Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
NĚMECKO: Aj keď na Slovensku by asi žiadnemu cudzincovi nenapadlo hľadať azyl v kostole, v Nemecku je to celkom bežné. Cirkev tam zostáva posledným útočiskom pre migrantov, ktorým hrozí vyhostenie. Hoci to nemá oporu v zákone, úrady to až dosiaľ tolerovali. Počet cirkevných azylov sa však v poslednom čase tak zvýšil, že policajti porušili tradíciu a viacerých cudzincov zadržali priamo na fare.
K poslednému incidentu, ktorý pobúril cirkev, došlo v polovici mája. Ruskí manželia s dospelým synom a so 16-ročnou dcérou boli vlani na ceste do Španielska, keď sa zastavili u príbuzných v nemeckom meste Uelzen neďaleko Hamburgu.
Tam ich zastihla správa, že otec aj syn dostali doma povolávací rozkaz do armády. Keďže nechceli, aby ich poslali bojovať na Ukrajinu, rozhodli sa zostať v Nemecku.
Rodina si podala žiadosť o azyl, no nepochodila, pretože už mala turistické vízum do Španielska a podľa Dublinského dohovoru sa tak azylové konanie malo začať tam. Žene to spôsobilo také stresy, že sa musela liečiť z ťažkej psychickej traumy.
Horúca hranica. Migranti sa snažia prejsť do Poľska z Bieloruska
Zúfalí Rusi sa napokon obrátili na miestnu evanjelickú cirkev, ktorá im poskytla azyl. Informovala o tom aj Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF).
Spočiatku sa zdalo, že sa rodine podarí pobyt v Nemecku zlegalizovať. Otec so synom dostali pracovné ponuky, dcéra začala navštevovať gymnázium a matkin duševný stav bol natoľko vážny, že sa i lekári vyslovili proti vyhosteniu.
Nemecké úrady však zostali neoblomné. Cirkevnej obci nakoniec doručili výzvu, aby rodinu do troch dní prepustila z azylu, a keď na to nereagovala, polícia vtrhla na faru a Rusov odviedla. Ešte tej noci ich posadila do lietadla smerujúceho do Barcelony.
Ohrozené bezpečie
„Sme šokovaní konaním krajinského cudzineckého úradu,“ uviedol pre nemecké médiá pastor v Uelzene Tobias Heyden, ktorý rodine poskytol azyl.
Deportáciu ostro kritizovala cirkev i Dolnosaská rada pre utečencov. Ako zdôraznila, od roku 1998 sa ešte nestalo, aby úrady v tejto spolkovej krajine násilne zasiahli proti „cirkevným azylantom“.
Krajinskú vládu v Dolnom Sasku obvinili, že prelomila dlhoročné tabu. O zákroku proti rodine síce rozhodol BAMF, ale boli to miestne úrady, ktoré požiadali o príkaz na domovú prehliadku, postarali sa o vyhostenie a rezervovali let do Španielska.
Pohoršene reagovali aj zástupcovia cirkví z viacerých kútov Nemecka. Deportácia v Uelzene podľa nich vzbudila veľkú neistotu. „My tým ľuďom predsa vravíme, že sú u nás v bezpečí. Ako bezpečný je však ešte cirkevný azyl?“ citoval jedného kňaza denník Rheinische Post.
Policajný zákrok na fare kritizovali aj niektorí dolnosaskí politici. Podľa Djenabou Diallo-Hartmannovej, ktorej strana Zelení je súčasťou krajinskej vlády, mal cirkevný azyl ako prejav humanity dlhú tradíciu. „Prípad nami otriasol,“ povedala pre televíziu NDR.
Dolnosaská ministerka vnútra Daniela Behrensová, naopak, vyhlásila, že je to z ľudského hľadiska síce tragické, ale postup úradov bol z právneho hľadiska správny a korektný. Napokon však súhlasila, že sa stretne so zástupcami evanjelickej cirkvi, príslušného krajinského úradu a BAMF, aby problém riešili.
„Dúfam, že to povedie k tomu, aby imigračné úrady cirkevný azyl opäť vnímali s potrebným rešpektom,“ zhodnotil Heyden pre denník Neue Osnabrücker Zeitung.
Netajil obavy, že sa úrady v budúcnosti budú snažiť udeľovaniu cirkevných azylov zabrániť. „Aj cirkvi cítia ten drsný tón v utečeneckej a migračnej politike,“ zdôvodnil.
Tvrdý prístup úradov
Hoci prípad z Uelzenu vyvolal najväčší rozruch, ekumenická pracovná skupina Azyl v cirkvi upozornila, že tvrdých zásahov zo strany úradov v poslednom čase pribúda.
Od júla minulého roka zaznamenali v Nemecku sedem sťažností na pokus či vysťahovanie z cirkevného azylu, prípadne hrozby, že k tomu príde. Už vo februári tak v spolkovej krajine Porýnie-Falcko deportovali do Dánska utečenca zo Sýrie.
Cirkevný azyl využívajú v Nemecku každý rok tisíce migrantov, najviac z krajín, ako je Afganistan, Sýria, Irak, Irán či Somálsko. Sú medzi nimi stovky žien a detí. Väčšinu azylov poskytuje evanjelická cirkev, v menšej miere katolícka alebo iné náboženské obce.
Keď nemecké úrady začali vlani tvrdšie postupovať proti žiadateľom o azyl a zvýšili počet deportácií, prejavilo sa to i v náraste záujmu o cirkevný azyl. Využívajú ho predovšetkým migranti, ktorí v azylovom konaní neuspeli.
Podľa BAMF nahlásili fary v minulom roku vyše 1 500 prípadov poskytnutia cirkevného azylu. Do apríla tohto roku cirkvi zaznamenali 594 azylov asi pre 780 osôb, z toho 131 detí.
Právny základ na cirkevný azyl neexistuje, no až doteraz platil akýsi nepísaný zákon, že to úrady tolerovali a proti ľuďom na cirkevnej pôde nezasahovali.
Cudzinci (okrem detí) sa však z cirkevných zariadení nesmeli vzďaľovať, za ich múrmi by ich mohli zadržať. Pod ochranou cirkvi zostávali spravidla niekoľko mesiacov, kým sa ich vec znova nevyšetrila.
Koniec cirkevného azylu?
Problémom je, že drvivú väčšinu cirkevných azylov tvoria tzv. dublinské prípady. Ide o migrantov, ktorí sa skrývajú pred úradmi, lebo nedostali povolenie na pobyt a Nemecko by ich inak vydalo do zahraničia.
Na základe dohody Európskej únie z Dublinu totiž platí, že utečenec musí o azyl požiadať v tom štáte EÚ, kde prvý raz prekročil jej hranice.
V roku 2015 sa nemecké cirkvi a BAMF dohodli, že osoby, ktorým poskytli cirkevný azyl, prejdú novým konaním. V rámci neho úrady každú žiadosť znova preveria a rozhodnú, či migrant môže zostať v Nemecku alebo ho vyhostia do inej krajiny EÚ. Práve tento prístup však cirkvi teraz kritizujú, čím sa vlastne dostali do konfliktu so štátom.
Podľa ekumenickej pracovnej skupiny sa totiž v poslednom období ukazuje, že dohoda s BAMF cirkevný azyl v podstate pochovala. Zatiaľ čo dovtedy mali ľudia chránení cirkvou celkom obstojné šance získať povolenie na pobyt, po novom im to úrady až v 99 percentách prípadov zamietnu.
Podpredseda skupiny Dieter Müller preto evanjelických a katolíckych biskupov vyzval, aby sa spolu zasadili o zlepšenie situácie.
Koľko cirkevných azylov poskytujú v Nemecku
Rok | počet cirkevných azylov | počet chránených osôb |
2022 | 1 119 | 1 783 |
2021 | 730 | 1 282 |
2020 | 407 | 672 |
2019 | 855 | 1 365 |
2018 | 1 325 | 2 136 |
2017 | 1 189 | 1 799 |
2016 | 692 | 1 139 |
2015 | 620 | 1 015 |
Zpracoval: Radovan Krčmárik
ZDROJ: Kirchenasyl.de / Pravda
Prosím podpořte náš projekt!
Bez vaší pomoci se neobejdeme. Vaše příspěvky pomáhají zvládat opakující se měsíční platby a udržet portál v chodu. Potřebujeme vaši pomoc a podporu
CZK účet ve FIO bance (správce Slovanský Svět) :
Ú:2902573480/2010
IBAN:CZ4320100000002902573480 SWIFT: FIOBCZPPXXX
EURO účet ve WISE bank (správce Jie Liang) :
IBAN: BE62967308702361 Swift:TRWIBEB1XXX
Adresa banky: WISE EUROPE S.A., Avenue Louise 54, Room S52 Brussels 1050, Belgium
Děkujeme
Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi