Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
EU: Vždy, keď počujeme slovo “udržateľný”, bolo by múdre sa týmto pekne znejúcim slovám kriticky prizrieť.
Pri pozornom pohľade na prípad globalistickej Agendy 2030 s jej 17 udržateľnými cieľmi do roku 2030, zisťujeme, že na vytvorenie “udržateľného poľnohospodárstva” táto agenta zničí obrovskú časť poľnohospodárskej výroby EÚ a poriadne zvýši už tak rastúce celosvetové ceny potravín.
Nedajte sa zmiasť peknými frázami
Komisia EÚ nazýva svoju Zelenú dohodu pre potraviny milým názvom „Z farmy na stôl”. Podporuje ju všadeprítomné Svetové ekonomické fórum Klausa Schwaba a jeho Veľký reset.
Majte na pamäti, že udržateľné, ako ho definuje OSN a davoské Svetové ekonomické fórum, znamená dosiahnutie nulových uhlíkových emisií do roku 2050.
Napriek tomu neexistuje žiadna vedecká štúdia nezávisle dokazujúca, že CO2ohrozuje našu planet vytváraním globálneho otepľovania. Len myriády pochybných, dobre financovaných počítačových modelov.
Ten neškodný plyn je životne dôležitý pre všetkých ľudí, zvieratá a všetok rastlinný život.
Komisia Európskej únie teraz presadzuje zhora nadol radikálnu agendu pre poľnohospodárske srdce druhého najdôležitejšieho svetového producenta potravín, ako súčasť svojej nedomyslenej Zelenej dohody EÚ.
Ak bude implementovaná, čo je pravdepodobné, spôsobí:
- drastickú redukciu produkcie plodín
- silné zníženie mäsových bielkovín
- a, čo je možno najnebezpečnejšie, zvrat súčasného zákona EÚ regulujúceho nové, génovo modifikované plodiny, alebo tiež GMO.2.
To bude mať globálne následky.
„Z farmy na stôl”…
V máji 2020 spustila Európska komisia svoju stratégiu Z farmy na stôl. Vďaka oficiálnej bruselskej rétorike to znie, akoby prichádzala potravinová nirvána.
Uvádzajú, že „stratégia Z farmy na stôl je srdcom európskej Zelenej dohody, zacielenej na vytváranie čestných, zdravých a environmentálne priateľských potravinových systémov.”
Fíha, znie to super!
Potom sa dostávajú k skutočnej agende:
„Potrebujeme prebudovať naše potravinové systémy, ktoré dnes prispievajú k jednej tretine emisií skleníkových plynov (GHG), spotrebúvajú veľké množstvá prírodných zdrojov, vedú k strate biodiverzity a k negatívnym zdravotným dopadom…
Ide o šikovný spôsob, ako démonizovať farmárov a našu potravinovú produkciu ako porušovateľov emisií CO2.
Riešenie? Z nových technológií a vedeckých objavov, v spojení so zvyšujúcim sa verejným povedomím a dopytom po udržateľných potravinách, budú mať prospech všetci zúčastnení.“
Aké nové technológie, bude vysvetlené.
Ako nevolení byrokrati v Bruseli plánujú „prebudovať naše potravinové systémy“, aby do roku 2050 odstránili tretinu globálnych emisií skleníkových plynov?
Tým, že donútenia farmárov zbankrotovať, požadovaním nových nákladných vstupov do výroby a radikálne nových, geneticky upravených patentovaných rastlín s nepreukázanou bezpečnosťou.
Navyše, plánujú uvoľniť terajší faktický zákaz pestovania geneticky upravených rastlín. Pre tých, ktorí to nevedia, ide o tú istú neoverenú riskantnú technológiu, aká je použitá vo vakcínach Pfizeru proti ochoreniu COVID-19 a génovo upravených mRNA vakcínach Moderny, využívajúcich CRISPR.
Zlovestné plámny eurobyrokratov a globálnej kabaly
Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski o Zelenej agende „Z farmy na stôl hovorí“:
„Poľnohospodári budú potrebovať radikálne zmeniť svoje pestovateľské metódy a čo najlepšie využívať technologické, digitálne a priestorovo založené riešenia na zavedenie nového prechodného poľnohospodárskeho obdobia.“
A tak plánujú radikálnu transformáciu. Už toto znie zlovestne.
Zvýšiť podiel organického poľnohospodárstva bez pesticídov na 25% v celej EÚ a zároveň do roku 2030 znížiť o 30% používanie chemických pesticídov, znie pre neinformovaných skvele.
Podobne ako u tvrdení spoločnosti Monsanto a priemyslu geneticky modifikovaných organizmov, že ich geneticky upravené plodiny znižujú potrebu pesticídov, je to lož. EÚ to používa ako návnadu na zavedenie radikálnej zmeny súčasných prísnych pravidiel EÚ, pre umožnenie schválenia geneticky upravených rastlín a zvierat do poľnohospodárstva.
Vo svojom dokumente z mája 2020 EÚ o Zelenej dohode „Z farmy na stôl“ uvádza, že Komisia „vykonáva štúdiu, ktorá sa prizrie potenciálu nových genómových techník na zlepšenie udržateľnosti celého potravinársko-dodávateľského reťazca.“
To znamená úpravu génov, genetickú modifikáciu CRISPR/CaS9.
Nové genómové techniky
V apríli tohto roku uverejnila Európska komisia štúdiu o nových genómových technikách (NGT). Tie vytvárajú génovo upravené rastliny a dokonca aj zvieratá.
Správa tvrdí, že „NGT techniky menia genóm organizmu, majú potenciál prispieť k udržateľnejšiemu potravinovému systému ako súčasti cieľov európskej Zelenej dohody a stratégie Z farmy na stôl“.
Správa volá po „verejnej diskusii“ na zmenu prísnych zákonov EÚ ohľadom schvaľovania GMO plodín, ktoré vyžadujú rozsiahle testovanie a ich označovanie ako GMO.
Ten zákon z roku 2001 úspešne zakázal používanie GMO v celej Európe, na rozdiel od USA, kde sú neregulované GMO u kľúčových plodín dominantné. V roku 2018 Európsky súdny dvor, teda súd EÚ, rozhodol, že geneticky upravené plodiny by mali podliehať rovnako prísnym smerniciam ako prvá generácia geneticky upravených organizmov (GMO).
Kľúčom k davoskej agende a agende EÚ „Z farmy na stôl“ je radikálne zníženie používania pesticídov, ktoré majú byť nahradené geneticky upravenými plodinami, údajne schopnými nahradiť pesticídy.
Európska komisia, spoločne so spoločnosťou Bayer-Monsanto a ďalšími členmi agropodnikateľskej GMO loby, sa usilovne snažia o odstránenie toho súdneho obmedzenia.
Komisárka pre Zdravotnú a potravinovú bezpečnosť Stella Kyriakidesová, v aprílovej štúdii EÚ povedala:
„Štúdia, ktorú dnes vydávame, prichádza k záveru, že nové genómové techniky môžu nastoliť udržateľnosť poľnohospodárskej výroby v súlade s cieľmi našej stratégie Z farmy na stôl.“
Nové genómové techniky sú eufemizmom pre geneticky upravené plodiny.
Franz Timmermans, viceprezident EÚ pre Zelenú dohodu, otvorene priznal lákadlo sľubných obrovských redukcií pesticídov, naznačiac, že budú prameniť zo zrušenia obmedzení na úpravu génov.
Na nedávnej konferencii EÚ Zelený týždeň povedal, že cieľom EÚ je dať farmárom nástroje na osvojenie si presného poľnohospodárstva a prenesenie vedeckých objavov do optimalizácie semien: „Takto obmedzujeme našu závislosť na pesticídoch.“
Presné poľnohospodárstvo a vedecké objavy na optimalizáciu semien sú bruselským eufemizmom pre masívne zavádzanie neregulovanej úpravy génov.
„Prechod k ekologickému pestovaniu,“pokračoval, „neznamená, že musíme všetci žuť trávu a žiť v jaskyniach. Aby sme k nemu dospeli, potrebujeme využívať najnovšiu technológiu.“
To znamená metódu na úpravu génov CRISPR.
Preložené do normálneho jazyka, srdcom stratégie „Z farmy na stôl“ je plánované zvrátenie súdnych nariadení Európskeho súdneho dvora z roku 2018, ktoré sú hrozbou pre metódou CRISPR geneticky upravené rastliny či živočíchy za rovnako prísnych pravidiel „princípu bezpečnosti“, aké platia pre GMO.
Keď nebudú žiadne obmedzenia, potom budú môcť spoločnosti ako Bayer-Monsanto, zaoberajúce sa úpravou génov, do našej stravy bez akéhokoľvek označenia slobodne zavádzať geneticky pozmenené rastliny a zvieratá.
Taký režim slobodnej úpravy génov už existuje v USA, kde tamojšie Ministerstvo poľnohospodárstva a regulátori povoľujú CRISPR génovo upravený sójový olej, huby, ktoré nehnednú, pšenicu s väčším množstvom vlákniny, lepšie rodiace paradajky, repku znášajúcu herbicídy a ryžu, ktorá počas rastu neabsorbuje pôdne znečistenie.
Medzi génovo upravované projekty USA v odvetví rýb a zvierat patria aj také pochybné ako sú kravy, ktoré pri použití CRISPR rodia len býčky; ošípané, ktoré nevyžadujú kastráciu; bezrohé kravy-dojnice a sumcovité ryby so zrýchleným rastom, využívajúce CRISPR na vývoj sumca s väčším množstvom svalových buniek.
Človeku sa až zbiehajú sliny…
Riziká CRISPR sú obrovské, prínosy nie
Hlavný lobistický tlak na zrušenie regulácií EÚ na génovo upravené rastliny či zvieratá prichádza od spoločnosti Bayer-Monsanto a ďalších GMO agropodnikateľských obrov, ako sú Syngenta, BASF a Cortevy, poľnohospodárska jednotka spoločnosti DowDupont.
V novembri 2020 prezident oddelenia plodinovej vedy spoločnosti Bayer-Monsanto Liam Condon na konferencii Bayeru „Budúcnosť poľnohospodárstva“ povedal, že Bayer „veľmi silno“ lobuje za zmenu smerníc EÚ, aby z nich bola vyňatá úprava génov.
Condon povedal:
„Veľmi dôrazne presadzujeme, aby tie smernice držali krok s technológiou a umožňovali jej používanie, [nie iba] na prospech Európanov, ale aj na prospech ostatných ľudí celého sveta, ktorí pri reguláciách vzhliadajú k Európe.“
Úpravu génov a technológiu CRISPR nazval Condon „úžasným prelomom“, ktorý poľnohospodárstvu umožní byť udržateľnejším.
Čo opomenul spomenúť bolo, že deregulácia génovo upravovaných plodín umožní spoločnosti Bayer-Monsanto a ďalším veľkým GMO spoločnostiam kasírovať farmárov za svoje patentované „udržateľné“ semená.
Génová úprava rastlín či zvierat nie je vôbec bezriziková, ako sa tvrdí. Tá technológia nie je vôbec presná, ani riadená a často má nepredvídané výsledky, ako sú nezamýšľaná genetická zmena, alebo dokonca neúmyselné pridanie cudzej DNA iného druhu, či dokonca celých cudzích génov do genómu génovo upravených organizmov.
Naďalej ide o novú experimentálnu technológiu. Jej zástancovia ako Bayer-Monsanto tvrdia, že génová úprava rastlín je presná. Vyšetrovanie však zisťuje, že má od toho ďaleko.
Dr. Allison K. Wilsonová z The Bioscience Resource Project uvádza:
„Metódy génovej editácie rastlín sú náchylné aj k zavlečeniu UT (nezamýšľaných vlastností či genetického poškodenia)… nové dôkazy, tak od živočíchov ako aj rastlín, naznačujú, že samotná editácia génov môže viesť k nezamýšľaným mutáciám na cieľovom mieste alebo v jeho blízkosti.
Tými mutáciami môžu byť vloženie vektorovej, bakteriálnej a inej nadbytočnej DNA a neúmyselné vloženie veľkých delécií a rekombinácií DNA.“
Nejde o malé chybičky, ktoré je možné ignorovať.
Na záver Wilsonová hovorí, že:
„Výsledky génovej úpravy rastlín sú nepresné a nepredvídateľné a že, v závislosti od kombinácie použitých techník, môže byť editácia génov vysoko mutagénna.
Hoci teoreticky môže byť možné vytvoriť jedného dňa GM plodinu, spĺňajúcu široké požiadavky udržateľného poľnohospodárstva, prakticky sa zdá byť veľmi nepravdepodobné, že sa tak vôbec stane.“
Podľa analýzy stratégie EÚ „Z farmy na stôl“, vykonanej Global Ag Media, „efektom týchto stratégií bude bezprecedentné zníženie výrobnej kapacity EÚ a príjmu jej poľnohospodárov.
Všetky sektory vykazujú pokles produkcie o 5 až 15%, pričom najťažšie postihnuté sú sektory hospodárskych zvierat… Medzitým, bez ohľadu na scenár, vykazujú ceny výroby čistý nárast o približne 10%, s negatívnym dopadom na príjmy väčšiny farmárov.
Európska Únia pestovateľov Copa-Cogeca varuje, že táto politika povedie k bezprecedentnému zníženiu výkonnosti poľnohospodárstva.
To je však skutočný zámer „udržateľného poľnohospodárstva“.
Davos a „Z farmy na stôl“ Európskej únie
Radikálna Zelená agenda EÚ „Z farmy na stôl“ nachádza svoju ozvenu u davoského Svetového ekonomického fóra (WEF), ktoré už v roku 2014 propagovalo niečo, čo nazvalo: „Umožnenie obchodu: z farmy na stôl“.
Správa WEF z januára 2018 uvádza:
„Technológie úpravy génov, akou je CRISPR-Cas, by mohli poskytnúť spôsob na dosiahnutie zlepšenia mnohých vlastností, vytvoriac skokovú zmenu v produktivite a zároveň zlepšiac schopnosť vzdorovať suchu a zvýšiť nutričný obsah potravy.“
Toto sa uskutočnilo spolu so spoločnosťou McKinsey & Co ako súčasť iniciatív WEF (Svetového ekonomického fóra) na dosiahnutie potravinovej a poľnohospodárskej bezpečnosti a ich Veľkého resetu.
Medzi partnerov Svetového ekonimického fóra patria Bayer, Syngenta, BASF.
Podľa webovej stránky WEF:
„Svetové ekonomické fórum na svojom každoročnom stretnutí v Davose dalo v januári 2020 dokopy lídrov priemyslu a podnikania s výkonným viceprezidentom Fransom Timmermansom, aby preskúmali, ako urýchliť európsku Zelenú dohodu.“
Bol tam aj Liam Condon z Bayeru a tiež vedúci predstavitelia Syngenty a BASF-u.
Záver
Ak sa poľnohospodársky sektor EÚ dostane do režimu génovo upravených GMO a v dôsledku toho sa radikálne zníži jeho produkcia, vyvolá to ešte väčší nedostatok potravín na celom svete.
To je však skutočný plán Davosu, spolu s jeho COVID-19 agendou Veľkého resetu. Vďaka názvu „Z farmy na stôl“ znie neškodne. No očividne taký nie je.
Spracoval: Badatel.net
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi