Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
NĚMECKO: Adolf Hitler dosahoval v prvých rokoch druhej svetovej vojny významné vojenské úspechy. Zásluhu na tom mali paradoxne nielen čistokrvní Nemci, ale aj nemeckí vojaci so židovskými koreňmi, ktorí patrili k tomu najkvalitnejšiemu, čím Wehrmacht disponoval. Tvorili nezanedbateľnú silu vyše 150 000 príslušníkov Hitlerovej armády, z ktorých bolo podľa vtedajšej nemeckej terminológie približne 90 tisíc štvrtinových Židov, zhruba 60 tisíc polovičných Židov a 5 až 10 tisíc plných Židov, teda takých, ktorých obaja rodičia boli Židia. Bolo medzi nimi najmenej 21 generálov, sedem admirálov a jeden poľný maršal. Mnohí z nich pochádzali z rodín s dlhou vojenskou tradíciou. V rôznych konfliktoch – od napoleonských vojen, cez prusko-francúzsku vojnu, až po 1. svetovú vojnu – bojovali ich pradedovia, dedovia a otcovia. Mnohí mali Železné kríže a dôstojnícke tituly.
Prirodzene, rozhodná väčšina príslušníkov Wehrmachtu so židovskými koreňmi sa voči národnosocialistickému režimu stavala s nevôľou, no armádu považovali za apolitickú. Milovali Nemecko, nie Hitlera. Ba čo viac, niektorí z nich boli presvedčení, že statočne bojujúc vo Wehrmachte dokážu nenávideným hitlerovcom, že Židia vôbec nie sú horší ako ostatní obyvatelia Tretej ríše a zaslúžia si byť nazývaní skutočnými Nemcami. A mnohí z nich to svojimi činmi naozaj dokazovali.
Príslušníci Wehrmachtu so židovskými koreňmi v mnohých prípadoch bojovali mimoriadne statočne a vo veľkom počte zomierali za Nemecko. Títo ľudia sa cítili Nemcami a chceli bojovať s nepriateľmi Nemecka. Boli presvedčení, že slúžiť v armáde ich vlasti nie je len ich povinnosťou, ale aj dôvodom na hrdosť. Mnohí z nich sa stali hrdinami v poľských a francúzskych kampaniach a dostali vysoké vyznamenania, pretože v boji preukázali statočnosť a v mnohých prípadoch boli vážne zranení. Sám Hitler uznal, že ich pre židovský pôvod nemožno vyhodiť z armády, pretože by to bola veľká nevďačnosť. Preto bol vytvorený špeciálny postup, v dôsledku ktorého mohol židovský vojak požiadať o Genehmigung (povolenie). V tomto prípade išlo podmienečné povolenie zotrvať v armáde. A výnimoční šťastlivci mohli dokonca získať aj Deutschblütigkeitserklärung (v doslovnom preklade: prehlásenie o nemeckej krvi). Všetky žiadosti v tejto veci osobne posudzoval Adolf Hitler.
Väčšina vojakov Wehrmachtu židovského pôvodu o holokauste nevedela, avšak boli aj ľudia ako poľný maršal Erhard Milch (30.3.1892 – 25.1.1972), ktorý o vyvražďovaní Židov vedel a schvaľoval ho. Bol to fanatický nacista, ktorý svojou horlivosťou v službe nacistom prekonal aj mnohých čistokrvných Nemcov. Práve jemu je venovaný tento článok.
Erhard Milch bol podľa nacistickej terminológie Mischling (miešanec), alebo aj polovičný Žid, pretože jeden z jeho rodičov mal židovský pôvod. Tým bol jeho otec Anton Milch. Pre zaujímavosť: priezvisko Milch v preklade do slovenčiny znamená mlieko.
Erhard Milch sa narodil 30. marca 1892 v nemeckom meste Wilhelmshaven v rodine židovského lekárnika Antona Milcha. Matka Clara bola nemecká kresťanka a mala rodné priezvisko Rosenau.
V roku 1910 Erhard Milch zmaturoval na gymnáziu v Berlíne. Svoju oslnivú vojenskú kariéru začal 24. februára 1910 ako Fahnenjunker (ašpirant na dôstojnícku hodnosť) v Pešom delostreleckom pluku 1. V roku 1911 dosiahol hodnosť poručíka delostrelectva a počas prvej svetovej vojny prešiel zložitou cestou. Najprv slúžil ako dôstojník delostrelectva, ale neskôr bol prevelený k nemeckému armádnemu letectvu.
Po povýšení na kapitána sa stal veliteľom stíhacej letky, aj keď on sám nebol pilot. Po skončení prvej svetovej vojny ostal ešte nejakú dobu v armáde, ale v roku 1920 skončil s aktívnou službou a začal pracovať v civilnom letectve. Vďaka svojim schopnostiam si postupne vybudoval solídny kariérny postup. Najprv pracoval pre niekoľko menších leteckých spoločností a v roku 1926, po založení národnej leteckej spoločnosti Deutsche Lufthansa AG, sa stal členom jej predstavenstva. V tejto funkcii pôsobil do roku 1933.
Milch napriek židovskému pôvodu svojho otca sympatizoval s nacistami a od roku 1929 sa spolu s niektorými ďalšími významnými Nemcami podieľal na financovaní NSDAP. Milch podporoval Hitlerovu volebnú kampaň a dal mu dokonca k dispozícii lietadlo.
Rok 1933 sa stal rokom prevratných zmien v Nemecku i v živote Erharda Milcha. 30. januára 1933 prevzali nacisti moc v Nemecku. Táto udalosť čoskoro katapultovala Milcha do vysokých pozícií v nacistickej hierarchii. Najprv sa vo februári 1933 stal zastupujúcim ríšskym komisárom letectva. Čoskoro nato oficiálne vstúpil do NSDAP a po krátkej dobe začal pracovať ako štátny sekretár Ríšskeho ministerstva letectva, ktoré malo okolo 1 000 kancelárskych priestorov a bolo podriadené priamo Hermannovi Göringovi. V tejto funkcii sa Milch spolu s Hermannom Göringom podieľal na tajnom budovaní nemeckého vojnového letectva, ktoré neskôr vyústilo do oficiálneho vzniku Luftwaffe.
Na jeseň roku 1933 Erhard Milch opäť vstúpil do armády v hodnosti plukovníka, no už v nasledujúcom roku sa stal generálmajorom. V marci 1935 došlo k oficiálnemu vzniku Luftwaffe a zakrátko nato, v apríli roku 1935, dosiahol Milch hodnosť generálporučíka.
Pokračovanie jeho závratnej kariéry však bolo možné len vďaka blízkemu priateľstvu s Hermannom Göringom. V roku 1935 sa totiž gestapo začalo zaujímať o Milchov židovský pôvod a vtedy Göring svojho priateľa zachránil. Göring predložil gestapu vlastnoručne podpísané miestoprísažné prehlásenie matky Erharda Milcha, v ktorom bolo uvedené, že biologickým otcom Erharda Milcha nebol Anton Milch, ale jej strýko Karl Brauer. Pre matku Erharda Milcha to muselo byť veľmi ponižujúce, pretože to v podstate znamenalo priznanie k nevere a incestu zároveň. Lenže vďaka tomu jej syn Erhard Milch získal Deutschblütigkeitserklärung, čím bol oficiálne prehlásený za čistokrvného Nemca a mohol nerušene pokračovať vo svojej oddanej službe Hitlerovi. Z tohto incidentu vzišiel známy výrok, ktorý Göring viackrát použil pri obhajobe Milcha: „Ich entscheide, wer Jude ist und wer nicht.“ (Ja rozhodujem, kto je Žid a kto nie.)
Vzťah Erharda Milcha a Hermanna Göringa sa však nevyvíjal ideálne. Spájalo ich síce priateľstvo, avšak napriek tomu medzi nimi vznikali aj veľké názorové nezhody.
V roku 1936 Milch oficiálne vstúpil do Luftwaffe a stal sa generálom letectva pri zachovaní pozície štátneho sekretára Ríšskeho ministerstva letectva. 1. novembra 1938 bol povýšený na generálplukovníka a 1. februára 1939 Milcha vymenovali za generálneho inšpektora letectva.
Na jar 1940 bol na krátku dobu vymenovaný za hlavného veliteľa leteckej flotily 5, ktorú potom viedol v nórskej kampani. Po západnej kampani bol Milch v júli 1940 spolu s ostatnými generálplukovníkmi povýšený na generála poľného maršala. V rokoch 1941 – 1944 pôsobil aj ako Generalluftzeugmeister (náčelník špeciálnej leteckej zásobovacej a dodávateľskej služby na Ríšskom ministerstve letectva, ktorá existovala v období rokov 1939 – 1944). Zodpovedal za leteckú výrobu v Nemecku. Okrem toho bol od roku 1942 do roku 1945 predsedom dozornej rady spoločnosti Deutsche Lufthansa AG. Začiatkom roka 1943 bol Milch poverený zorganizovaním leteckého mosta pre zásobovanie nemeckej 6. armády generálplukovníka F. Paulusa počas bitky o Stalingrad.
Erhard Milch bol mnohokrát vyznamenaný za svoje verné služby nacistickému Nemecku.
Lenže v živote nie je nikdy nič ideálne a aj v živote Erharda Milcha prišli prehry a pády.
V roku 1944 upadol Milch do nemilosti u Hitlera, ktorý mu vytýkal viaceré zlyhania, predovšetkým neschopnosť zvýšiť vojenskú leteckú výrobu. To bol začiatok konca oslnivej kariéry tohto nacistu so židovskými koreňmi. V júni 1944 ho Göring odvolal z funkcie štátneho sekretára Ríšskeho ministerstva letectva. Zároveň bola zrušená pozícia Generalluftzeugmeister na Ríšskom ministerstve letectva, ktorú Milch dovtedy zastával, a čoskoro nasledovali ďalšie pohromy. V októbri 1944 mal ťažkú autonehodu, ktorá ho na niekoľko mesiacov vyradila zo služby. V januári 1945 bol odvolaný z funkcie generálneho inšpektora letectva, prepustený zo spoločnosti Deutsche Lufthansa AG a stal sa prakticky bezvýznamným členom nacistickej hierarchie.
Na konci vojny sa Milch pokúsil utiecť z Nemecka, ale začiatkom mája 1945 bol zajatý na pobreží Baltského mora. V roku 1947 bol obvinený pred spojeneckým vojenským tribunálom v Norimbergu. Tribunál ho uznal vinným z vojnových zločinov a 17. apríla 1947 ho odsúdil na doživotie. Dňa 31. januára 1951 však bol jeho trest znížený na 15 rokov väzenia a 28. júna 1954 sa Milch predčasne dostal na slobodu z väzenia v Landsbergu. Až do svojej smrti bol potom priemyselným poradcom. Zomrel 25. januára 1972 v meste Wuppertal.
Syn židovského lekárnika Erhard Milch ostane navždy zapísaný v dejinách ako horlivý nacista, ktorý významným spôsobom prispel k rozvoju nemeckého vojenského letectva, tejto smrtiacej sily, ktorá výrazne pomohla Hitlerovi ovládnuť na niekoľko rokov mnohé krajiny Európy. Bez ľudí ako Erhard Milch by to vodca Tretej ríše nedokázal. Na to nikdy nesmieme zabúdať.
AUTOR: Karol Dučák
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi