Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
SLOVENSKO: V silvestrovskom zhone prebehla médiami krátka, ale dôležitá informácia. Bolo zverejnené rozhodnutie Ústavného súdu k podaniu verejnej ochrankyne práv k súladu zákona o ochrane verejného zdravia s ústavou. V rozhodnutí je mnoho zaujímavého, ale dovolil som si vybrať dve časti:
1. Ústavný súd odobral možnosť nariadiť karanténu, karanténu v zdravotníckom (alebo inom) zariadení alebo karantenizovať osoby podozrivé z nákazy, pretože sa jedná o zásah do osobných slobôd. Ponechal možnosť izolácie v domácom zariadení, ale iba pre osoby choré, alebo podozrivé z nákazy.
Čo z toho vyplýva? Ministerstvo a ani Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ), ani hlavný hygienik, Vás nemôže po novom poslať do izolácie alebo karantény iba na základe faktu, že ste prekročili hranice a náhodou nie ste očkovaný. Neočkovaný ešte neznamená chorý, alebo nákazlivý alebo podozrivý, aj keď sa nás o tom snažia dennodenne presvedčiť niektorí politici a médiá. Povinná eHranica a s ňou vymáhaná izolácia bola trištvrte roka nezákonná. Nestojí to za zmienku?
2. Ústavný súd odobral možnosť Ministerstvu a ÚVZ nariaďovať ďalšie opatrenia, zakazovať a nariaďovať ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas (§ 4, ods. 1 bod g a §48 ods. 4 bod aa). Zároveň zdôvodnil, že: „Zákon nemôže splnomocniť orgán výkonnej moci na vydanie predpisu nižšej právnej sily, ktorý by určoval medze základných práv a slobôd. Ústava zveruje právo určiť medze základných práv a slobôd (z dôvodu zachovania povahy ústavnosti týchto práv a slobôd) len zákonodarnému zboru.“
Toto je veľmi dôležitá časť zdôvodnenia, lebo práve tento princíp je predmetom ďalších podaní na Ústavnom súde SR. Takže hra, že vláda sa uznesie, uloží hlavnému hygienikovi pokyn a hlavný hygienik vydá vyhlášku (a všetci si umyjú ruky ako rímsky Pilát), ktorú s nami hrali doteraz, by mala skončiť. Takéto znásilňovanie práva a ústavy sa dialo evidentne kvôli zbaveniu sa prípadnej zodpovednosti. Poškodení sme však všetci.
Dôležitý je tiež aj fakt, že dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu, ktorým ústavný súd vyslovil nesúlad právneho predpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily v zbierke zákonov, strácajú účinnosť aj príslušné vykonávacie právne predpisy vydané na vykonanie tohto právneho predpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia. Takže čo bude teraz s Mikasovými vyhláškami? Stále sú platné? Nebolo by vhodné podať verejnosti informáciu?
Nález ústavného súdu ma napĺňa veľmi miernym optimizmom. Nechcem byť priveľký optimista, pri právnych kotrmelcoch súčasnej garnitúry môžeme očakávať ďalší trnavský freestyle, aby show mohla pokračovať. Na ústavnom súde sú ďalšie podania na omnoho vážnejšie obmedzenia slobôd a práv, segregačné a apartheidové rozhodnutia našich mocipánov. Možno keby ústavný súd rozhodol rýchlejšie, k niektorým rozhodnutiam v štýle „s mocou rastie chuť“ by ani nebolo prišlo, lebo mantinely by už boli dané. Ak by Ústavný súd SR pri ostatných podaniach rozhodol rýchlejšie, zabránil by tak možno ďalšiemu zneužívaniu moci.
Martin
Predmetný nález bol zverejnený v Zbierke zákonov SR 31. 12. 2021.
Bod 70:
Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy povinnosti je možné ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Dominantnou črtou v tomto ustanovení je výhrada zákona vzhľadom na ukladanie povinností. Avšak výhrada zákona predstavuje len základ pre stanovenie povinností. Samotnú povinnosť možno bližšie konkretizovať uznaným prameňom práva ‒ vykonávacím právnym predpisom (čl. 120, čl. 123 ústavy), ktorý bude v medziach zákona (v posudzovanom prípade spojenom so splnomocňovacím ustanovením v súlade s čl. 123 ústavy).
Na základe takej zákonnej (a prípadne aj vykonávacím právnym predpisom konkretizovanej) právnej úpravy potom môžu byť ukladané povinnosti aj individuálnym právnym aktom, a to orgánom s príslušnou rozhodovacou právomocou [v tom spočíva obsah formulácie „na základe zákona“ uvedený v čl. 13. ods. 1 písm. a) ústavy, zodpovedajúci ustanoveniu § 4 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – „vykonávacím právnym predpisom nemožno ukladať povinnosti, meniť alebo dopĺňať právnu úpravu nad rámec zákona alebo upravovať spoločenské vzťahy v zákone neupravené“].
Na účely ochrany základných práv a slobôd je nevyhnutné ústavnú úpravu v čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy interpretovať veľmi striktne ako ústavnú normu, ktorá dovoľuje uložiť povinnosti v podzákonnom právnom predpise výhradne intra legem s tým, že predpokladom využitia tejto ústavnej normy je splnenie formálnej podmienky (splnomocnenie výslovne uvedené v zákone) spolu so splnením podmienky náležitej kvality uvedeného splnomocnenia, ktorá sa dosiahne vtedy, ak delegácia jednoznačne vymedzí hranice, v ktorých je podzákonná úprava prípustná (porov. Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2. vydanie. Šamorín : Heuréka, 2007, s. 158).
Bod 71:
Ustanovenie čl. 13 ods. 2 ústavy upravuje materiálne, ako aj formálne predpoklady, pri splnení ktorých možno upraviť medze základných práv. Materiálnym predpokladom je súlad úpravy s konkrétnymi podmienkami, ktoré vo vzťahu k predmetným základným právam alebo slobodám ustanovuje ústava. Formálnym predpokladom je, že úprava je vydaná vo forme zákona.
Axiologickou a teleologickou bázou čl. 13 ods. 2 ústavy sú hodnoty a princípy demokratického právneho štátu – suverenita zákonodarcu v spojení s princípom obmedzenej, konštitučnej vlády. Inými slovami, účelom čl. 13 ods. 2 ústavy je chrániť adresátov práva pred takými technikami právnej regulácie, ktoré sú typické pre tzv. policajné štáty; ide najmä o širokú diskrečnú právomoc exekutívy vrátane jej možnosti upravovať kľúčové súradnice vzťahu medzi občanmi a mocou podzákonnými opatreniami.
Predmetné ustanovenie tak slúži predovšetkým na to, aby iné orgány ako parlament nemohli výkon základných práv a slobôd podrobiť akýmkoľvek obmedzeniam idúcim nad rámec zákona (nález č. k. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014).
V skratke tak účinky predmetného ustanovenia možno zhrnúť takto: (i) medze základných práv a slobôd môže upraviť iba zákonodarca, pričom (ii) takáto zákonná úprava musí byť v súlade s podmienkami, ktoré vo vzťahu k dotknutým základným právam alebo slobodám ustanovuje ústava (porov. nález ústavného súdu č. k. PL. ÚS 16/05 z 2. júla 2008).
Plné znenie nálezu Ústavného súdu SR si môžete prečítať TU.
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi