodpovednou za čínsky vesmírny program s ľudskou posádkou je napríklad Čínsky úrad pre vesmírne inžinierstvo, ktorý spadá pod oddelenie vývoja vybavenia Čínskej centrálnej vojenskej komisie.
Podobne aj Ľudová oslobodzovacia armáda prevádzkuje čínske kozmodrómy, riadiace strediská a mnohé čínske satelity.
Autor: Tyler Durden
Spracoval: Badatel.net
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi